EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli19. 11. 2025

COM(2025) 838 final

2025/0358(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zriadení európskych podnikových peňaženiek

{SWD(2025) 837 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

–znížiť administratívnu záťaž, zefektívniť procesy dodržiavania predpisov a zlepšiť poskytovanie služieb,

–zabezpečiť, aby hospodárske subjekty a subjekty verejného sektora mali prístup k bezpečnej a dôveryhodnej cezhraničnej digitálnej identifikácii a aby sa uspokojili potreby a dopyt používateľov.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Návrh o európskych podnikových peňaženkách vychádza z ekosystému vytvoreného na základe európskeho rámca digitálnej identity (EUDI) – nariadenia (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu zmeneného nariadením (EÚ) 2024/1183 – a rozširuje ho. Cieľom európskych podnikových peňaženiek je doplniť rámec EUDI ponukou funkcií prispôsobených potrebám subjektov verejného sektora a hospodárskych subjektov vrátane digitálnej správy práv na zastupovanie a mandátov a zabezpečeného kanála na výmenu úradných dokumentov a osvedčení podporovaného spoločným adresárom. Bude zaručená úplná interoperabilita s európskymi peňaženkami digitálnej identity.

Návrh dopĺňa acquis EÚ v oblasti práva obchodných spoločností a využíva existujúci európsky jedinečný identifikačný znak, ktorý majú všetky spoločnosti s ručením obmedzeným a obchodné spoločnosti (ako aj budúce spoločnosti v rámci 28. režimu) v súlade s právom obchodných spoločností EÚ. Okrem toho je návrh kompatibilný so systémom prepojenia obchodných registrov (BRIS), ktorý bol vytvorený v súlade s kodifikovanou smernicou (EÚ) 2017/1132 o práve obchodných spoločností. Návrh je napokon v súlade aj so systémom prepojenia registrov konečných užívateľov výhod (BORIS), ktorý bol vytvorený v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849 o boji proti praniu špinavých peňazí. V rámci týchto prepojení sa využíva európsky jedinečný identifikačný znak (EUID) na jednoznačnú identifikáciu spoločností a iných právnych subjektov a právnych zoskupení v EÚ, ale nie v nich sú zahrnuté všetky hospodárske subjekty alebo subjekty verejného sektora, ako sú živnostníci, samostatne zárobkovo činné osoby alebo verejné inštitúcie. Európskymi podnikovými peňaženkami sa rozširuje tento ekosystém tým, že ponúkajú dôveryhodný a interoperabilný prostriedok pre všetky tieto subjekty.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

–jednotná digitálna brána (SDG) a jej technický systém založený na zásade „jedenkrát a dosť“ (TSJD), v rámci ktorej sa od orgánov vyžaduje, aby opätovne použili údaje, ktoré už sú k dispozícii v inom členskom štáte, bez toho, aby ich podniky museli opakovane predkladať. Návrh o európskych podnikových peňaženkách doplní SDG a TSJD tým, že sa ním zaistí dôveryhodná identifikácia a autentifikácia hospodárskych subjektov a orgánov verejnej správy a bezpečná vrstva na výmenu, ktorá podnikom a subjektom verejného sektora umožní bezproblémové cezhraničné zdieľanie a opakované používanie overených údajov a úradných osvedčení,

–digitálny pas výrobku, ktorý je ústredným prvkom programu obehového hospodárstva EÚ, závisí od dôveryhodného prístupu k údajom o zhode a udržateľnosti. Návrhom o podnikových peňaženkách sa môže preukázať právna totožnosť a všetky udelené prístupové práva, umožniť podpísanie a zapečatenie vyhlásení o zhode a zaistiť bezpečná a overiteľná cezhraničná výmena údajov o výrobku,

–akt o interoperabilnej Európe vytvára rámec pre cezhraničnú interoperabilitu verejných služieb. Návrh o podnikových peňaženkách ho doplní tým, že bude slúžiť ako dôveryhodná infraštruktúra, ktorú môžu orgány verejnej správy integrovať do poskytovania digitálnych služieb ako štandardu, čím sa posilní odstránenie technických a organizačných prekážok,

–pripravovaný návrh 28. režimu podnikového právneho rámca poskytne jednoduché, flexibilné a rýchle postupy na zakladanie a fungovanie spoločností a prilákanie investícií do EÚ prostredníctvom digitálnych riešení. Zabezpečí sa ním, aby sa v európskych podnikových peňaženkách mohli používať digitálne nástroje, ako je napríklad osvedčenie spoločnosti EÚ a digitálna plná moc EÚ,

–balíkom týkajúcim sa DPH v digitálnom veku (ViDA) sa modernizuje vykazovanie DPH, zavádza sa povinná cezhraničná elektronická fakturácia a posilňuje sa predchádzanie podvodom. Návrhom o podnikových peňaženkách sa umožní bezpečné ukladanie a overiteľná výmena osvedčení o DPH a údajov o transakciách, čím sa podporí vykazovanie v reálnom čase a dôveryhodná fakturácia.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Získavanie a využívanie expertízy

Zainteresovaná strana	Počet v EÚ	Rok 1 (v mld. EUR)			Rok 2 (v mld. EUR)
		Prínosy	Náklady	Čisté prínosy	Prínosy	Náklady	Čisté prínosy
Subjekty verejného sektora	95 825	19,13	7,32	11,81	19,13	1,15	17,98
Hospodárske subjekty	32 721 957	205,82	60,67	145,15	205,82	27,23	178,59
Spolu		224,95	67,99	156,96	224,95	28,38	196,57

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V kapitole II sú stanovené kľúčové prvky rámca európskych podnikových peňaženiek. Stanovuje sa v nej zásada právnej rovnocennosti, ktorá slúži ako ustanovenie, ktorým sa zrovnoprávňujú úkony vykonávané prostredníctvom európskej podnikovej peňaženky s úkonmi vykonanými osobne, v papierovej forme alebo akýmikoľvek inými prostriedkami alebo postupmi: ide o zásadný prvok na odstránenie administratívnych trecích plôch v dotknutých výmenách. Zásada rovnocennosti sa vzťahuje aj na využívanie kvalifikovanej elektronickej doručovacej služby pre registrované zásielky samostatne zárobkovo činnými osobami a živnostníkmi. V tej istej kapitole sa vymedzuje minimálny interoperabilný súbor základných funkcií spolu s kvalifikovanou elektronickou doručovacou službou pre registrované zásielky ako samostatnou službou pre používateľov európskych digitálnych peňaženiek na preukázanie totožnosti spolu s technickými požiadavkami, ktoré sú ďalej rozšírené v prílohe a ktoré sa majú doplniť vykonávacími aktmi. Ustanovenia tejto kapitoly sa takisto zaoberajú tým, kto môže poskytovať európske podnikové peňaženky, ako aj príslušnými požiadavkami, ktoré musia tieto právnické osoby spĺňať, a procesom, ktorý musí oprávnený subjekt absolvovať na vnútroštátnej úrovni, aby mohol byť zaradený do zoznamu dôveryhodných poskytovateľov. Na zabezpečenie jednotného cezhraničného uznávania sa návrh opiera o identifikačné údaje vlastníkov európskych podnikových peňaženiek, ktoré vydávajú ako elektronické osvedčenia atribútov kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb, národné subjekty verejného sektora alebo Komisia v prípade subjektov Únie. Používaním týchto osvedčení sa zaručuje, že každý vlastník podnikovej peňaženky môže byť spoľahlivo identifikovaný na základe oficiálnych a overiteľných informácií. Okrem toho je každému vlastníkovi podnikovej peňaženky priradený jedinečný identifikačný znak. Ak je európsky jedinečný identifikačný znak pridelený podľa smernice o práve obchodných spoločností (EÚ) 2017/1132 alebo smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, podnikové peňaženky budú používať európsky jedinečný identifikačný znak ako jedinečný identifikačný znak. V ostatných prípadoch členské štáty určia ako autentický zdroj na vytvorenie ekvivalentného identifikačného znaku existujúce vnútroštátne registre a zodpovedajúce registračné čísla. Štruktúra a technické špecifikácie tohto identifikačného znaku, ktorými sa zabezpečí jedinečnosť a interoperabilita v celej Únii, sa vymedzia vo vykonávacích aktoch.

S cieľom umožniť jednoduchú komunikáciu prostredníctvom podnikových peňaženiek sa v návrhu zriaďuje aj európsky digitálny adresár, ktorý vytvorí a bude spravovať Komisia a ktorý umožní jednoduchý kontakt s hospodárskymi subjektmi a so subjektmi verejného sektora, pričom sa zavedú primerané opatrenia na ochranu osobných údajov. Komisia v tejto súvislosti prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví normy, technické špecifikácie a kategórie informácií, ktoré sa majú oznámiť Komisii v súvislosti s adresárom.

V kapitole II sa stanovuje aj mechanizmus riadenia a dohľadu. S cieľom minimalizovať roztrieštenosť a využiť existujúce odborné znalosti sa v návrhu vymenúvajú existujúce orgány dohľadu eIDAS, ktoré budú v každom členskom štáte pôsobiť ako orgány dohľadu nad poskytovateľmi podnikových peňaženiek usadenými na príslušných územiach. Tieto orgány takisto pomáhajú poskytovateľom podnikových peňaženiek pri prístupe k informáciám potrebným na vydávanie identifikačných údajov vlastníkov vydavateľmi identifikačných údajov vlastníkov na základe informácií dostupných z autentických zdrojov, úzko spolupracujú s príslušnými orgánmi pre kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb a oznamujú Komisii vnútroštátne registre, v ktorých sa nachádzajú údaje o hospodárskych subjektoch a subjektoch verejného sektora. V tejto súvislosti sa v nariadení stanovuje postavenie a úlohy týchto orgánov. Vzhľadom na inštitucionálnu rovnováhu zmlúv nepodliehajú inštitúcie, orgány a agentúry EÚ (subjekt Únie) dohľadu členských štátov. V návrhu sa skôr stanovuje režim dohľadu na úrovni Únie zo strany Komisie.

V kapitole III sa stanovujú povinnosti uložené subjektom verejného sektora. Týmito ustanoveniami sa zabezpečuje, aby subjekty verejného sektora umožnili hospodárskym subjektom používať európske podnikové peňaženky na účely identifikácie, autentifikácie, podpisovania alebo pečatenia, predkladania dokumentov a zasielania alebo prijímania oznámení v rámci administratívnych postupov alebo postupov podávania správ. Na výmenu dokumentov a oznámení musia mať samotné subjekty verejného sektora európsku podnikovú peňaženku a používať zabezpečený komunikačný kanál. Povinnosti sa musia splniť v stanovených lehotách. Subjekty verejného sektora môžu takisto uznať používanie európskych podnikových peňaženiek a komunikačného kanála (pre živnostníkov a samostatne zárobkovo činné osoby) ako jediného prostriedku na predkladanie elektronických dokumentov a osvedčení, ak sa to vyžaduje podľa práva Únie. Komisia tieto povinnosti a ich rozsah časom preskúma.

V kapitole IV sa stanovuje medzinárodný rozmer rámca európskej podnikovej peňaženky, pričom sa zavádza možnosť uznania systémov vyvinutých v tretích krajinách, ktoré ponúkajú funkcie rovnocenné s návrhom, ak sa príslušnými podmienkami zaručuje porovnateľná úroveň dôveryhodnosti, zabezpečenia a interoperability. Tento prístup umožňuje EÚ uľahčiť dôveryhodné globálne výmeny s partnermi mimo EÚ a zároveň zachovať vysoké štandardy Únie týkajúce sa digitálnej identity, autentifikácie a integrity údajov.

Kapitola V obsahuje horizontálne a záverečné ustanovenia. Stanovuje sa v nej hodnotenie a preskúmanie navrhovaného nariadenia s cieľom posúdiť účinnosť jeho vykonávania a fungovanie rámca dohľadu.

2025/0358 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zriadení európskych podnikových peňaženiek

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 1 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Komisia vo svojom oznámení z 29. januára 2025 s názvom Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ 2 oznámila, že európske podnikové peňaženky, založené na európskom rámci digitálnej identity, budú predstavovať základný kameň pre jednoduché a digitálne podnikanie v rámci Únie a poskytnú spoločnostiam bezproblémové prostredie na interakciu s orgánmi verejnej správy.

(2)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 3 sa zriaďuje európsky rámec digitálnej identity a zavádzajú sa európske peňaženky digitálnej identity, ktoré používateľom umožňujú bezpečne uchovávať a spravovať svoju digitálnu identitu a elektronické osvedčenia atribútov a pristupovať k širokému spektru online služieb. Európsky rámec digitálnej identity obsahuje nové dôveryhodné služby vrátane vydávania elektronických osvedčení atribútov, čím sa zvyšuje bezpečnosť a spoľahlivosť online transakcií a interakcií.

(3)V záujme podpory konkurencieschopného a digitálneho európskeho hospodárstva a uľahčenia cezhraničného podnikania treba vytvoriť bezproblémové a bezpečné prostredie pre digitálnu interakciu medzi hospodárskymi subjektmi a subjektmi verejného sektora v rôznych konfiguráciách.

(4)S cieľom zaistiť interoperabilitu a bezpečnosť európskych podnikových peňaženiek by sa mali uplatňovať technické špecifikácie stanovené v nariadení (EÚ) č. 910/2014 a následných vykonávacích nariadeniach prijatých podľa uvedeného nariadenia, ako aj vývoj technológií a noriem a práca vykonaná na základe odporúčania (EÚ) 2021/946, a najmä architektúra a referenčný rámec, pričom v prípade akéhokoľvek rozporu majú prednosť špecifikácie stanovené v tomto nariadení.

(5)S cieľom zlepšiť fungovanie jednotného digitálneho trhu, zaistiť interoperabilitu a znížiť administratívnu záťaž je nevyhnutné zabezpečiť kompatibilitu medzi európskymi podnikovými peňaženkami a existujúcimi systémami a riešeniami tak na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni. V súlade s ustanoveniami aktu o interoperabilnej Európe a s cieľom posilniť bezpečnú a účinnú výmenu údajov v celej Únii by sa pri zavádzaní európskych podnikových peňaženiek mali v čo najväčšej možnej miere, ak je to vhodné a po technickej analýze, využívať existujúce digitálne infraštruktúry a stavebné prvky EÚ vrátane tých, ktoré boli vyvinuté v rámci technického systému založeného na zásade „jedenkrát a dosť“, systému prepojenia obchodných registrov a európskej peňaženky digitálnej identity, čím sa zabezpečí komplementárnosť, interoperabilita a účinné využívanie verejných zdrojov.

(6)Európske podnikové peňaženky sú digitálnym nástrojom pre hospodárske subjekty na interakciu so subjektmi verejného sektora v súvislosti s plnením oznamovacích povinností a administratívnych postupov. Používaním základných funkcií európskych podnikových peňaženiek na identifikáciu a autentifikáciu, podpisovanie alebo pečatenie, predkladanie dokumentov a zasielanie alebo prijímanie oznámení by nemali byť dotknuté procedurálne požiadavky, ktoré môžu byť súčasťou administratívneho postupu a ktoré nie je možné splniť prostredníctvom základných funkcií európskych podnikových peňaženiek. Tieto procedurálne požiadavky môžu zahŕňať akékoľvek dodatočné záruky alebo overenia, ako sú kontroly na zabezpečenie informovanosti alebo pochopenia obsahu dokumentu alebo dôsledkov podpisu zmluvy, alebo osobitné činnosti, ktoré sa vyžadujú ako súčasť administratívneho postupu a nie sú podporované základnými funkciami európskych podnikových peňaženiek. Subjekty verejného sektora by preto mali zabezpečiť splnenie všetkých príslušných procedurálnych požiadaviek vrátane akýchkoľvek osobitných činností alebo procesov, ktoré je potrebné vykonať v rámci administratívneho postupu a ktoré nie je možné vykonať prostredníctvom európskych podnikových peňaženiek.

(7)Subjekty verejného sektora sa môžu flexibilne rozhodnúť, ako zabezpečiť, aby mohli akceptovať európske podnikové peňaženky, a to vzhľadom na rôznorodosť ich IT infraštruktúry a ich potreby interoperability. Tento prístup umožňuje subjektom verejného sektora zachovať si existujúce prevádzkové rámce a zároveň využívať výhody európskych podnikových peňaženiek.

(8)Týmto nariadením nie sú dotknuté procedurálna autonómia, ústavné požiadavky a nezávislosť súdov, ktorými sa riadi organizácia a fungovanie národných justičných systémov členských štátov, ako ani rámec, integrita a procesné záruky súdnych konaní.

(9)Týmto nariadením nie je dotknutá zodpovednosť členských štátov za ochranu národnej bezpečnosti ani ich právomoc chrániť iné základné funkcie štátu vrátane zabezpečenia územnej celistvosti štátu a udržiavania verejného poriadku.

(10)Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté právo právnických osôb predkladať subjektom verejného sektora informácie len raz, ako ani právo členských štátov naďalej používať iné systémy na predkladanie dokumentov a údajov medzi príslušnými orgánmi, ako sú stanovené v práve Únie, napríklad v nariadení (EÚ) 2018/1724 4 a v smernici (EÚ) 2017/1132, ktorou sa zriaďuje systém prepojenia obchodných registrov.

(11)V záujme zníženia administratívnej záťaže a zvýšenia konkurencieschopnosti by mali mať možnosť používať európske podnikové peňaženky všetky subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť vrátane spoločností, organizácií, samostatne zárobkovo činných osôb, živnostníkov a všetkých ostatných typov podnikov bez ohľadu na ich veľkosť, odvetvie alebo právnu formu. Na zabezpečenie výmeny právne platných oznámení a dokumentov a plnenia oznamovacích povinností prostredníctvom európskych podnikových peňaženiek je potrebné vytvoriť spoľahlivý a zabezpečený komunikačný kanál, ktorý môžu používať vlastníci európskych podnikových peňaženiek v celej Únii. Kvalifikovaná elektronická doručovacia služba pre registrované zásielky (ďalej len „služba QERDS“) by preto mala byť do európskych podnikových peňaženiek integrovaná ako zabezpečený komunikačný kanál a mala by umožňovať bezpečnú a právne platnú výmenu informácií medzi stranami, ako sa stanovuje v článku 43 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

(12)V záujme poskytnutia riešenia prispôsobeného potrebám samostatne zárobkovo činných osôb a živnostníkov je nevyhnutné zabezpečiť bezproblémovú integráciu európskych peňaženiek digitálnej identity s európskymi podnikovými peňaženkami. Táto integrácia by mala týmto osobám umožniť autentifikáciu pomocou ich európskej peňaženky digitálnej identity a prístup k dôveryhodným službám ponúkaným pre európske podnikové peňaženky vrátane služby QERDS zriadenej v tomto nariadení ako zabezpečený komunikačný kanál, a to s použitím týchto peňaženiek bez potreby vytvorenia samostatnej podnikovej identity. Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek by preto mali mať možnosť ponúkať zabezpečený komunikačný kanál ako samostatnú službu pre samostatne zárobkovo činné osoby a živnostníkov, ktorí používajú európske peňaženky digitálnej identity v rámci podnikania, so zabezpečenou interoperabilitou na uľahčenie prepínania aplikácií, ako aj dôveryhodné služby, ako sú služby elektronického podpisovania a kvalifikovaného i nekvalifikovaného časového pečiatkovania. Takýto prístup k zabezpečenému komunikačnému kanálu pre samostatne zárobkovo činné osoby a živnostníkov by sa mal podporovať zabezpečením ponuky za primerané a dostupné ceny, ktorá by zodpovedala potrebám používania a bola by sprevádzaná podmienkami používania, ktoré by tieto osoby nadmerne nezaťažovali.

(13)Európske podnikové peňaženky v kombinácii s nariadením (EÚ) 2018/1724 by mali podporiť nadchádzajúci 28. režim 5 tým, že poskytnú digitálnu infraštruktúru pre plne digitálne postupy a umožnia startupom a scaleupom vykonávať operácie v celej EÚ rýchlym a efektívnym spôsobom. Podnikové peňaženky by mali poskytovať digitálnu infraštruktúru pre stratégiu 28. režimu zameranú na digitálne technológie, zefektívňovať cezhraničné interakcie a znižovať administratívnu záťaž, napríklad uľahčovaním bezpečného ukladania a podpisovania zmlúv a certifikátov alebo podávaním, prijímaním a zdieľaním elektronických žiadostí a dokumentov. Poskytnutím tejto infraštruktúry by mali podnikové peňaženky pomôcť presadiť zásadu „digitálne služby ako štandard“ v praxi, uľahčiť rast a rozvoj podnikov EÚ a zvýšiť ich konkurencieschopnosť.

(14)Vzhľadom na cieľ vytvoriť jednotný digitálny ekosystém na elektronickú identifikáciu, autentifikáciu a výmenu elektronických dokumentov, oznámení a osvedčení atribútov je potrebné začleniť subjekty Únie medzi subjekty verejného sektora, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Takýmto začlenením by sa mal vytvoriť súdržný rámec pre vlastníkov európskych podnikových peňaženiek, aby mohli spolupracovať so všetkými úrovňami verejnej správy, čím by sa znížila administratívna zložitosť a podporilo zavádzanie európskych podnikových peňaženiek.

(15)S cieľom zabezpečiť riadne vydávanie a integráciu európskych podnikových peňaženiek v rámci operácií a systémov subjektov Únie by sa v tomto nariadení mala náležite zohľadňovať osobitná povaha a štruktúra takýchto inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr. Treba zabezpečiť dodržiavanie administratívnej autonómie a bezpečnosti subjektov Únie. Mali by mať možnosť získať európske podnikové peňaženky od už zavedených poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek alebo vyvinúť vlastné európske podnikové peňaženky, prípadne sami pôsobiť ako poskytovateľ pre subjekty Únie. Ak subjekty Únie pôsobia ako poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek, mali by takisto podliehať rámcu dohľadu. V takýchto prípadoch by Komisia mala byť poverená dohľadom nad poskytovaním európskych podnikových peňaženiek subjektmi Únie.

(16)Nariadením (EÚ) č. 910/2014 sa vytvoril rámec pre elektronickú identifikáciu a dôveryhodné služby na vnútornom trhu. Na základe ekosystému vytvoreného nariadením (EÚ) č. 910/2014 by európske podnikové peňaženky mali hospodárskym subjektom a subjektom verejného sektora ponúknuť bezpečné a spoľahlivé riešenie digitálnej identifikácie a autentifikácie, zdieľania údajov a doručovania právne platných oznámení. Dôveryhodný rámec pre európske podnikové peňaženky vrátane používania dôveryhodných zoznamov by mal vychádzať zo štruktúr vytvorených podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

(17)Európske podnikové peňaženky by mali umožniť osobám, ktorým bola udelená právomoc konať v mene subjektu v právnych, vo finančných a v administratívnych záležitostiach, vykonávať svoje funkcie podpisovaním akýchkoľvek osvedčení, vyhlásení alebo dokumentov vyhotovených prostredníctvom právne platného elektronického podpisu v zmysle nariadenia (EÚ) č. 910/2014, ktorým sa stanovuje, že elektronické podpisy majú rovnocenný právny účinok ako vlastnoručný podpis.

(18)Na podporu delegovania právomocí a mandátov v profesionálnom kontexte by európske podnikové peňaženky mali obsahovať systém oprávnení založený na mandátoch a úlohách, ktorým sa riadi prístup k službám a transakciám v rámci európskej podnikovej peňaženky tak, aby sa zachovala integrita totožnosti vlastníka tejto peňaženky. Tento systém by mal umožniť hospodárskym subjektom a subjektom verejného sektora prideľovať práva splnomocneným zástupcom prostredníctvom jasne vymedzených technických mandátov, ktoré vlastníkovi konkrétnej európskej podnikovej peňaženky umožnia udeliť plné práva na všeobecné používanie riešenia a konanie v jeho mene, a administratívneho mandátu, ktorý umožní vlastníkovi podnikovej peňaženky prideliť úlohy a povinnosti rôznym používateľom riešenia v rámci svojej organizácie. Týmto systémom oprávnení by sa mala zabezpečiť kompatibilita s digitálnou plnou mocou EÚ, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/25 6 . Tento systém oprávnení by mal byť spoľahlivý a škálovateľný, aby sa zabezpečilo, že hospodárske subjekty a subjekty verejného sektora ako vlastníci európskych podnikových peňaženiek môžu delegovať právomoci na viacerých používateľov vrátane zamestnancov alebo iných oprávnených fyzických či právnických osôb, čím sa uľahčí účinné a bezpečné riadenie vnútorných činností a zabezpečí sa kontrola a audit prístupu k európskym podnikovým peňaženkám a ich funkciám. Týmto systémom by sa mal riadiť prístup k službám a transakciám v rámci európskej podnikovej peňaženky, pričom by sa mala zachovať integrita totožnosti vlastníkov.

(19)S cieľom uľahčiť vykonávanie cezhraničných obchodných transakcií, znížiť administratívnu záťaž a podporiť hospodársky rast je potrebné vytvoriť jasný a predvídateľný právny rámec, ktorým sa uzná právna rovnocennosť medzi používaním európskych podnikových peňaženiek alebo ich základných funkcií a zabezpečeného komunikačného kanála, ak ho používajú samostatne zárobkovo činné osoby a živnostníci, a inými akceptovanými metódami, ktoré hospodárske subjekty používajú na identifikáciu, autentifikáciu, predkladanie dokumentov a prijímanie oznámení pri interakcii so subjektmi verejného sektora v Únii. Na tento účel by malo mať používanie základných funkcií európskej podnikovej peňaženky alebo zabezpečeného komunikačného kanála, ak ho používajú samostatne zárobkovo činné osoby a živnostníci, rovnaký právny účinok, ako keby sa zákonne uskutočnilo osobne, v papierovej forme alebo akýmkoľvek iným spôsobom alebo postupom, ktorý by sa inak považoval za taký, ktorý je v súlade s platnými právnymi, administratívnymi alebo procedurálnymi požiadavkami.

(20)S cieľom zabezpečiť konzistentnú používateľskú skúsenosť a zaručiť užitočnosť, spoľahlivosť a interoperabilitu európskych podnikových peňaženiek v celej Únii by poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek mali zaviesť základný súbor funkcií. Mali by si zachovať slobodu ponúkať ďalšie funkcie ako súčasť svojej komerčnej ponuky, podporovať inovácie a reagovať na potreby trhu. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vývoja a používania základných funkcií by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť požiadavky a technické špecifikácie potrebné na zabezpečenie interoperability a bezproblémového fungovania v celej Únii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 7 a mali by zahŕňať právomoci na vymedzenie potrebných noriem a protokolov pre zabezpečený komunikačný kanál, pričom by sa mal zohľadniť najnovší technologický vývoj.

(21)Európske podnikové peňaženky by mali zjednodušiť zložité interakcie medzi hospodárskymi subjektmi a subjektmi verejného sektora a mohli by takisto uľahčiť interakcie medzi samotnými hospodárskymi subjektmi, čím by sa znížila administratívna záťaž hospodárskych subjektov v širokom spektre hospodárskych odvetví. S cieľom podporiť inovácie a konkurencieschopnosť by európske podnikové peňaženky mali umožniť špecifické prípady použitia v jednotlivých odvetviach a zvýšiť prevádzkovú efektívnosť, pričom by sa mala zabezpečiť flexibilita a prispôsobivosť na podporu jedinečných požiadaviek rôznych odvetví vrátane, okrem iného, poľnohospodárstva, energetiky, životného prostredia a koordinácie sociálneho zabezpečenia.

(22)Používanie európskych podnikových peňaženiek v takýchto súvislostiach môže pomôcť znížiť náklady a podporiť širokú škálu aplikácií a prípadov použitia v celej Únii, ako je napríklad predkladanie vyhlásení, žiadostí o verejné financovanie, prístup k verejným službám a uľahčenie bezpečného zdieľania údajov a prístupu k nim v rámci dátových priestorov, napríklad predkladanie certifikátov A1 týkajúcich sa vyslaných pracovníkov podľa nariadenia (EÚ) č. 883/2004.

(23)Očakáva sa, že zavedením európskych podnikových peňaženiek spolu s technickým systémom založeným na zásade „jedenkrát a dosť“ sa vytvoria silné synergie, ktoré maximalizujú efektívnosť a uľahčujú prevádzku. Hospodárske subjekty by mali mať najmä možnosť používať európsku podnikovú peňaženku na uchovávanie a prenos podkladov získaných od príslušných orgánov verejnej moci prostredníctvom technického systému založeného na zásade „jedenkrát a dosť“. V prípade potreby by hospodárske subjekty mali mať takisto možnosť kombinovať podklady uchovávané v európskej podnikovej peňaženke s dôkazmi získanými prostredníctvom technického systému založeného na zásade „jedenkrát a dosť“ v rámci verejných konaní. V dôsledku toho by mali európske podnikové peňaženky poskytovaním bezpečnej digitálnej platformy na uchovávanie a výmenu obchodných dokumentov uľahčiť výmenu takýchto dokumentov medzi subjektmi verejného sektora prostredníctvom mechanizmov vytvorených v rámci technického systému založeného na zásade „jedenkrát a dosť“.

(24)S cieľom zabezpečiť koordináciu medzi prebiehajúcou digitalizáciou justičnej spolupráce v Únii, modernizáciou bezpečnej cezhraničnej výmeny informácií a potrebou poskytnúť hospodárskym subjektom účinné digitálne nástroje na interakciu s orgánmi je potrebné vytvoriť súdržný rámec, ktorý umožní hladkú interakciu medzi týmito príslušnými systémami. Zlepšením takejto koordinácie sa zníži administratívna záťaž, zvýši sa právna istota a posilní účinnosť cezhraničnej spolupráce tým, že sa zabezpečí bezproblémové fungovanie komunikačných kanálov používaných hospodárskymi subjektmi v rámci európskeho digitálneho trhu. V tejto súvislosti by európske podnikové peňaženky mali dopĺňať systémy stanovené v nariadení (EÚ) 2023/2844 a nariadení (EÚ) 2023/969, pričom by sa mala zachovať bezproblémová interakcia medzi týmito systémami a podnikovými peňaženkami prostredníctvom brány podnikových peňaženiek, čo príslušným orgánom umožní zachovať tieto systémy a zároveň sa podporí zjednodušenie pre európske spoločnosti.

(25)S cieľom uľahčiť flexibilnú a efektívnu výmenu informácií a služieb pri používaní európskych podnikových peňaženiek a zabezpečiť bezproblémovú integráciu európskych podnikových peňaženiek s existujúcimi riešeniami digitálnej identity by na zapojenie európskych podnikových peňaženiek do systému a riadenie prístupu k nim malo byť možné používať európske peňaženky digitálnej identity a elektronické osvedčenia atribútov. Malo by to používateľom umožniť využívať na prístup k európskym podnikovým peňaženkám existujúce digitálne identity a elektronické osvedčenia atribútov, čím sa zjednoduší proces zapojenia do systému a zlepší celkový používateľský zážitok. Používanie elektronických osvedčení atribútov v kontexte európskych podnikových peňaženiek by malo uspokojiť rôzne potreby vlastníkov európskych podnikových peňaženiek a môže sa použiť na vydávanie a umožnenie bezpečného a dôveryhodného overovania kľúčových atribútov, ako je aktuálna adresa vlastníka, identifikačné číslo pre DPH, daňové referenčné číslo, identifikátor právnickej osoby, číslo registrácie a identifikácie hospodárskeho subjektu (EORI) a číslo pre spotrebnú daň. Európske podnikové peňaženky by mali podporovať širokú škálu prípadov použitia od jednoduchej autentifikácie a identifikácie až po zložitejšie transakcie a interakcie.

(26)S cieľom zaistiť bezpečnú a dôveryhodnú prevádzku európskych podnikových peňaženiek by poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek mali zabezpečiť, aby každá nimi poskytovaná európska podniková peňaženka bola vopred nakonfigurovaná na interakciu s určitými dôveryhodnými službami, ktoré sú potrebné na umožnenie základných funkcií európskych podnikových peňaženiek vrátane vytvárania kvalifikovaných elektronických podpisov, vytvárania kvalifikovaných elektronických pečatí a vydávania a validovania kvalifikovaných i nekvalifikovaných elektronických osvedčení atribútov. Na podporu týchto funkcií by európske podnikové peňaženky mali umožňovať zdieľanie a ukladanie špecifických informácií a dokumentov týkajúcich sa vlastníka, ako sú správy a dokumenty pre zabezpečený komunikačný kanál, podpísané a zapečatené dokumenty a súbory atribútov pre služby súvisiace s osvedčením.

(27)Aby sa umožnilo právne uznávanie elektronických osvedčení atribútov predložených prostredníctvom európskych podnikových peňaženiek, je potrebné umožniť vytváranie a validovanie prepojených osvedčení, pričom jedno osvedčenie je kryptograficky prepojené s iným spôsobom, ktorý umožňuje overenie pravosti a integrity každého jednotlivého osvedčenia a všetkých prepojených osvedčení spoločne. Na tento účel by infraštruktúra európskej podnikovej peňaženky mala prostredníctvom reťazca osvedčení umožniť, aby osvedčenie stačilo predložiť len raz a uľahčiť jeho následné opakované použitie v rámci príslušných postupov. Takáto funkcia by mala umožniť vlastníkom európskej podnikovej peňaženky prenášať odkaz na dokument, prípadne s kryptografickým prvkom, ako je hašovací kľúč, na zapečatené osvedčenie vydané európskou podnikovou peňaženkou, čím sa potvrdí integrita a pravosť pôvodného podania.

(28)S cieľom zabezpečiť, aby sa normami a technickými špecifikáciami pre európske podnikové peňaženky zabezpečila harmonizácia rôznych riešení, je potrebné vymedziť normy a protokoly pre základné funkcie a technické požiadavky na európske podnikové peňaženky v prílohe k tomuto nariadeniu. V prílohe by sa mali stanoviť požiadavky na zavedenie európskych podnikových peňaženiek. V záujme zabezpečenia dlhodobej životaschopnosti a efektívnosti európskych podnikových peňaženiek by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť a aktualizovať postupy a technické špecifikácie týkajúce sa vykonávania základných funkcií, čím by sa umožnila integrácia ďalších funkcií a nových technológií, ktoré by umožnili nové prípady použitia, ako je agensová umelá inteligencia alebo poskytovanie digitálnej identity majetku vlastníka, a umožnilo by sa, aby sa európskymi podnikovými peňaženkami naďalej bezpečným a dôveryhodným spôsobom podporovali vyvíjajúce sa potreby hospodárskych subjektov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011. Normy a technické špecifikácie európskej podnikovej peňaženky by mali v čo najväčšej možnej miere zohľadňovať príslušné technické riešenia a normy, ktoré hospodárske subjekty používajú v existujúcich systémoch IKT, čím sa uľahčí zosúladenie týchto systémov s európskou podnikovou peňaženkou a ich interoperabilita s ňou.

(29)S cieľom podporiť včasný rozvoj trhu s európskymi podnikovými peňaženkami by sa malo uprednostniť prijatie vykonávacích aktov o základných funkciách a sprievodných technických špecifikácií. V prípade potreby by mali vychádzať z existujúcich noriem vrátane tých, ktoré sú uvedené v architektúre a referenčnom rámci ustanovenom v kontexte nariadenia (EÚ) č. 910/2014, aby sa podporilo opätovné používanie známych technických noriem a zavádzanie európskych podnikových peňaženiek.

(30)Na zaistenie vysokej úrovne dôveryhodnosti, funkčnosti a zabezpečenia európskych podnikových peňaženiek potrebnej na cezhraničné poskytovanie ich služieb, a najmä na zmiernenie rizika podvodov by poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek mali podliehať jasným a primeraným požiadavkám a povinnostiam bez toho, aby podliehali dodatočným vnútroštátnym požiadavkám.

(31)S cieľom zabezpečiť riadny dohľad v súlade s týmto nariadením by sa od subjektov, ktoré by sa chceli stať poskytovateľmi európskych podnikových peňaženiek, malo vyžadovať, aby svoj zámer poskytovať takéto európske podnikové peňaženky oznámili orgánom dohľadu pred tým, ako začnú ponúkať svoje služby. V záujme ochrany integrity a zodpovednosti poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek a zaistenia bezpečnosti údajov uchovávaných alebo vymieňaných v ekosystéme európskych podnikových peňaženiek by poskytovatelia mali byť usadení v Únii. Tým by sa malo zabezpečiť, aby sa na takýchto poskytovateľov vzťahovala právomoc a dohľad príslušného orgánu v členskom štáte, čo umožní účinné presadzovanie tohto nariadenia a ochranu práv a údajov používateľov. Okrem toho by poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek nemali predstavovať riziko pre bezpečnosť Únie, a to najmä tým, že nepodliehajú kontrole zo strany tretej krajiny alebo subjektu z tretej krajiny, aby sa zabezpečilo, že kritická digitálna infraštruktúra Únie zostane bezpečná a odolná. V súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení môže Komisia prijať vykonávacie akty na zabezpečenie spolupráce a interoperability s riešeniami, ktoré vytvorili alebo schválili podobne zmýšľajúci partneri Únie.

(32)Únia musí chrániť svoje bezpečnostné záujmy pred poskytovateľmi, ktorí by mohli predstavovať trvalé bezpečnostné riziko z dôvodu možného zasahovania zo strany tretích krajín. Na tento účel je potrebné znížiť riziko pretrvávajúcej závislosti od vysokorizikových dodávateľov na vnútornom trhu vrátane dodávateľského reťazca IKT, pretože by mohli mať potenciálne závažný negatívny vplyv na bezpečnosť hospodárskych subjektov a orgánov verejného sektora v celej Únii a kritickú infraštruktúru Únie, najmä pokiaľ ide o integritu, dôvernosť a dostupnosť údajov a služieb. Akékoľvek obmedzenia by mali vychádzať z primeraného posúdenia rizika a z príslušných zmierňujúcich opatrení v zmysle ich vymedzenia v politikách a právnych predpisoch Únie. Takéto obmedzenia sa môžu vzťahovať napríklad na vysokorizikových dodávateľov identifikovaných podľa práva Únie.

(33)S cieľom bezpečne a spoľahlivo zistiť totožnosť hospodárskych subjektov by toto nariadenie malo umožniť používanie kvalifikovaných elektronických osvedčení atribútov na vydávanie identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky. Kvalifikované elektronické osvedčenia atribútov možno ľahko aktualizovať alebo zrušiť. Používanie kvalifikovaných elektronických osvedčení atribútov na určenie totožnosti hospodárskych subjektov predstavuje účinné a bezpečné riešenie, ktoré je vhodné pre potreby digitálneho hospodárstva. Kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb, ktorí vydávajú tieto osvedčenia, sú regulovaní nariadením (EÚ) č. 910/2014 a podliehajú prísnym požiadavkám a kontrole, čím sa zaisťuje vysoká úroveň zabezpečenia a dôveryhodnosti procesu vydávania. Autentickými zdrojmi používanými na overovanie údajov obsiahnutých v kvalifikovaných elektronických osvedčeniach atribútov sú obchodné registre a iné registre a malo by sa podporovať používanie systému prepojenia obchodných registrov (ďalej len „BRIS“) a systému prepojenia registrov konečných užívateľov výhod (ďalej len „BORIS“) s cieľom uľahčiť overovanie týchto údajov, čím sa zabezpečí presnosť a spoľahlivosť identifikačných údajov.

(34)Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na fungovanie alebo úlohu obchodných registrov ako autentických zdrojov a nemal by sa ním meniť spôsob ich fungovania ani údaje v nich uložené, ale malo by skôr vychádzať z existujúcej infraštruktúry a dopĺňať ju. V tejto súvislosti, ak elektronické osvedčenia atribútov vydáva autentický zdroj alebo sa vydávajú v jeho mene, ako napríklad obchodný register, register by mohol priamo vydávať príslušné údaje, čím by sa ďalej zvýšila bezpečnosť a spoľahlivosť procesu identifikácie.

(35)V nariadení (EÚ) č. 910/2014 sa vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili prijatie opatrení, ktoré umožnia kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb na žiadosť používateľa elektronicky overiť pravosť atribútov uvedených v prílohe VI k nariadeniu (EÚ) č. 910/2014, ako je vzdelanie a odborná kvalifikácia, tituly a licencie, právomoci a mandáty na zastupovanie fyzických alebo právnických osôb, verejné povolenia a licencie a finančné a podnikové údaje. Rámec európskych podnikových peňaženiek by mal vychádzať z tejto existujúcej požiadavky, ktorá by sa mala vzťahovať na všetky oficiálne údaje a ktorá je relevantná pre hospodárske subjekty v kontexte európskych podnikových peňaženiek, a umožniť elektronické overovanie atribútov s cieľom uľahčiť vydávanie identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky a iných elektronických osvedčení atribútov.

(36)Keďže všetky hospodárske subjekty a subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť by mali mať možnosť používať európske podnikové peňaženky vrátane samostatne zárobkovo činných osôb a živnostníkov, identifikačné údaje vlastníkov európskych podnikových peňaženiek by sa mali poskytovať spôsobom, ktorý je osobitne určený na overenie ich totožnosti a osvedčených atribútov v kontexte podnikania. S cieľom zabezpečiť súlad s existujúcimi rámcami Únie a uľahčiť cezhraničnú interoperabilitu by sa v rámci európskej podnikovej peňaženky mal používať európsky jedinečný identifikačný znak (EUID) stanovený v kodifikovanej smernici o práve obchodných spoločností (EÚ) 2017/1132 8 a vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ)2021/369 9 , ako aj v nariadení (EÚ) 2024/1624 10 a vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/369 11 . Spoločnostiam a iným právnickým osobám, ako aj fondom sa prideľuje európsky jedinečný identifikačný znak, ktorý umožňuje ich jednoznačnú identifikáciu v cezhraničných situáciách. Európsky jedinečný identifikačný znak je v súčasnosti verejne prístupný prostredníctvom BRIS a používa ho BORIS. Rámec európskej podnikovej peňaženky by sa preto mal spoliehať na proces vydávania a zaznamenávania európskych jedinečných identifikačných znakov ako na prostriedok overovania totožnosti hospodárskych subjektov, ktorým sa európske jedinečné identifikačné znaky poskytujú v súlade so smernicou (EÚ) 2017/1132. Rámec európskej podnikovej peňaženky by sa mal opierať o proces vydávania a zaznamenávania európskych jedinečných identifikačných znakov pre ostatné hospodárske subjekty, na ktoré sa vzťahuje smernica (EÚ) 2015/849.

(37)Na zabezpečenie spoľahlivej identifikácie všetkých vlastníkov európskej podnikovej peňaženky a spojenia ich elektronického osvedčenia atribútov s jedinečným subjektom je potrebné prideliť jedinečný identifikačný znak aj iným hospodárskym subjektom a subjektom verejného sektora. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na zavedenie jedinečných identifikačných znakov, najmä ich účinnosť a konzistentnosť, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby mohla špecifikovať podrobné požiadavky na jedinečné identifikačné znaky. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Vzhľadom na rozdielne prístupy členských štátov k registrácii niektorých hospodárskych subjektov a subjektov verejného sektora je dôležité zabezpečiť transparentnosť a dostupnosť pre poskytovateľov identifikačných údajov vlastníkov európskych podnikových peňaženiek. Na tento účel by členské štáty mali Komisii oznámiť autentické zdroje, ktoré sú relevantné pre vydávanie identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky.

(38)Na zabezpečenie účinného, bezpečného a transparentného fungovania rámca európskej podnikovej peňaženky je potrebné vytvoriť európsky digitálny adresár, ktorý bude obsahovať osobné údaje hospodárskych subjektov. Komisia by mala byť splnomocnená na vytvorenie a vedenie tohto adresára ako dôveryhodného zdroja informácií o hospodárskych subjektoch a subjektoch verejného sektora, ktoré používajú európske podnikové peňaženky. Adresár by mal umožniť jednoduchý kontakt s vlastníkmi európskych podnikových peňaženiek s cieľom podporiť právnu istotu v súvislosti s obchodmi medzi podnikmi a v súvislosti s interakciami so subjektmi verejného sektora, najmä s cieľom podporiť obchod medzi členskými štátmi. Poskytovatelia európskych elektronických peňaženiek by mali v spolupráci s Komisiou predkladať potrebné informácie na podporu fungovania európskeho digitálneho adresára a spolupracovať s príslušnými poskytovateľmi dôveryhodných služieb s cieľom zabezpečiť, aby predložené údaje boli presné. Takýmito opatreniami sa nemá nepriamo vytvárať požiadavka pre hospodárske subjekty na aktualizáciu týchto informácií. V tomto ohľade bude digitálny adresár vychádzať z informácií sprístupnených obchodnými registrami aj prostredníctvom BRIS, pričom sa zabezpečí, aby sa tieto informácie neduplikovali.

(39)Na všetky činnosti súvisiace so spracovaním osobných údajov v rámci tohto nariadenia sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679. Ak európsky digitálny adresár zahŕňa spracúvanie osobných údajov, bude sa vykonávať v súlade s príslušnými zásadami ochrany údajov, ako je zásada minimalizácie údajov a obmedzenia účelu, povinnosťami, ako je špecificky navrhnutá a štandardná ochrana údajov, a v prípade potreby bude zahŕňať prvky pseudonymizácie.

(40)Aby sa predišlo nadmernému regulačnému zaťaženiu, mal by sa zabezpečiť následný dohľad nad poskytovateľmi európskych podnikových peňaženiek a monitorovanie ich činností, a nie vyžadovať predchádzajúce overovanie súladu v prípade každého aspektu ich činnosti. Týmto prístupom by sa malo umožniť flexibilnejšie a účinnejšie regulačné prostredie a zároveň by sa mali zachovať potrebné záruky na ochranu používateľov a zabezpečenie súladu s požiadavkami rámca európskych podnikových peňaženiek. Proces oznamovania pre poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek by mal byť zjednodušený a účinný, s jasnými požiadavkami a časovým harmonogramom pre žiadateľov. Kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb, ktorí už podliehajú prísnemu regulačnému rámcu podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014, by mali využívať mimoriadne jednoduchý proces, aby mohli poskytovať európske podnikové peňaženky.

(41)S cieľom zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť v ekosystéme európskych podnikových peňaženiek by Komisia mala vytvoriť a viesť verejne dostupný zoznam oznámených poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek. Tento zoznam by mal obsahovať informácie, ktoré zaslali národné orgány dohľadu o poskytovateľoch vrátane kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb, ktorí ukončili proces oznamovania. Zverejnenie týchto informácií by malo používateľom umožniť overiť pravosť a dôveryhodnosť poskytovateľov, čím sa podporí vysoká úroveň zabezpečenia ekosystému európskej podnikovej peňaženky a dôvery v tento ekosystém.

(42)Na zabezpečenie toho, aby európske podnikové peňaženky sprístupnené v Únii spĺňali požiadavky stanovené v tomto nariadení, je nevyhnutný účinný dohľad zo strany orgánov dohľadu, ktoré majú dostatočné právomoci a primerané zdroje. S cieľom čo najlepšie zabezpečiť takýto dohľad a príslušné odborné znalosti by členské štáty mali určiť ten istý orgán alebo orgány dohľadu, ako sú určené podľa článku 46a ods. 1 a článku 46b ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

(43)Náležitá pozornosť by sa mala venovať zabezpečeniu účinnej spolupráce medzi orgánmi dohľadu určenými podľa tohto nariadenia, článku 46b nariadenia (EÚ) č. 910/2014 a príslušnými orgánmi určenými alebo zriadenými podľa článku 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 12 . Keďže príslušné orgány sú odlišné subjekty, mali by úzko a včas spolupracovať, a to aj prostredníctvom výmeny relevantných informácií, aby sa zabezpečil účinný dohľad nad poskytovateľmi európskych podnikových peňaženiek a dodržiavanie príslušných povinností podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014 a smernice (EÚ) 2022/2555.

(44)V záujme harmonizácie presadzovania tohto nariadenia by národné orgány dohľadu mali byť oprávnené ukladať správne pokuty. Je potrebné určiť hornú hranicu správnych pokút a kritériá na ich stanovenie s cieľom podporiť rovnaké zaobchádzanie s poskytovateľmi európskych podnikových peňaženiek v celej Únii bez ohľadu na ich členský štát usadenia. Príslušný orgán dohľadu by mal posúdiť každý prípad individuálne, pričom by mal zohľadniť všetky relevantné okolnosti vrátane povahy, závažnosti a trvania porušenia povinnosti, jeho následkov a všetkých opatrení prijatých na zabezpečenie súladu a zmiernenie škody. V tejto súvislosti by členské štáty mali oznámiť Komisii pravidlá stanovené vo vnútroštátnom práve, ktoré umožňujú orgánu dohľadu ukladať sankcie do [Úrad pre publikácie, vložte dátum 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], a mali by bezodkladne oznámiť Komisii všetky následné zmeny týchto pravidiel.

(45)S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a chrániť práva hospodárskych subjektov je potrebné vytvoriť mechanizmus, ktorý umožní Komisii zasiahnuť v prípadoch, keď sa zistí, že poskytovateľ európskych podnikových peňaženiek nespĺňa požiadavky tohto nariadenia a príslušný orgán dohľadu neprijal žiadne účinné opatrenia na nápravu situácie. Tento mechanizmus by mal umožniť Komisii vykonať hodnotenie súladu, konzultovať s dotknutými členskými štátmi a poskytovateľom a prijať vykonávacie akty na stanovenie nápravných alebo reštriktívnych opatrení. To by malo Komisii umožniť prijať rýchle a účinné opatrenia na riešenie akýchkoľvek prípadov nesúladu a zabezpečiť, aby sa európske podnikové peňaženky používali bezpečným a dôveryhodným spôsobom.

(46)Skupina pre spoluprácu zriadená podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014 by mala byť poverená dodatočnou zodpovednosťou za koordináciu vnútroštátnych postupov a politík súvisiacich s týmto nariadením a mala by uľahčovať diskusie medzi príslušnými orgánmi o uplatňovaní a presadzovaní nariadenia, čím by sa dosiahli ciele zriadenia skupiny pre spoluprácu a zachovali odborné znalosti v prospech vykonávania rámca európskej podnikovej peňaženky.

(47)S cieľom podporiť účinné zavádzanie a interoperabilitu by sa od všetkých subjektov verejného sektora malo vyžadovať, aby umožnili používanie európskej podnikovej peňaženky vo všetkých príslušných administratívnych postupoch na účely identifikácie a autentifikácie, podpisovania alebo pečatenia dokumentov, predkladania dokumentov a zasielania alebo prijímania oznámení. V tejto súvislosti by subjekty verejného sektora mali do [Úrad pre publikácie, vložte dátum 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] zabezpečiť, aby hospodárske subjekty mohli používať európske podnikové peňaženky a aby v prípade prijímania alebo oznamovania dokumentov alebo oznámení mali prístup k zabezpečeným komunikačným kanálom podnikových peňaženiek. Na zabezpečenie bezproblémového a interoperabilného uplatňovania tohto nariadenia v tejto súvislosti by subjekty verejného sektora mali vlastniť európsku podnikovú peňaženku na účely prijímania alebo zasielania dokumentov a oznámení. Povinnosť subjektov verejného sektora akceptovať európske podnikové peňaženky hospodárskych subjektov by nemala mať vplyv na systémy používané na výmenu alebo predkladanie dokumentov alebo údajov medzi príslušnými orgánmi.

(48)S cieľom vyhnúť sa narušeniu existujúcich interakcií medzi hospodárskymi subjektmi a subjektmi verejného sektora je potrebné umožniť prechodné obdobie do [Úrad pre publikácie, vložte dátum 36 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Počas tohto obdobia sa subjekty verejného sektora môžu rozhodnúť, že nebudú ponúkať zabezpečený komunikačný kanál európskych podnikových peňaženiek a namiesto toho budú podporovať alternatívne riešenia, ktoré už existujú a ktoré umožňujú hospodárskym subjektom komunikovať so subjektmi verejného sektora pred tým, ako ponúknu zabezpečený komunikačný kanál európskych podnikových peňaženiek. S cieľom zaistiť primeranú úroveň zabezpečenia a interoperability by každé alternatívne riešenie používané počas tohto prechodného obdobia malo spĺňať požiadavky na kvalifikované elektronické doručovacie služby pre registrované zásielky stanovené v nariadení (EÚ) č. 910/2014 a malo by ponúkať bránu k európskym podnikovým peňaženkám. Táto brána by mala používateľom európskych podnikových peňaženiek umožniť prístup k alternatívnym riešeniam používaným počas prechodného obdobia. Po uplynutí tohto obdobia by subjekty verejného sektora mali podporovať zabezpečený komunikačný kanál európskych podnikových peňaženiek, aby sa zabezpečil harmonizovaný a účinný spôsob komunikácie v celej Únii v prospech európskych podnikov.

(49)Európske podnikové peňaženky prispievajú k poskytovaniu cezhraničnej digitálnej verejnej služby v zmysle aktu o interoperabilnej Európe (EÚ) 2024/903. Posúdenie požadované podľa uvedeného nariadenia bolo vykonané a výsledná správa bude uverejnená na portáli interoperabilnej Európy.

(50)Aby sa zabezpečilo, že ekosystém európskych podnikových peňaženiek bude naďalej spĺňať potreby hospodárskych subjektov a subjektov verejného sektora, je potrebné posúdiť jeho vykonávanie a vplyv vzhľadom na účel tohto nariadenia. V hodnotení by sa malo zohľadniť najmä riziko právnej fragmentácie v rámci vnútorného trhu, pokiaľ ide o elektronické predkladanie dokumentov a osvedčovanie atribútov, ako aj technologický vývoj a napredovanie trhu európskych podnikových peňaženiek a súvisiacich dôveryhodných služieb.

(51)Aby sa predišlo duplicite a znížila sa administratívna záťaž, subjekty verejného sektora by nemali vyžadovať opätovné predloženie tých istých informácií alebo dokumentov fyzickými alebo alternatívnymi digitálnymi prostriedkami, alebo naopak, po ich platnom zaslaní prostredníctvom európskej podnikovej peňaženky v súlade s týmto nariadením. Členské štáty by preto nemali prijímať alebo udržiavať dodatočné vnútroštátne požiadavky týkajúce sa záležitostí, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pokiaľ sa to v ňom výslovne nestanovuje, keďže by to malo vplyv na jeho priame a jednotné uplatňovanie.

(52)S cieľom umožniť účinný prístup k postupom a trhom Únie a uľahčiť účasť hospodárskych subjektov usadených mimo Únie na rámci európskej podnikovej peňaženky je potrebné umožniť poskytovateľom európskych podnikových peňaženiek vydávať týmto subjektom európske podnikové peňaženky za predpokladu, že ich totožnosť možno overiť s vysokou mierou istoty. S cieľom zabrániť duplicitným registráciám a zabezpečiť integritu vnútorného trhu by sa takýmto hospodárskym subjektom nemalo umožniť získať viac ako jeden súbor identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky a jeden jedinečný identifikačný znak. Členské štáty by mali spolupracovať s cieľom znížiť riziko duplicitných registrácií a zabezpečiť jedinečnosť registrácií hospodárskych subjektov usadených mimo Únie.

(53)Vykonávací akt týkajúci sa požiadaviek a postupov týkajúcich sa jedinečného identifikačného znaku by mal zahŕňať podmienky jeho vydávania hospodárskym subjektom z tretích krajín. Predovšetkým by sa v ňom mali stanoviť podmienky, ktorými sa podporuje koordinácia medzi poskytovateľmi identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky, a zabezpečiť, aby sa každému hospodárskemu subjektu z tretej krajiny pridelil len jeden jedinečný identifikačný znak na účely identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky. Pred poskytnutím európskej podnikovej peňaženky hospodárskemu subjektu usadenému mimo Únie by mal príslušný poskytovateľ potvrdiť, že boli splnené podmienky na overenie totožnosti hospodárskeho subjektu. To by malo hospodárskym subjektom z tretích krajín umožniť používať európske podnikové peňaženky a zároveň zachovať bezpečnosť a dôveryhodnosť ekosystému.

(54)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania uznávania a interoperability podnikových peňaženiek alebo podobných systémov a rámcov z tretích krajín na podporu a presadzovanie partnerstiev a spolupráce by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na stanovenie podmienok, za ktorých sa na takéto podobné systémy alebo rámce vzťahujú ustanovenia tohto nariadenia. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.

(55)Nariadením (EÚ) č. 910/2014 sa fyzickým osobám, ako sú občania a obyvatelia, ponúka bezpečný a pohodlný spôsob identifikácie a prístupu k online službám. Od členských štátov sa vyžaduje, aby zabezpečili poskytovanie európskych peňaženiek digitálnej identity právnickým osobám, a to aj napriek nedostatočnej jasnosti v súvislosti s konkrétnou technickou implementáciou európskych peňaženiek digitálnej identity pre právnické osoby. Táto neistota, pokiaľ ide o účel a fungovanie európskych peňaženiek digitálnej identity pre právnické osoby, zvyšuje právnu a technickú zložitosť pre členské štáty. Preto je potrebné zmeniť článok 5a nariadenia (EÚ) č. 910/2014 s cieľom zabezpečiť, aby sa povinné vydávanie európskych peňaženiek digitálnej identity týkalo len fyzických osôb.

(56)Rámcom ustanoveným týmto nariadením by sa mala zaistiť bezpečná digitálna infraštruktúra v celej Únii, a preto by mal na takéto účely predstavovať hlavný nástroj. Na plné využitie výhod rámca európskej podnikovej peňaženky pre hospodárske subjekty aj subjekty verejného sektora je potrebné podporovať jej používanie ako štandardného nástroja na bezpečnú digitálnu identifikáciu, autentifikáciu a výmenu elektronických dokumentov a osvedčení atribútov.

(57)S cieľom zabezpečiť súdržné a horizontálne uplatňovanie právnych predpisov Únie vo všetkých odvetviach, znížiť administratívne náklady hospodárskych subjektov a zlepšiť rozpočtovú efektívnosť by sa právo Únie týkajúce sa elektronickej identifikácie, autentifikácie alebo výmeny elektronických dokumentov, oznámení alebo potvrdení o atribútoch, najmä ak sú stanovené osobitné technické požiadavky, systémy alebo protokoly, malo uplatňovať spôsobom, ktorý je v súlade s týmto nariadením. Preto by sa všetky budúce legislatívne alebo nelegislatívne iniciatívy v týchto oblastiach mali riadiť zásadou podnikovej peňaženky ako štandardu a mali by byť navrhnuté a vyvinuté tak, aby vychádzali z európskych podnikových peňaženiek a umožňovali ich používanie. Ak takéto zosúladenie nie je možné, Komisia by mala poskytnúť písomné odôvodnenie prostredníctvom posúdenia vplyvu, ktoré by bolo priložené k príslušnej iniciatíve a v ktorom by boli uvedené dôvody, prečo sa neumožnilo používanie európskych podnikových peňaženiek. Komisia by mala toto nariadenie vyhodnotiť a preskúmať do [Úrad pre publikácie, vložte dátum tri roky po prijatí] a potom každé štyri roky a podať správu Európskemu parlamentu a Rade. Toto preskúmanie je nevyhnutné na posúdenie trvalej relevantnosti predpísaných základných funkcií a technických špecifikácií, najmä tých, ktoré súvisia so službou QERDS ako zabezpečeným komunikačným kanálom, v kontexte najnovšieho technologického pokroku. Okrem toho by Komisia mala vyhodnotiť postupy oznamovania poskytovateľov európskej podnikovej peňaženky, ako aj vykonávanie a účinnosť pravidiel o sankciách stanovených členskými štátmi s cieľom zhodnotiť vývoj na trhu a úroveň dodržiavania predpisov.

(58)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 13 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal stanovisko [vložte dátum],

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I – Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa umožňuje bezpečná digitálna identifikácia a autentifikácia, zdieľanie údajov a právne platné oznámenia, znižuje sa administratívna záťaž a náklady na dodržiavanie predpisov a podporuje sa cezhraničné podnikanie a konkurencieschopnosť. Konkrétne sa ním:

1.vytvára rámec na poskytovanie európskych podnikových peňaženiek;

2.zavádza zásada rovnocennosti, ktorá dáva rovnaký právny účinok úkonom a transakciám vykonaným prostredníctvom európskej podnikovej peňaženky ako úkonom a transakciám zákonne vykonaným osobne, v papierovej forme alebo akýmikoľvek inými prostriedkami alebo postupmi, ktoré by sa považovali za také, ktoré sú v súlade s platnými právnymi, administratívnymi alebo procedurálnymi požiadavkami;

3.stanovujú pravidlá vydávania identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky na identifikáciu hospodárskych subjektov a subjektov verejného sektora;

4.zriaďuje európsky digitálny adresár;

5.určuje európsky jedinečný identifikačný znak (EUID), ako je stanovený a upravený smernicou (EÚ) 2017/1132, ako jedinečný identifikačný znak pre vlastníkov európskych podnikových peňaženiek, a zavádza podobný jedinečný identifikačný znak pre vlastníkov európskych podnikových peňaženiek, pre ktorých európsky jedinečný identifikačný znak nie je k dispozícii;

6.stanovuje mechanizmus oznamovania, na základe ktorého budú zriadení poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek;

7.stanovujú povinnosti subjektov verejného sektora týkajúce sa európskych podnikových peňaženiek;

8.poskytuje rámec pre dohľad nad subjektmi Únie, ak tieto subjekty verejného sektora poskytujú európske podnikové peňaženky;

9.poskytuje rámec na uznávanie systémov tretích krajín podobných európskym podnikovým peňaženkám a vydávanie európskych podnikových peňaženiek hospodárskym subjektom z tretích krajín.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.Toto nariadenie sa vzťahuje na poskytovanie a akceptáciu európskych podnikových peňaženiek, vydávanie a akceptáciu identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky a na používanie európskych podnikových peňaženiek hospodárskymi subjektmi a subjektmi verejného sektora.

2.Týmto nariadením nie sú dotknuté existujúce systémy a postupy stanovené v práve Únie, ktorými sa upravuje výmena dokumentov a údajov medzi príslušnými orgánmi.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„európska podniková peňaženka“ je digitálne riešenie, ktoré umožňuje vlastníkom európskej podnikovej peňaženky bezpečne uchovávať, spravovať a predkladať identifikačné údaje a elektronické osvedčenia atribútov vlastníka európskej podnikovej peňaženky stranám spoliehajúcim sa na podnikovú peňaženku a iným subjektom používajúcim európske podnikové peňaženky a európske peňaženky digitálnej identity na tieto účely:

a)autentifikácia a poskytovanie overených dôkazov požadovaných spoliehajúcou sa stranou;

b)prístup k elektronickým osvedčeniam atribútov, elektronickým podpisom, elektronickým pečatiam, elektronickým doručovacím službám pre registrované zásielky a elektronickým časovým pečiatkam a ich používanie;

c)umožnenie vytvorenia, správy a delegovania mandátov na splnomocnených zástupcov;

a ktoré môže podporovať dodatočné funkcie v súlade s týmto nariadením;

2.„identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky“ sú súbor údajov, ktorý umožňuje zistiť totožnosť vlastníka európskej podnikovej peňaženky a vydáva ho poskytovateľ identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky;

3.„poskytovateľ identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky“ je kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb alebo subjekt verejného sektora, alebo Komisia a vydáva identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky;

4.„hospodársky subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba alebo skupina takýchto osôb vrátane dočasných združení podnikov, ktoré konajú v rámci svojej obchodnej alebo profesijnej činnosti na účely súvisiace s ich obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou;

5.„subjekt verejného sektora“ je subjekt Únie, celoštátny, regionálny alebo miestny orgán, verejnoprávny subjekt alebo združenie tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo subjektmi alebo súkromný subjekt, ktorý aspoň jeden z takýchto orgánov, subjektov alebo združení poveril poskytovaním verejných služieb, keď koná na základe takéhoto mandátu;

6.„subjekt Únie“ je inštitúcia, orgán, úrad a agentúra Únie zriadené Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o fungovaní Európskej únie alebo Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu alebo na ich základe;

7.„vlastník európskej podnikovej peňaženky“ je hospodársky subjekt alebo subjekt verejného sektora, ktorý vlastní európsku podnikovú peňaženku alebo má právo ju používať;

8.„dôveryhodná služba“ je dôveryhodná služba, ako je vymedzená v článku 3 bode 16 nariadenia (EÚ) č. 910/2014;

9.„atribút“ je atribút, ako je vymedzený v článku 3 bode 43 nariadenia (EÚ) č. 910/2014;

10.„elektronické osvedčenie atribútov“ je elektronické osvedčenie atribútov, ako je vymedzené v článku 3 bode 44 nariadenia (EÚ) č. 910/2014;

11.„kvalifikované osvedčenie atribútov“ je kvalifikované osvedčenie atribútov, ako je vymedzené v článku 3 bode 45 nariadenia (EÚ) č. 910/2014;

12.„európska peňaženka digitálnej identity“ je európska peňaženka digitálnej identity, ako je vymedzená v článku 3 bode 42 nariadenia (EÚ) č. 910/2014;

13.„elektronický podpis“ je elektronický podpis, ako je vymedzený v článku 3 bode 10 nariadenia (EÚ) č. 910/2014;

14.„kvalifikovaný elektronický podpis“ je kvalifikovaný elektronický podpis, ako je vymedzený v článku 3 bode 12 nariadenia (EÚ) č. 910/2014;

15.„elektronická pečať“ je elektronická pečať, ako je vymedzená v článku 3 bode 25 nariadenia (EÚ) č. 910/2014;

16.„kvalifikovaná elektronická pečať“ je kvalifikovaná elektronická pečať, ako je vymedzená v článku 3 bode 27 nariadenia (EÚ) č. 910/2014;

17.„kvalifikovaná elektronická pečiatka“ je kvalifikovaná elektronická pečiatka, ako je vymedzená v článku 3 bode 34 nariadenia (EÚ) č. 910/2014;

18.„splnomocnený zástupca“ je fyzická alebo právnická osoba konajúca v mene vlastníka európskej podnikovej peňaženky pri vykonávaní a prevádzkovaní funkcií určenej európskej podnikovej peňaženky na základe oprávnenia, ktoré jej udelil vlastník európskej podnikovej peňaženky;

19.„mandát“ je oprávnenie, ktoré udelil vlastník európskej podnikovej peňaženky splnomocnenému zástupcovi a ktoré tomuto zástupcovi umožňuje konať v mene vlastníka pri vykonávaní a prevádzkovaní funkcií určenej európskej podnikovej peňaženky;

20.„elektronický dokument“ je elektronický dokument, ako je vymedzený v článku 3 bode 35 nariadenia (EÚ) č. 910/2014;

21.„kvalifikovaná elektronická doručovacia služba pre registrované zásielky“ je kvalifikovaná elektronická doručovacia služba pre registrované zásielky, ako je vymedzená v článku 3 bode 37 nariadenia (EÚ) č. 910/2014;

22.„používateľ“ je fyzická alebo právnická osoba alebo fyzická osoba zastupujúca inú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá využíva európsku podnikovú peňaženku alebo prostriedky elektronickej identifikácie európskej podnikovej peňaženky poskytované v súlade s týmto nariadením;

23.„strana spoliehajúca sa na európsku podnikovú peňaženku“ je fyzická osoba, hospodársky subjekt alebo subjekt verejného sektora, ktoré sa spoliehajú na európske podnikové peňaženky;

24.„osvedčenie jednotky peňaženky“ je dátový objekt, ktorý opisuje komponenty jednotky európskej podnikovej peňaženky alebo umožňuje autentifikáciu a validáciu týchto komponentov;

25.„jednotka európskej podnikovej peňaženky“ je jedinečná konfigurácia riešenia európskej podnikovej peňaženky, ktorá zahŕňa začiatočnú (front-end) a konečnú (back-end) fázu európskej podnikovej peňaženky, zabezpečené kryptografické aplikácie peňaženky a zabezpečené kryptografické zariadenia peňaženky, ktoré poskytovateľ európskej podnikovej peňaženky poskytuje konkrétnemu vlastníkovi európskej podnikovej peňaženky;

26.„riešenie európskej podnikovej peňaženky“ je kombinácia softvéru, hardvéru, služieb, nastavení a konfigurácií vrátane začiatočnej (front-end) a konečnej (back-end) fázy európskej podnikovej peňaženky, jednej alebo viacerých zabezpečených kryptografických aplikácií peňaženky a jedného alebo viacerých zabezpečených kryptografických zariadení peňaženky;

27.„kritické aktíva“ sú aktíva v rámci jednotky európskej podnikovej peňaženky alebo v súvislosti s ňou, ktoré majú taký mimoriadny význam, že narušenie ich dostupnosti, dôvernosti alebo integrity by malo veľmi vážny, oslabujúci účinok na schopnosť spoliehať sa na jednotku európskej podnikovej peňaženky;

28.„zabezpečená kryptografická aplikácia peňaženky“ je aplikácia, ktorá spravuje kritické aktíva tak, že je prepojená s kryptografickými a nekryptografickými funkciami poskytovanými zabezpečeným kryptografickým zariadením peňaženky a tieto funkcie využíva;

29.„zabezpečené kryptografické zariadenie peňaženky“ je zariadenie odolné voči neoprávnenej manipulácii, poskytujúce prostredie, ktoré je prepojené so zabezpečenou kryptografickou aplikáciou peňaženky a ktoré zabezpečená kryptografická aplikácia peňaženky využíva na ochranu kritických aktív a poskytovanie kryptografických funkcií na účely bezpečného vykonávania kritických operácií;

30.„poskytovateľ dôveryhodných služieb“ je poskytovateľ dôveryhodných služieb, ako je vymedzený v článku 3 bode 19 nariadenia (EÚ) č. 910/2014;

31.„kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb“ je kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb, ako je vymedzený v článku 3 bode 20 nariadenia (EÚ) č. 910/2014;

32.„elektronické osvedčenie atribútov vydané subjektom verejného sektora zodpovedným za autentický zdroj alebo v jeho mene“ je elektronické osvedčenie atribútov vydané subjektom verejného sektora zodpovedným za autentický zdroj alebo v jeho mene, ako je vymedzené v článku 3 bode 46 nariadenia (EÚ) č. 910/2014;

33.„autentický zdroj“ je autentický zdroj, ako je vymedzený v článku 3 bode 47 nariadenia (EÚ) č. 910/2014;

34.„schéma osvedčovania“ je súbor pravidiel uplatniteľných na jeden alebo viacero typov elektronického osvedčenia atribútov;

35.„katalóg schém“ je digitálne úložisko, ktoré obsahuje zoznam schém osvedčovania atribútov zaregistrovaných v súlade s týmto nariadením a ktoré spravuje a uverejňuje online Komisia; 

36.„európsky jedinečný identifikačný znak“ je európsky jedinečný identifikačný znak uvedený v smernici (EÚ) 2017/1132;

37.„vnútroštátny register“ je oficiálna databáza alebo systém zriadený a vedený národnou vládou alebo ňou určeným orgánom, alebo v ich mene, v ktorých sa zaznamenávajú, uchovávajú a spravujú informácie týkajúce sa právnych subjektov okrem iného vrátane obchodných spoločností, verejných obchodných spoločností, nadácií, združení, ako aj podnikateľských subjektov ako fyzických osôb, ako sú individuálni podnikatelia a samostatne zárobkovo činné osoby, alebo iných osôb alebo organizácií s povinnosťou registrácie;

38.„API“ alebo „aplikačné programovacie rozhranie“ je súbor definícií a protokolov na vytvorenie a integráciu aplikačného softvéru na zdieľanie údajov;

39.„predloženie“ je akýkoľvek prenos štruktúrovaných alebo neštruktúrovaných údajov, súborov, formulárov alebo záznamov medzi subjektom verejného sektora a hospodárskym subjektom alebo medzi hospodárskymi subjektmi, alebo medzi subjektmi verejného sektora, ak sa takýto prenos prikazuje, požaduje alebo povoľuje podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva a má podporiť právny, správny alebo procesný účel;

40.„oznámenie“ je akýkoľvek prenos informácií, rozhodnutí, žiadostí alebo potvrdení medzi subjektom verejného sektora a hospodárskym subjektom alebo medzi hospodárskymi subjektmi, alebo medzi subjektmi verejného sektora, ktorý sa prikazuje, požaduje alebo povoľuje podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva a ktorý má mať právne účinky alebo informovať príjemcu o právach, povinnostiach alebo procedurálnom vývoji;

41.„administratívny postup“ je postupnosť krokov vymedzených v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve, ktoré musia hospodárske subjekty alebo subjekty verejného sektora podniknúť, aby si splnili povinnosti, poskytli informácie alebo získali rozhodnutie, oprávnenie alebo mali prospech zo subjektu verejného sektora pri výkone administratívnych funkcií;

42.„začiatočná fáza (front-end) európskej podnikovej peňaženky“ je komponent používateľského rozhrania, bez ohľadu na aspekt platformy alebo formy, ktorý je v interakcii s používateľmi konajúcimi v mene vlastníka a je súčasťou jednotky európskej podnikovej peňaženky;

43.„konečná fáza (back-end) európskej podnikovej peňaženky“ sú komponenty na strane servera vrátane softvéru, služieb a infraštruktúry, ktoré poskytujú potrebnú funkčnosť a podporu pre začiatočnú fázu (front-end) európskej podnikovej peňaženky a sú súčasťou jednotky európskej podnikovej peňaženky.

Kapitola II – Európske podnikové peňaženky

Článok 4

Zásada rovnocennosti

Ak vlastník európskej podnikovej peňaženky využije niektorú zo základných funkcií európskej podnikovej peňaženky uvedených v článku 5 ods. 1, výsledný úkon má rovnaký právny účinok, ako keby bol úkon zákonne vykonaný osobne, v papierovej forme alebo akýmikoľvek inými prostriedkami alebo postupmi, ktoré by sa považovali za také, ktoré sú v súlade s platnými právnymi, administratívnymi alebo procedurálnymi požiadavkami.

Ak samostatne zárobkovo činná osoba alebo živnostník využije kvalifikovanú elektronickú doručovaciu službu pre registrované zásielky za okolností uvedených v článku 5 ods. 3, výsledný úkon má rovnaké právne účinky, ako keby bol úkon zákonne vykonaný osobne, v papierovej forme alebo akýmikoľvek inými prostriedkami alebo postupmi, ktoré by sa považovali za také, ktoré sú v súlade s platnými právnymi, administratívnymi alebo procedurálnymi požiadavkami.

Článok 5

Základné funkcie európskych podnikových peňaženiek

1.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek zabezpečia, aby nimi poskytované európske podnikové peňaženky umožňovali vlastníkom európskych podnikových peňaženiek využívať tieto základné funkcie:

a)bezpečne vydávať, požadovať, získavať, vyberať, kombinovať, ukladať, vymazávať, zdieľať a prezentovať elektronické osvedčenia atribútov;

b)selektívne zverejňovať identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky a atribúty obsiahnuté v elektronických osvedčeniach atribútov v kontexte funkcií uvedených v písmene a);

c)požadovať a zdieľať identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky a elektronické osvedčenia atribútov zabezpečeným spôsobom medzi európskymi podnikovými peňaženkami a európskymi peňaženkami digitálnej identity a so stranami spoliehajúcimi sa na európsku podnikovú peňaženku;

d)podpisovať pomocou kvalifikovaných elektronických podpisov a prípadne pečatiť pomocou kvalifikovaných elektronických pečatí;

e)viazať údaje v elektronickej podobe na konkrétny čas prostredníctvom kvalifikovaných elektronických časových pečiatok;

f)vydávať elektronické osvedčenia atribútov pre európske podnikové peňaženky a európske peňaženky digitálnej identity;

g)vydávať elektronické osvedčenia atribútov prostredníctvom európskej podnikovej peňaženky vlastníka, čo umožňuje prepojenie vydaného osvedčenia s inými príslušnými osvedčeniami, ktoré tvoria súčasť reťazca;

h)umožniť používanie kvalifikovaných a nekvalifikovaných elektronických osvedčení atribútov, aby sa vlastníci európskych podnikových peňaženiek a ich splnomocnení zástupcovia mohli autentifikovať;

i)prenášať a prijímať elektronické dokumenty a údaje prostredníctvom kvalifikovanej elektronickej doručovacej služby pre registrované zásielky, ktorá je schopná zabezpečiť dôvernosť a integritu;

j)oprávniť viacerých používateľov na prístup k európskej podnikovej peňaženke vlastníka a na jej používanie a aby vlastník európskej podnikovej peňaženky mohol spravovať a odvolávať takéto oprávnenia;

k)oprávniť strany spoliehajúce sa na európsku podnikovú peňaženku, aby požadovali elektronické osvedčenia atribútov vydaných vlastníkovi európskej podnikovej peňaženky a aby vlastník európskej podnikovej peňaženky mohol spravovať a odvolávať takéto oprávnenia;

l)exportovať svoje údaje vrátane vydaných identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky, elektronických osvedčení atribútov, komunikačných protokolov a záznamov o interakciách v štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte na žiadosť vlastníka alebo v prípade ukončenia služby alebo odvolania oznámenia poskytovateľa európskej podnikovej peňaženky;

m)pristupovať k denníku všetkých transakcií;

n)pristupovať k spoločnému ovládaciemu panelu na prístup, ukladanie a overovanie komunikácie vymieňanej prostredníctvom kvalifikovanej elektronickej doručovacej služby pre registrované zásielky uvedenej v písmene i).

2.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek môžu ponúkať ďalšie funkcie nad rámec funkcií uvedených v odseku 1 za predpokladu, že tieto funkcie nenarušujú ani neohrozujú dôvernosť, dostupnosť alebo integritu minimálnych základných funkcií a spoľahlivosť a interoperabilitu európskych podnikových peňaženiek, ktoré poskytujú.

3.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek umožnia poskytovanie kvalifikovanej elektronickej doručovacej služby pre registrované zásielky uvedenej v odseku 1 písm. i) ako samostatnej služby používateľom európskych peňaženiek digitálnej identity.

4.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek vykonávajú funkcie uvedené v odseku 1 v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe.

5.Komisia vypracuje prostredníctvom vykonávacích aktov zoznam referenčných noriem a v prípade potreby stanoví špecifikácie a postupy pre základné funkcie európskych podnikových peňaženiek uvedené v odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 19.

Článok 6

Technické vlastnosti európskych podnikových peňaženiek

1.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek zabezpečia, aby nimi poskytované európske podnikové peňaženky podporovali spoločné protokoly a rozhrania:

a)na vydávanie identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky, kvalifikovaných a nekvalifikovaných elektronických osvedčení atribútov a kvalifikovaných a nekvalifikovaných certifikátov pre európske podnikové peňaženky;

b)pre strany spoliehajúce sa na európsku podnikovú peňaženku na vyžiadanie a validáciu identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky a elektronických osvedčení atribútov;

c)na zdieľanie a predkladanie identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky, elektronického osvedčovania atribútov a selektívne zverejňovaných údajov stranám spoliehajúcim sa na európsku podnikovú peňaženku;

d)na umožnenie interakcie s európskymi podnikovými peňaženkami automaticky bez manuálneho zásahu alebo prostredníctvom priamej akcie používateľa;

e)na bezpečné zapojenie vlastníka európskej podnikovej peňaženky na diaľku prostredníctvom splnomocneného zástupcu s elektronickým identifikačným prostriedkom tohto splnomocneného zástupcu, ktorý spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o úrovne zabezpečenia „pokročilá“ alebo „vysoká“;

f)na interakciu medzi európskymi podnikovými peňaženkami a medzi európskymi podnikovými peňaženkami a európskymi peňaženkami digitálnej identity na účely prijímania, validácie a zdieľania identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky a elektronických osvedčení atribútov bezpečným spôsobom;

g)na autentifikáciu strán spoliehajúcich sa na európsku podnikovú peňaženku zavedením autentifikačných mechanizmov, ak sa autentifikácia vyžaduje;

h)pre strany spoliehajúce sa na európsku podnikovú peňaženku na overenie pravosti a platnosti európskych podnikových peňaženiek, ak sa vyžaduje overenie pravosti a platnosti;

i)na poskytovanie kvalifikovanej elektronickej doručovacej služby pre registrované zásielky uvedenej v článku 5 ods. 1 písm. i) vrátane rozhrania s európskym digitálnym adresárom zriadeným podľa článku 10;

j)na pridelenie aspoň jednej jedinečnej digitálnej adresy každému vlastníkovi európskej podnikovej peňaženky na účely kvalifikovanej elektronickej doručovacej služby pre registrované zásielky uvedenej v článku 5 ods. 1 písm. i) a európskeho digitálneho adresára uvedeného v článku 10;

k)na poskytovanie osvedčení jednotky peňaženky všetkým jednotkám európskych podnikových peňaženiek, ktoré obsahujú verejné kľúče a zodpovedajúce súkromné kľúče chránené zabezpečeným kryptografickým zariadením peňaženky;

l)na správu kritických aktív, na používanie aspoň jednej zabezpečenej kryptografickej aplikácie peňaženky a zabezpečeného kryptografického zariadenia peňaženky, a ak sa kritické aktíva týkajú vykonávania elektronickej identifikácie na úrovni zabezpečenia „pokročilá“, na zabezpečenie toho, aby sa takéto kryptografické operácie alebo iné operácie spracúvajúce kritické aktíva vykonávali v súlade s požiadavkami na vlastnosti a konštrukciu prostriedkov elektronickej identifikácie na úrovni zabezpečenia „pokročilá“ stanovenými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2015/1502.

2.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek takisto:

a)zabezpečia, aby boli identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky digitálne spojené s európskou podnikovou peňaženkou vlastníka;

b)zabezpečia, aby na účely funkčnosti uvedenej v článku 5 ods. 1 písm. j):

–mapovania medzi rolami a atribútmi boli overiteľné, auditovateľné, odvolateľné a vysledovateľné k ich legitímnym vydavateľom,

–konflikty rolí, nadmerné delegovanie alebo vypršanie platnosti oprávnení boli automaticky zisťované a aby sa im v reálnom čase zabraňovalo,

–všetka logika udeľovania oprávnení bola interoperabilná vo všetkých členských štátoch;

c)zaistia bezpečnosť už v štádiu návrhu;

d)poskytnú mechanizmy validácie, aby sa zabezpečilo overenie pravosti a platnosti európskych podnikových peňaženiek;

e)poskytnú mechanizmus, aby vlastníci európskych podnikových peňaženiek mohli ľahko požiadať o technickú podporu a oznamovať technické problémy alebo akékoľvek iné incidenty, ktoré majú negatívny vplyv na používanie európskych podnikových peňaženiek;

f)zabezpečia, aby sa platnosť európskych podnikových peňaženiek mohla zrušiť za týchto okolností:

–na výslovnú žiadosť vlastníka európskej podnikovej peňaženky,

–ak bola skompromitovaná bezpečnosť európskej podnikovej peňaženky,

–po trvalom alebo dočasnom ukončení činnosti vlastníka európskej podnikovej peňaženky,

–ak poskytovateľ európskej podnikovej peňaženky nie je uvedený v zozname uvedenom v článku 12 ods. 5;

g)bez zbytočného odkladu oznámia Komisii:

–mechanizmus umožňujúci validáciu identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky,

–mechanizmus validácie pravosti a platnosti európskych podnikových peňaženiek.

3.Komisia zverejní informácie oznámené podľa odseku 2 písm. g) tohto článku prostredníctvom zabezpečeného kanála v elektronicky podpísanej alebo zapečatenej forme vhodnej na automatizované spracovanie.

4.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek implementujú technické prvky stanovené v odsekoch 1 a 2 v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe.

5.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vypracuje zoznam referenčných noriem a v prípade potreby stanoví špecifikácie a postupy pre technické vlastnosti európskych podnikových peňaženiek uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 19.

Článok 7

Požiadavky a povinnosti poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek

1.Európske podnikové peňaženky poskytujú poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek, ktorí sú uvedení v zozname vypracovanom podľa článku 12 ods. 5.

2.Vzhľadom na úlohu európskych podnikových peňaženiek v digitálnej infraštruktúre Únie musia byť poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek usadení v Únii, musia mať hlavné miesto podnikania a hlavné operácie v Únii a nesmú predstavovať riziko pre bezpečnosť Únie. Predovšetkým nesmú podliehať kontrole zo strany tretej krajiny alebo subjektu z tretej krajiny.

3.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek musia spĺňať požiadavky stanovené v článku 19a nariadenia (EÚ) č. 910/2014. Táto povinnosť sa nevzťahuje na poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek, ktorí sú kvalifikovanými poskytovateľmi dôveryhodných služieb.

4.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek musia spĺňať požiadavky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii.

5.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek musia dodržiavať platné požiadavky na kybernetickú bezpečnosť stanovené v práve Únie a vo vnútroštátnom práve vrátane tých, ktoré sa týkajú identifikácie vysokorizikových dodávateľov. Poskytovatelia takisto zabezpečia, aby ich dodávatelia softvéru a bezpečnostných riešení spĺňali tieto požiadavky a vyhovovali príslušným bezpečnostným normám a požiadavkám.

6.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek:

a)zavedú vhodné technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie dôvernosti, integrity, pravosti, interoperability a dostupnosti európskych podnikových peňaženiek, ktoré poskytujú, s inými európskymi podnikovými peňaženkami a európskymi peňaženkami digitálnej identity;

b)zabezpečia, aby boli vlastníci európskych podnikových peňaženiek jasne informovaní používateľsky ústretovým, stručným a prístupným spôsobom o podmienkach používania európskej podnikovej peňaženky vrátane rozsahu a obmedzení základných a doplnkových funkcií, noriem kybernetickej bezpečnosti a práv vlastníka európskej podnikovej peňaženky, pokiaľ ide o prenosnosť údajov, nápravu a ukončenie služby;

c)zabezpečia, aby boli splnomocnení zástupcovia vlastníkov európskych podnikových peňaženiek jasne informovaní používateľsky ústretovým, stručným a prístupným spôsobom o svojich právach a povinnostiach v súvislosti s ich jednotkou európskej podnikovej peňaženky, najmä o práve požiadať o zrušenie osvedčenia ich jednotky peňaženky, a to prostredníctvom mechanizmu autentifikácie uvedeného v bode 1 prílohy;

d)spolupracujú s príslušnými orgánmi dohľadu uvedenými v článku 13 ods. 1 alebo s Komisiou v prípadoch uvedených v článku 13 ods. 10 a článku 14 ods. 1 a bez zbytočného odkladu odpovedajú na každú žiadosť o informácie alebo dokumentáciu potrebnú na overenie súladu s týmto nariadením;

e)oznámia príslušným národným orgánom dohľadu alebo Komisii v prípadoch uvedených v článku 14 ods. 1 všetky podstatné zmeny svojich služieb alebo celkovej štruktúry, ktoré môžu mať vplyv na súlad poskytovateľa s týmto nariadením;

f)oznámia vlastníkom európskych podnikových peňaženiek pozastavenie, zrušenie alebo dobrovoľné ukončenie poskytovania služieb európskej podnikovej peňaženky a vyradenie poskytovateľa európskej podnikovej peňaženky zo zoznamu vypracovaného podľa článku 12 ods. 5 a zabezpečia prenos alebo vymazanie údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky v súlade s pokynmi vlastníkov európskych podnikových peňaženiek vrátane identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky;

g)zabezpečia, aby sa informácie o vlastníkoch európskych podnikových peňaženiek podľa článku 10 ods. 2 oznamovali Komisii a aby sa informácie pôvodne predložené Komisii aktualizovali a potvrdzovali pomocou poskytovateľov identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky, ktorí vydávajú jedinečné identifikačné znaky uvedené v článku 8 ods. 5 písm. b).

Článok 8

Identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky

1.Poskytovatelia identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky vydávajú identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky pre európske podnikové peňaženky vlastníkov európskych podnikových peňaženiek. Ak sú vlastníkmi európskych podnikových peňaženiek subjekty Únie, Komisia vydá identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky pre európske podnikové peňaženky týchto subjektov Únie.

2.Členské štáty oznámia Komisii príslušné autentické zdroje na overenie požadovaných atribútov na vydanie identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky. Na základe informácií získaných podľa tohto odseku Komisia sprístupní na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom formáte zoznam oznámených relevantných autentických zdrojov.

3.Identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky sa vydávajú vo formáte, ktorý je v súlade s jednou z noriem uvedených v prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2024/2979 a ako:

a)kvalifikované elektronické osvedčenia atribútov, ak ich poskytujú kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb;

b)elektronické osvedčenia atribútov vydané subjektom verejného sektora zodpovedným za autentický zdroj alebo v jeho mene, ak ich poskytuje subjekt verejného sektora, ktorý je za to zodpovedný;

c)elektronické osvedčenia atribútov, ak ich poskytuje Komisia.

4.Identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky vydané Komisiou majú rovnaký právny účinok ako kvalifikované elektronické osvedčenia atribútov a osvedčenia atribútov vydané subjektom verejného sektora zodpovedným za autentický zdroj alebo v jeho mene.

5.Identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky obsahujú aspoň tieto atribúty:

a)oficiálny názov hospodárskeho subjektu alebo subjektu verejného sektora, ako je zapísaný v príslušnom registri alebo úradnom zázname;

b)príslušný jedinečný identifikačný znak pridelený v súlade s článkom 9. 

6.Komisia vytvorí a udržiava schému osvedčovania identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky. Táto schéma sa uvedie v katalógu systémov osvedčovania atribútov uvedenom v článku 8 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2025/1569.

7.Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť požiadavky na identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky vydané podľa tohto článku vrátane postupov, ktorými členské štáty oznamujú Komisii príslušné autentické zdroje. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 19.

Článok 9

Jedinečné identifikačné znaky

1.Ak bol hospodárskemu subjektu pridelený európsky jedinečný identifikačný znak, tento identifikačný znak sa použije ako jedinečný identifikačný znak uvedený v článku 8 ods. 4 písm. b) tohto nariadenia.

2.Ak hospodárskemu subjektu alebo subjektu verejného sektora nebol pridelený európsky jedinečný identifikačný znak, jedinečný identifikačný znak sa vytvorí v súlade s vykonávacím aktom uvedeným v odseku 4.

3.Ak je subjektom verejného sektora subjekt Únie, Komisia vytvorí a pridelí tomuto subjektu Únie jedinečný identifikačný znak v súlade s odsekom 4 tohto článku.

4.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví špecifikácie, požiadavky a postupy týkajúce sa jedinečného identifikačného znaku uvedeného v odseku 2 tohto článku vrátane opatrení na zabezpečenie toho, aby sa vlastníkom európskych podnikových peňaženiek nepridelil viac ako jeden jedinečný identifikačný znak. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 19.

Článok 10

Európsky digitálny adresár

1.Komisia zriadi, prevádzkuje a spravuje európsky digitálny adresár, ktorý slúži ako dôveryhodný zdroj informácií pre vlastníkov európskych podnikových peňaženiek a má podobu webovej aplikácie pozostávajúcej z dvoch rozhraní:

a)strojovo čitateľného rozhrania vystaveného prostredníctvom API na automatizovanú komunikáciu medzi systémami;

b)zabezpečenej webovej platformy, ktorá poskytuje prístup autentifikovaným a oprávneným používateľom a ktorá je systémovým online portálom pre používateľov európskej podnikovej peňaženky.

2.Na účely vedenia európskeho digitálneho adresára poskytnú poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek po poskytnutí európskej podnikovej peňaženky Komisii kategórie informácií stanovené vo vykonávacom akte uvedenom v odseku 6.

3.Komisia zabezpečí, aby boli príslušné informácie zahrnuté do európskeho digitálneho adresára.

4.Komisia sprístupní európsky digitálny adresár len vlastníkom európskych podnikových peňaženiek a ich splnomocneným zástupcom a poskytovateľom európskych podnikových peňaženiek.

5.Každú zmenu alebo zrušenie týkajúce sa informácií uvedených v odseku 2 oznámia poskytovatelia európskej podnikovej peňaženky bez zbytočného odkladu a v každom prípade do jedného pracovného dňa priamo Komisii na účely vedenia európskeho digitálneho adresára.

6.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví normy a technické špecifikácie pre jedinečné digitálne adresy a kategórie informácií, ktoré sa majú oznamovať Komisii na účely európskeho digitálneho adresára. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 19.

Článok 11

Oznámenie poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek

1.Subjekty, ktoré majú v úmysle poskytovať európske podnikové peňaženky, oznámia tento zámer spolu s informáciami uvedenými v odseku 2 príslušnému orgánu dohľadu.

2.Oznámenie uvedené v odseku 1 zahŕňa tieto informácie:

a)názov právneho subjektu, všetky používané komerčné názvy, adresu URL webového sídla, kontaktný e-mail, telefónne číslo a fyzickú adresu;

b)registračné číslo subjektu vydané vnútroštátnym registrom, ak je k dispozícii;

c)opis spôsobu, akým budú základné funkcie uvedené v článku 5 ods. 1 ponúkané európskymi podnikovými peňaženkami, ktoré subjekt plánuje poskytovať;

d)opis akýchkoľvek ďalších funkcií podporovaných európskymi podnikovými peňaženkami, ktoré subjekt plánuje poskytovať;

e)vyhlásenie o zhode s požiadavkami tohto nariadenia.

3.Kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb nepodliehajú postupu preskúmania a overovania stanovenému v odsekoch 4 až 6. Po predložení informácií uvedených v odseku 2 príslušný orgán dohľadu do dvoch pracovných dní informuje Komisiu s cieľom zaradiť tohto poskytovateľa do zoznamu uvedeného v článku 12 ods. 5 a poskytovateľ môže európske podnikové peňaženky okamžite ponúkať.

4.Po prijatí oznámenia má orgán dohľadu 30 dní na preskúmanie predložených informácií.

Ak na základe tohto preskúmania orgán dohľadu dospeje k záveru, že informácie sú úplné a že opis uvedený v odseku 2 písm. c) zrejme zodpovedá požiadavkám stanoveným v článku 5 ods. 1, do dvoch pracovných dní informuje Komisiu s cieľom doplniť tohto poskytovateľa do zoznamu uvedeného v článku 12 ods. 5.

5.Ak na základe tohto preskúmania orgán dohľadu dospeje k záveru, že informácie nie sú úplné alebo že opis uvedený v odseku 2 písm. c) zrejme nezodpovedá požiadavkám stanoveným v článku 5 ods. 1, požiada oznamujúci subjekt o dodatočné informácie alebo vysvetlenia a stanoví primeranú lehotu na odpoveď, ktorá nesmie presiahnuť 15 kalendárnych dní. Ak tieto informácie alebo vysvetlenia umožňujú orgánu dohľadu dospieť k záveru, že informácie sú úplné a opis uvedený v odseku 2 písm. c) zrejme zodpovedá požiadavkám stanoveným v článku 5 ods. 1, do dvoch pracovných dní informuje Komisiu s cieľom doplniť tohto poskytovateľa do zoznamu uvedeného v článku 12 ods. 5. Ak sa tak nestane alebo nedostane žiadnu odpoveď, orgán dohľadu informuje oznamujúci subjekt, že nebude zaradený do zoznamu uvedeného v článku 12 ods. 5.

6.Ak orgán dohľadu neposkytol oznamujúcemu subjektu vecnú odpoveď na výsledok preskúmania uvedeného v odseku 4 do 30 kalendárnych dní od prijatia oznámenia, informácie sa považujú za úplné a opis uvedený v odseku 2 písm. c) sa považuje za opis, ktorý zrejme zodpovedá požiadavkám stanoveným v článku 5 ods. 1, a orgán dohľadu do dvoch pracovných dní informuje Komisiu s cieľom doplniť tohto poskytovateľa do zoznamu uvedeného v článku 12 ods. 5.

7.Členské štáty zabezpečia, aby oznamujúce subjekty v prípadoch, keď ich orgán dohľadu odmietne zaradiť do zoznamu poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek alebo v primeranej lehote neprijme žiadne rozhodnutie, mali právo na účinný súdny prostriedok nápravy proti rozhodnutiu orgánu dohľadu, bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo mimosúdne prostriedky nápravy.

Článok 12

Zoznam oznámených poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek

1.Orgány dohľadu informujú Komisiu o všetkých zmenách informácií poskytnutých podľa článku 11 do 24 hodín odo dňa, keď sa o nich dozvedeli.

2.Informácie poskytované orgánmi dohľadu v zmysle článku 11 a článku 12 ods. 1 zahŕňajú:

a)účel predloženia, ktorým môže byť jeden z týchto účelov:

–registrácia oznámeného poskytovateľa európskych podnikových peňaženiek, ktorý predtým nebol uvedený v zozname uvedenom v odseku 5,

–zmena predtým predložených informácií týkajúcich sa poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek, ktorí sú v súčasnosti uvedení v zozname uvedenom v odseku 5,

–žiadosť o vyradenie poskytovateľa európskych podnikových peňaženiek zo zoznamu uvedeného v odseku 5;

b)názov a prípadne obchodný názov poskytovateľa európskych podnikových peňaženiek;

c)členský štát, v ktorom má poskytovateľ európskych podnikových peňaženiek svoje miesto usadenia;

d)názov príslušného orgánu dohľadu;

e)údaj o tom, či je poskytovateľ európskych podnikových peňaženiek kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb.

3.Na základe informácií získaných podľa tohto článku Komisia vytvorí a na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom formáte uchováva zoznam poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek.

Článok 13

Riadenie a dohľad

1.V každom členskom štáte sú orgány dohľadu určené podľa článku 46a nariadenia (EÚ) č. 910/2014 zároveň orgánmi dohľadu na účely tohto nariadenia.

2.Tieto orgány dohľadu sú zodpovedné za úlohy dohľadu nad poskytovateľmi európskych podnikových peňaženiek, ktorí majú hlavné miesto usadenia v danom členskom štáte.

3.Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu uvedené v odseku 1 mali potrebné právomoci a primerané zdroje na účinný, efektívny a nezávislý výkon svojich úloh.

4.Poslaním národných orgánov dohľadu uvedených v odseku 1 je:

a)monitorovať dodržiavanie požiadaviek stanovených v tomto nariadení a v prípade potreby prijímať opatrenia vo vzťahu k poskytovateľom európskych podnikových peňaženiek prostredníctvom činností dohľadu ex post;

b)pôsobiť ako hlavný styčný úrad pre poskytovateľov identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky a v prípade potreby uľahčiť prístup k informáciám od príslušných vnútroštátnych orgánov a registrov na účely vydávania identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky a jedinečných identifikačných znakov.

5.Medzi úlohy orgánov dohľadu uvedených v odseku 1 patrí:

a)preskúmavať a posudzovať oznámenia predložené v súlade s článkom 11;

b)prešetrovať opodstatnené tvrdenia, najmä tie, ktoré predložili vlastníci európskych podnikových peňaženiek, že poskytovateľ európskych podnikových peňaženiek nedodržiava niektorú zo svojich povinností podľa tohto nariadenia, a v prípade potreby prijať opatrenia;

c)overiť existenciu a správne uplatňovanie plánov ukončenia činnosti, ak poskytovateľ európskych podnikových peňaženiek ukončí svoju činnosť, vrátane spôsobu uchovávania informácií;

d)zabezpečiť, aby poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek napravili akékoľvek nesplnenie požiadaviek stanovených v tomto nariadení;

e)ukladať sankcie v súlade s odsekmi 6 až 9;

f)informovať relevantné príslušné orgány dotknutých členských štátov určené alebo zriadené podľa článku 8 ods. 1 smernice (EÚ) 2022/2555 o každom významnom narušení bezpečnosti alebo strate integrity, o ktorých sa dozvedel pri plnení svojich úloh, a v prípade závažného narušenia bezpečnosti alebo straty integrity, ktoré sa týka iných členských štátov, informovať jednotné kontaktné miesto dotknutého členského štátu určené alebo zriadené podľa článku 8 ods. 3 smernice (EÚ) 2022/2555 a jednotné kontaktné miesta v ostatných dotknutých členských štátoch určené podľa článku 46c ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014, ako aj informovať verejnosť alebo požiadať poskytovateľa európskych podnikových peňaženiek, aby tak urobil, ak orgán dohľadu rozhodne, že zverejnenie narušenia bezpečnosti alebo straty integrity by bolo vo verejnom záujme;

g)spolupracovať s orgánmi dohľadu zriadenými podľa článku 51 nariadenia (EÚ) 2016/679, najmä ich bez zbytočného odkladu informovať, ak sa zdá, že boli porušené pravidlá ochrany osobných údajov, a o narušeniach bezpečnosti, v prípade ktorých sa zdá, že predstavujú porušenie ochrany osobných údajov;

h)podľa potreby spolupracovať s inými národnými orgánmi dohľadu;

i)zriadiť a zabezpečiť jasné zverejnenie mechanizmu podávania sťažností, prostredníctvom ktorého môžu poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek podávať sťažnosti v súlade s článkom 11 ods. 7;

j)podávať Komisii správu o svojich hlavných činnostiach;

k)zrušiť zaradenie poskytovateľa európskych podnikových peňaženiek do zoznamu vypracovaného podľa článku 12 ods. 5, ak orgán dohľadu zistí, že poskytovateľ už nespĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo že poskytovateľ nesplnil povinnosti uložené týmto nariadením;

l)spolupracovať s orgánmi dohľadu určenými podľa článku 46b nariadenia (EÚ) č. 910/2014 členskými štátmi, najmä s cieľom zabezpečiť, aby sa hospodárskym subjektom usadeným mimo Únie vydával len jeden súbor identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky a jedinečný identifikačný znak európskej podnikovej peňaženky.

6.Členské štáty stanovia pravidlá, ktorými sa orgánu dohľadu uvedenému v odseku 1 tohto článku umožní ukladať sankcie uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Týmito pravidlami nie je dotknutý článok 31 smernice (EÚ) 2022/2555 a článok 83 nariadenia (EÚ) 2016/679.

7.Do [Úrad pre publikácie, vložte dátum 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] členské štáty oznámia Komisii pravidlá stanovené členskými štátmi v súlade s odsekom 6 a bezodkladne oznámia Komisii všetky následné zmeny týchto pravidiel. Komisia pravidelne aktualizuje a vedie voľne dostupný verejný register uvedených pravidiel.

8.Členské štáty pri ukladaní sankcií v súlade s odsekom 6 zohľadnia tieto nevyčerpávajúce a orientačné kritériá: 

a)povaha, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia povinnosti;

b)akékoľvek opatrenie prijaté porušovateľom s cieľom zmierniť alebo napraviť škodu spôsobenú porušením;

c)akékoľvek predchádzajúce porušenia povinnosti zo strany porušovateľa;

d)finančné výhody, ktoré porušujúca strana získala, alebo straty, ktorým zabránila v dôsledku porušenia povinnosti, pokiaľ takéto výhody alebo straty možno spoľahlivo stanoviť;

e)všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti vzťahujúce sa na okolnosti prípadu;

f)celkový ročný obrat porušovateľa v predchádzajúcom finančnom roku v Únii.

Členské štáty zabezpečia, aby sa za porušenie tohto nariadenia zo strany poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek ukladali správne pokuty v maximálnej výške 2 % celkového celosvetového ročného obratu za predchádzajúci finančný rok.

9.Ak sa v právnom systéme členského štátu neustanovuje ukladanie správnych pokút správnymi orgánmi, pokuty iniciované orgánom dohľadu a uložené príslušnými národnými súdmi, ktoré majú rovnaký účinok ako správne pokuty uložené orgánmi dohľadu, sa považujú za pokuty, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v odseku 6. Ukladané pokuty musia byť v každom prípade účinné, primerané a odrádzajúce. Tento členský štát oznámi Komisii ustanovenia právnych predpisov, ktoré prijíma podľa tohto odseku, do [Úrad pre publikácie, vložte dátum 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a bezodkladne aj všetky následné pozmeňujúce právne predpisy či zmeny, ktoré sa ich týkajú.

10.Za okolností, ktoré odôvodňujú okamžitý zásah s cieľom zachovať riadne fungovanie vnútorného trhu, a ak má Komisia dostatočný dôvod domnievať sa, že európske podnikové peňaženky poskytované poskytovateľom nie sú v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a príslušný orgán dohľadu neprijal žiadne účinné opatrenia, Komisia vykoná hodnotenie súladu. Komisia o tom informuje príslušné orgány a poskytovateľ v prípade potreby spolupracuje.

11.Na základe hodnotenia môže Komisia rozhodnúť, že je potrebné nápravné alebo reštriktívne opatrenie, a po konzultácii s dotknutými členskými štátmi a poskytovateľom môže určiť vhodný postup. Komisia zohľadní povahu a závažnosť nesúladu, ako aj potenciálny vplyv na vnútorný trh a práva hospodárskych subjektov.

12.Na základe konzultácie môže Komisia prijať vykonávacie akty s cieľom stanoviť nápravné alebo reštriktívne opatrenia vrátane dočasného vyradenia poskytovateľa zo zoznamu oznámených poskytovateľov alebo požadovať, aby poskytovateľ prijal konkrétne opatrenia na zosúladenie európskych podnikových peňaženiek s nariadením. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania.

13.Komisia bezodkladne oznámi vykonávacie akty poskytovateľovi a členské štáty tieto vykonávacie akty bezodkladne vykonajú a informujú o tom Komisiu. Tieto opatrenia sa uplatňujú počas výnimočnej situácie, ktorá odôvodnila zásah Komisie, za predpokladu, že európske podnikové peňaženky nie sú uvedené do súladu s týmto nariadením.

Článok 14

Skupina pre európsku spoluprácu v oblasti digitálnej identity

Skupina pre európsku spoluprácu v oblasti digitálnej identity zriadená podľa článku 46e nariadenia (EÚ) č. 910/2014 je zodpovedná za uľahčovanie spolupráce a výmeny informácií medzi členskými štátmi a Komisiou v záležitostiach týkajúcich sa európskych podnikových peňaženiek. Zahŕňa to výmenu najlepších postupov, diskusiu o technických a prevádzkových problémoch a koordináciu úsilia s cieľom zabezpečiť riadne zavedenie a fungovanie európskych podnikových peňaženiek.

Článok 15

Riadenie subjektov Únie, ktoré sú poskytovateľmi európskych podnikových peňaženiek, a dohľad nad nimi

1.Ak je subjekt Únie poskytovateľom európskych podnikových peňaženiek, Komisia je jeho orgánom dohľadu.

2.Úlohou Komisie, ktorá koná ako orgán dohľadu v súlade s odsekom 1, je monitorovať dodržiavanie požiadaviek stanovených v tomto nariadení a v prípade potreby prijímať opatrenia vo vzťahu k poskytovateľom európskych podnikových peňaženiek prostredníctvom činností dohľadu ex post.

3.Keď Komisia koná ako orgán dohľadu v súlade s odsekom 1, vykonáva úlohy uvedené v článku 13 ods. 5 písm. a), b), c), d), h) a k).

Komisia v tejto súvislosti vypracuje správu o svojich hlavných činnostiach.

Kapitola III – Akceptácia európskych podnikových peňaženiek

Článok 16

Povinnosti subjektov verejného sektora

4.Do [Úrad pre publikácie, vložte dátum 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] subjekty verejného sektora umožnia hospodárskym subjektom vykonávať tieto činnosti prostredníctvom základných funkcií európskych podnikových peňaženiek, ako sa uvádza v článku 5 ods. 1:

a)identifikovať a autentifikovať;

b)podpisovať alebo pečatiť;

c)predkladať dokumenty;

d)odosielať alebo prijímať oznámenia.

Činnosti uvedené v písmenách a) až d) prvého pododseku sa vykonávajú na účely splnenia oznamovacej povinnosti alebo splnenia administratívneho postupu.

5.Na účely odseku 1 písm. c) a d) musia mať subjekty verejného sektora európske podnikové peňaženky vrátane kvalifikovanej elektronickej doručovacej služby pre registrované zásielky uvedenej v článku 5 ods. 1 písm. i).

6.Odchylne od odseku 2 a do [Úrad pre publikácie, vložte dátum 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] sa subjekty verejného sektora môžu rozhodnúť neponúkať kvalifikovanú elektronickú doručovaciu službu pre registrované zásielky uvedenú v článku 5 ods. 1 písm. i) a namiesto nej podporovať iné existujúce alternatívne riešenia, ktoré hospodárskym subjektom umožňujú vykonávať činnosti uvedené v odseku 1 písm. c) a d), za predpokladu, že tieto riešenia:

a)spĺňajú požiadavky vzťahujúce sa na kvalifikované elektronické doručovacie služby pre registrované zásielky stanovené v nariadení (EÚ) č. 910/2014;

b)ponúkajú bránu, ktorá umožňuje vlastníkom európskych podnikových peňaženiek predkladať dokumenty a odosielať a prijímať oznámenia prostredníctvom kvalifikovanej elektronickej doručovacej služby pre registrované zásielky uvedenej v článku 5 ods. 1 písm. i).

Po uplynutí obdobia platnosti odchýlky stanoveného v tomto odseku môžu subjekty verejného sektora naďalej podporovať alternatívne riešenia uvedené v danom pododseku, ale v súlade s odsekom 2 musia mať európske podnikové peňaženky vrátane kvalifikovanej elektronickej doručovacej služby pre registrované zásielky uvedenej v článku 5 ods. 1 písm. i).

Kapitola IV – Medzinárodné aspekty

Článok 17

Podnikové peňaženky a iné podobné nástroje a rámce ponúkané v tretích krajinách

1.Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví, že podnikové peňaženky alebo systémy ponúkajúce podobné funkcie, ktoré vydávajú poskytovatelia usadení v tretích krajinách, sa majú považovať za systémy ponúkajúce zabezpečenia, ktoré sú rovnocenné s európskymi podnikovými peňaženkami vydanými v súlade s týmto nariadením, za predpokladu, že takéto podnikové peňaženky alebo systémy sú interoperabilné s dôveryhodným rámcom ustanoveným v nariadení (EÚ) č. 910/2014 a umožňujú podporu aspoň funkcie identifikácie a autentifikácie a výmenu elektronických osvedčení atribútov. Takéto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 19.

2.Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví, že rámce tretích krajín pre systémy ponúkajúce podobné funkcie ako európske podnikové peňaženky sa majú považovať za systémy ponúkajúce zabezpečenia, ktoré sú rovnocenné s európskymi podnikovými peňaženkami vydanými v súlade s týmto nariadením, za predpokladu, že systémy poskytované na základe tohto rámca sú interoperabilné s dôveryhodným rámcom ustanoveným v nariadení (EÚ) č. 910/2014 a umožňujú podporu aspoň funkcie identifikácie a autentifikácie a výmenu elektronických osvedčení atribútov. Takéto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 19.

3.Pred prijatím vykonávacích aktov uvedených v odsekoch 1 a 2 Komisia posúdi, či zabezpečenia možno považovať za rovnocenné s požiadavkami podľa tohto nariadenia.

4.Ak z dostupných informácií vyplýva, že tieto zabezpečenia už nemožno považovať za rovnocenné s požiadavkami podľa tohto nariadenia, Komisia v potrebnom rozsahu prostredníctvom vykonávacieho aktu zruší, zmení alebo pozastaví akt uvedený v odsekoch 1 a 2.

5.Komisia na svojom webovom sídle uverejní zoznam rámcov, podnikových peňaženiek alebo systémov ponúkajúcich podobné funkcie, ktoré vydali poskytovatelia usadení v tretích krajinách, v súvislosti s ktorými Komisia prijala vykonávací akt podľa tohto článku.

Článok 18

Vydávanie európskych podnikových peňaženiek hospodárskym subjektom usadeným mimo Únie

1.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek môžu poskytovať európske podnikové peňaženky hospodárskym subjektom usadeným v tretej krajine pod podmienkou, že týmto hospodárskym subjektom boli vydané identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky a jedinečný identifikačný znak v súlade s týmto článkom.

2.Na účely tohto článku hospodárske subjekty požiadajú len o jeden súbor identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky od jedného poskytovateľa identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky.

3.Ak hospodársky subjekt usadený mimo Únie požiada o európsku podnikovú peňaženku, poskytovateľ európskych podnikových peňaženiek oznámi túto žiadosť orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom je poskytovateľ oznámený.

4.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek požiadajú o identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky poskytovateľa identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky v mene hospodárskeho subjektu usadeného v tretej krajine.

5.Poskytovatelia identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky môžu vydávať identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky a jedinečné identifikačné znaky podľa článkov 8 a 9 hospodárskym subjektom usadeným mimo Únie za predpokladu, že:

a)preukazovanie a overovanie totožnosti týchto hospodárskych subjektov spĺňa jednu z metód overovania totožnosti uvedených v článku 24 ods. 1a nariadenia (EÚ) č. 910/2014, alebo v prípade potreby ich kombináciu;

b)hospodárskemu subjektu nebol vydaný iný súbor identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky.

6.Členské štáty spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby poskytovatelia identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky mohli overiť, že hospodárskemu subjektu usadenému mimo Únie ešte neboli vydané identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky.

Kapitola V – Záverečné ustanovenia

Článok 19

Postup výboru

Komisii pomáha výbor zriadený článkom 48 nariadenia (EÚ) č. 910/2014. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 20

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 910/2014

V nariadení (EÚ) č. 910/2014 sa článok 5a mení takto:

1. Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. S cieľom zabezpečiť, aby všetky fyzické osoby v Únii mali bezpečný, dôveryhodný a bezproblémový cezhraničný prístup k verejným a súkromným službám a zároveň mali plnú kontrolu nad svojimi údajmi, každý členský štát poskytne aspoň jednu európsku peňaženku digitálnej identity do 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacích aktov uvedených v odseku 23 tohto článku a v článku 5c ods. 6.“;

2. V odseku 5 sa písmeno f) nahrádza takto:

„f) zabezpečujú, aby osobné identifikačné údaje, ktoré sú dostupné zo schémy elektronickej identifikácie, v rámci ktorej sa poskytuje európska peňaženka digitálnej identity, jedinečne reprezentovali fyzickú osobu alebo fyzickú osobu zastupujúcu fyzickú alebo právnickú osobu a aby boli spojené s danou európskou peňaženkou digitálnej identity;“;

3. V odseku 9 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c) po smrti používateľa.“;

4. Odsek 15 sa nahrádza takto:

„15. Používanie európskych peňaženiek digitálnej identity je dobrovoľné. Fyzickým osobám, ktoré nepoužívajú európske peňaženky digitálnej identity, sa nesmie nijako obmedziť ani znevýhodniť prístup k verejným a súkromným službám, trhu práce a slobode podnikania. Prístup k verejným a súkromným službám musí byť aj naďalej možný prostredníctvom iných existujúcich prostriedkov identifikácie a autentifikácie.“

Článok 21

Hodnotenie a preskúmanie

7.Komisia preskúma uplatňovanie tohto nariadenia a do [Úrad pre publikácie, vložte dátum – 3 roky po nadobudnutí účinnosti] o ňom podá správu Európskemu parlamentu a Rade. V správe sa hodnotí účinnosť ustanovení tohto nariadenia, pokiaľ ide o uľahčenie predkladania elektronických dokumentov a elektronických osvedčení subjektom verejného sektora prostredníctvom používania európskych podnikových peňaženiek, ako aj technologický, trhový a právny vývoj. V správe sa takisto posúdi, či je potrebné upraviť rozsah pôsobnosti tohto nariadenia alebo jeho osobitné ustanovenia s cieľom stanoviť povinnosť používať európske podnikové peňaženky na riešenie rizík právnej fragmentácie.

8.Správa uvedená v odseku 1 obsahuje tieto aspekty:

a)minimálne základné funkcie európskych podnikových peňaženiek;

b)úroveň súladu poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek a postup oznamovania a kritériá stanovené v článku 11;

c)uplatňovanie a fungovanie pravidiel týkajúcich sa sankcií stanovených členskými štátmi podľa článku 13;

d)podrobné požiadavky a technické špecifikácie pre kvalifikovanú elektronickú doručovaciu službu pre registrované zásielky uvedenú v článku 5 ods. 1 písm. i).

Najneskôr jeden rok pred termínom predloženia správy uvedenej v odseku 1 poskytnú členské štáty Komisii informácie potrebné na vypracovanie správ.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od [Úrad pre publikácie, vložte dátum – 1 rok po nadobudnutí účinnosti].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY3

1.1.Názov návrhu/iniciatívy3

1.2.Príslušné oblasti politiky3

1.3.Ciele3

1.3.1.Všeobecné ciele3

1.3.2.Špecifické ciele3

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv3

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti3

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:4

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy4

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy4

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.4

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti4

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi5

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia5

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy6

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu6

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA8

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ8

2.2.Systémy riadenia a kontroly8

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly8

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie8

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)8

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam9

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY10

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov10

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky12

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky12

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu12

3.2.1.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov17

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov22

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky24

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu24

3.2.3.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov24

3.2.3.3.Celkové rozpočtové prostriedky24

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov25

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu25

3.2.4.2.Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov26

3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov26

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami28

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom28

3.2.7.Príspevky od tretích strán28

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy29

4.Digitálne rozmery29

4.1.Požiadavky digitálneho významu30

4.2.Údaje30

4.3.Digitálne riešenia31

4.4.Posúdenie interoperability31

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania32

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky 

1.3.Ciele

1.3.1.Všeobecné ciele

1.3.2.Špecifické ciele

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

Na zabezpečenie konzistentnosti a proporcionality vychádza monitorovací rámec z trojpilierovej štruktúry uvedenej v posúdení vplyvu revízie nariadenia eIDAS, a to z vykonávania, uplatňovania a kontextových ukazovateľov, a prispôsobuje ju špecifickému rozsahu pôsobnosti európskych podnikových peňaženiek. Tým sa zabezpečí zosúladenie a zároveň sa zabráni duplicite povinností monitorovania a zabezpečí dodržiavanie zásad lepšej právnej úpravy vrátane proporcionality a opätovného využívania existujúcich tokov údajov. Okrem toho sa na posúdenie výsledkov iniciatívy využije súbor dodatočných ukazovateľov, ktoré sú osobitne prepojené so špecifickými cieľmi, a to prostredníctvom náhradných ukazovateľov. Tieto širšie makroekonomické trendy a trendy v oblasti administratívnej záťaže zostávajú kontextové a budú interpretované spolu s údajmi eIDAS s cieľom podporiť štatistické závery, a nie naznačovať priamu kauzalitu.

Nový súbor ukazovateľov súvisiacich so špecifickými cieľmi je uvedený ďalej v texte:

Aspekt monitorovania a hodnotenia a príslušné ciele	Ukazovateľ, resp. ukazovatele	Zodpovednosť za získavanie	zdroj (zdroje)
SO1: Zníženie administratívnej záťaže, zefektívnenie procesov dodržiavania predpisov a zlepšenie poskytovania služieb.
Znížiť administratívnu záťaž podnikov v súvislosti s dodržiavaním právnych predpisov a požiadaviek na podávanie správ prostredníctvom preukázateľných hospodárskych prínosov	Ukazovateľ kvantifikovateľného zníženia záťaže vyplývajúcej z vládnej regulácie	Európska komisia	Prehľad výsledkov jednotného trhu a konkurencieschopnosti 14
Zlepšiť poskytovanie verejných služieb	Merané zlepšenia v ukazovateľoch digitálnych verejných služieb pre podniky v rámci porovnávacej správy o elektronickej verejnej správe, najmä pokiaľ ide o poskytovanie služieb online a ukazovatele interoperability [špecifické ukazovatele: (cezhraničná) dostupnosť online; (cezhraničný) eID; vopred vyplnené formuláre; TSJD]	Európska komisia	Porovnávacia správa o elektronickej verejnej správe, ktorou sa napĺňa politický program Digitálne desaťročie
Zlepšiť európsku konkurencieschopnosť	Merateľné zlepšenie vývozu tovaru do iných krajín EÚ zo strany MSP v priemyselnom sektore (% MSP)	Európska komisia	Prehľad výsledkov jednotného trhu a konkurencieschopnosti
SO2: Zabezpečiť, aby hospodárske subjekty a subjekty verejného sektora mali prístup k bezpečnej a dôveryhodnej cezhraničnej digitálnej identifikácii a aby sa uspokojili potreby používateľov a dopyt trhu.
Rozvíjať trh bezpečnej digitálnej identifikácie a dôveryhodných služieb medzi hospodárskymi subjektmi a subjektmi verejného sektora	Počet vyhovujúcich a oznámených poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek vrátane kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb	Orgány dohľadu	Údaje nahlásené Európskej komisii Európsky digitálny adresár
Zabezpečiť, aby dostupné riešenia boli dôveryhodné a bezpečné a spĺňali všetky požiadavky na poskytovanie európskych podnikových peňaženiek	Počet odňatých oprávnení oznámeným poskytovateľom európskych podnikových peňaženiek, okrem poskytovateľov, ktorí dobrovoľne ukončili komerčné poskytovanie podnikových peňaženiek a súvisiacich služieb Počet a výška pokút uložených poskytovateľom európskych podnikových peňaženiek	Orgány dohľadu	Údaje nahlásené Európskej komisii
Stimulovať zavedenie európskej podnikovej peňaženky vo všetkých odvetviach hospodárstva	Počet európskych podnikových peňaženiek vydaných hospodárskym subjektom a subjektom verejného sektora a zaregistrovaných v európskom digitálnom adresári 15	Európska komisia	Európsky digitálny adresár

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka: 

 novej akcie 

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 16  

 predĺženia trvania existujúcej akcie 

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy 

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

–    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–    finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR

neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2028 do roku 2029

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu 

 Priame riadenie na úrovni Komisie

–prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– verejnoprávne subjekty,

– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte,

– subjekty usadené v členskom štáte, spravované súkromným právom členského štátu alebo právom Únie, ktoré môžu byť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, pokiaľ sú takéto subjekty kontrolované verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby a sú im poskytnuté primerané finančné záruky v podobe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany kontrolných subjektov alebo rovnocenné finančné záruky, ktoré môžu byť v prípade každej akcie obmedzené na maximálnu sumu podpory Únie.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ 

2.2.Systémy riadenia a kontroly 

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí) 

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov 

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca	Rozpočtový riadok	Druh výdavkov	Príspevky
	Číslo	DRP/NRP 17	krajín EZVO 18	kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov 19	iných tretích krajín	iné pripísané príjmy
	Okruhy VFR a rozpočtové riadky, ktoré sa majú určiť 20	DRP/NRP	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE
	[XX.YY.YY.YY]	DRP/NRP	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE
	[XX.YY.YY.YY]	DRP/NRP	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca	Rozpočtový riadok	Druh výdavkov	Príspevky
	Číslo	DRP/NRP	krajín EZVO	kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov	iných tretích krajín	iné pripísané príjmy
	[XX.YY.YY.YY]	DRP/NRP	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE
	[XX.YY.YY.YY]	DRP/NRP	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE
	[XX.YY.YY.YY]	DRP/NRP	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky 

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

–Uvedené sumy sú výlučne orientačné a čakajú na konečný výsledok rokovaní o VFR na roky 2028 – 2034.

–Táto iniciatíva sa bude financovať z presunov v rámci operačných programov budúceho VFR a čiastočne z administratívnych výdavkov. V tejto fáze nie je možné presne určiť príspevok z jednotlivých okruhov a programov VFR, pričom sa očakáva, že významný príspevok bude pochádzať z programov v okruhu 2 VFR na roky 2028 – 2034 (napr. z Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť).

–

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		Prvý rok	Druhý rok	Nasledujúce roky (ročná suma)
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4	Záväzky	45,442	16,867	8,929
viacročného finančného rámca SPOLU	Platby	45,442	16,867	8,929

Údaje uvedené v tabuľke sú len orientačné, kým sa nedosiahne výsledok rokovaní o VFR.

		Prvý rok	Druhý rok	Nasledujúce roky (ročná suma)
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4	Záväzky	45,442	16,867	8,929
viacročného finančného rámca SPOLU	Platby	45,442	16,867	8,929

Čísla uvedené v tabuľke sú výlučne orientačné, kým sa nedosiahne výsledok rokovaní o VFR.

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov (v prípade decentralizovaných agentúr nevypĺňať)

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy 

Rok 2028

Rok 2029

Rok 2030

Rok 2031

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

VÝSTUPY

Druh 21

Priemerné náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet spolu

Náklady spolu

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1 22 …

‒ Výstup

‒ Výstup

‒ Výstup

Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2…

‒ Výstup

Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet

SPOLU

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky 

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY	Prvý rok	Druhý rok	Nasledujúce roky (ročná suma)
Ľudské zdroje	2,629	2,629	2,629
Ostatné administratívne výdavky	pm	pm	pm
SPOLU	2,629	2,629	2,629

Všetky čísla v tabuľke sú výlučne orientačné, kým sa nedosiahne výsledok rokovaní o VFR.

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov 

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu

odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času

SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY		Prvý rok		Druhý rok	Nasledujúce roky
Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		7		7	7
20 01 02 03 (delegácie EÚ)		0		0	0
(nepriamy výskum)		0		0	0
(priamy výskum)		0		0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte)		0		0	0
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia)		13		13	13
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ)		0		0	0
Riadok administratívnej podpory	-– ústredie	0		0	0
[XX.01.YY.YY]	– delegácie EÚ	0		0	0
(ZZ, VNE – nepriamy výskum)		0		0	0
(ZZ, VNE – priamy výskum)		0		0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 4		0		0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo okruhu 4		0		0	0
SPOLU		20		20	20

 

Vzhľadom na celkovú napätú situáciu v okruhu 4, pokiaľ ide o personálne hľadiská a úroveň rozpočtových prostriedkov, potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR alebo iných útvarov Komisie.

Zamestnanci potrební na vykonávanie návrhu (v ekvivalentoch plného pracovného času):

	Potreby pokryté súčasnými zamestnancami, ktorí sú k dispozícii v útvaroch Komisie	Výnimoční dodatoční zamestnanci*
		Financovaní z okruhu 4 alebo Výskum	Financovaní z riadka BA	Financovaní z poplatkov
Pracovné miesta uvedené v pláne pracovných miest	7		Neuplatňuje sa.
Externí zamestnanci (ZZ, VNE, DAZ)	13

Opis úloh, ktoré majú vykonávať:

Úradníci a dočasní zamestnanci	Úlohy, ktoré majú úradníci a dočasní zamestnanci vykonávať, sa týkajú právneho pracovného prúdu, technického pracovného prúdu, koordinácie a medzinárodného dosahu a úlohy dohľadu.
Externí zamestnanci	Úlohy, ktoré majú vykonávať externí pracovníci, sa týkajú právneho pracovného prúdu, technického pracovného prúdu, koordinácie a medzinárodného dosahu a úlohy dohľadu.

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami

Povinné: v nasledujúcej tabuľke by mal byť uvedený najlepší odhad investícií súvisiacich s digitálnymi technológiami, ktoré sú súčasťou návrhu/iniciatívy.

Tieto výdavky sa týkajú operačného rozpočtu, ktorý sa má použiť na opätovné použitie/nákup/vývoj IT platforiem/nástrojov priamo spojených s vykonávaním iniciatívy a investíciami, ktoré s nimi súvisia (napr. licencie, štúdie, uchovávanie údajov atď.). Informácie uvedené v tejto tabuľke by mali byť v súlade s podrobnými údajmi uvedenými v oddiele 4 „Digitálne rozmery“.

Digitálne a IT rozpočtové prostriedky SPOLU	Prvý rok	Druhý rok	Nasledujúce roky
Výdavky na IT	42 813	14 238	6 300

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom 

Návrh/iniciatíva:

–    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu navrhnutého viacročného finančného rámca (VFR) 2028 – 2034.

–    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

–    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.7.Príspevky od tretích strán 

Návrh/iniciatíva:

–    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

	Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027	Spolu
Uveďte spolufinancujúci subjekt
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

 
3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy 

–    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

–    vplyv na vlastné zdroje

–    vplyv na iné príjmy

–    uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:	Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku	Vplyv návrhu/iniciatívy 23
		Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027
Článok ….

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

   

9.4. DIGITÁLNE ROZMERY

4.1. Požiadavky digitálneho významu

Ak sa politická iniciatíva považuje za iniciatívu bez požiadavky digitálneho významu:

Odôvodnenie, prečo digitálne prostriedky nemožno použiť na zlepšenie vykonávania politiky a prečo sa neuplatňuje zásada „digitálne služby ako štandard“

Neuplatňuje sa.

V opačnom prípade:

Všeobecný opis požiadaviek digitálneho významu a súvisiacich kategórií (údaje, digitalizácia a automatizácia procesov, digitálne riešenia a/alebo digitálne verejné služby)

Odkaz na požiadavku	Opis požiadavky	Subjekty, na ktorý má požiadavka vplyv alebo ktorých sa týka	Procesy na vysokej úrovni	Kategórie
Článok 4	Zásada rovnocennosti	Vlastníci európskych podnikových peňaženiek Samostatne zárobkovo činné osoby Živnostníci Subjekty Únie	Používanie európskej podnikovej peňaženky a kvalifikovanej elektronickej doručovacej služby pre registrované zásielky ako digitálnych riešení	Digitalizácia procesov Digitálne riešenia Digitálna verejná služba
Článok 5 ods. 1, 2, 3, 4	Funkcie európskej podnikovej peňaženky	Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek Vlastníci európskych podnikových peňaženiek Splnomocnení zástupcovia vlastníkov európskych podnikových peňaženiek Strany spoliehajúce sa na podnikovú peňaženku	Vývoj IT (základné funkcie)	Digitálne riešenia Digitálna verejná služba Digitalizácia procesov
Článok 6 ods. 1, 2, 4	Technické vlastnosti európskych podnikových peňaženiek	Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek Vlastníci európskych podnikových peňaženiek Strany spoliehajúce sa na podnikovú peňaženku	Vývoj IT (technické vlastnosti)	Údaje Digitálne riešenia Digitálna verejná služba
Článok 6 ods. 3	Sprístupnenie oznámených informácií	Európska komisia Široká verejnosť	Uverejnenie mechanizmov validácie	Údaje Automatizácia procesov Digitálna verejná služba
Článok 6 ods. 5	Stanovenie súboru referenčných noriem a špecifikácií	Európska komisia	Vypracovanie vykonávacích aktov	Digitálna verejná služba
Článok 7	Požiadavky a povinnosti poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek	Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek Vlastníci európskych podnikových peňaženiek Splnomocnení zástupcovia vlastníkov európskych podnikových peňaženiek Príslušné orgány dohľadu Európska komisia	Stanovenie požiadaviek a povinností pre poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek	Digitálne riešenia Údaje Digitálna verejná služba Digitalizácia procesov
Článok 8	Identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky	Poskytovatelia identifikačných údajov európskej podnikovej peňaženky Vlastníci európskych podnikových peňaženiek Subjekty EÚ Európska komisia	Správa identifikačných údajov vlastníkov týkajúcich sa vlastníkov európskych podnikových peňaženiek	Údaje Digitálna verejná služba
Článok 9	Jedinečné identifikačné znaky pre vlastníkov európskych podnikových peňaženiek	Poskytovatelia identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky Hospodárske subjekty Subjekty verejného sektora Európska komisia	Pridelenie jedinečných identifikačných znakov pre vlastníkov európskych podnikových peňaženiek	Údaje Digitálne riešenia Digitálne verejné služby
Článok 10	Európsky digitálny adresár	Európska komisia Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek Vlastníci európskych podnikových peňaženiek	Zriadenie, prevádzka a správa európskeho digitálneho adresára	Digitálne riešenia Údaje Digitálna verejná služba
Článok 11	Oznámenie poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek	Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek Orgán dohľadu v členskom štáte usadenia	Postup oznamovania poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek	Údaje Digitálna verejná služba
Článok 12	Oznámenie poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek členskými štátmi Európskej komisii	Členské štáty Európska komisia	Oznámenie Uverejnenie	Digitálne riešenia Digitálna verejná služba Údaje
Článok 13	Dohľad členského štátu	Orgány dohľadu v každom členskom štáte Európska komisia Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek	Dohľad nad poskytovateľmi európskych podnikových peňaženiek Oznámenie príslušným vnútroštátnym registrom	Údaje Digitálna verejná služba
Článok 14	Skupina pre európsku spoluprácu v oblasti digitálnej identity predĺžila podporu európskej podnikovej peňaženke	Skupina pre európsku spoluprácu v oblasti digitálnej identity Európska komisia Členské štáty	Výmena informácií a koordinácia	Digitálna verejná služba
Článok 15	Správa a dohľad nad subjektmi Únie, ktoré sú poskytovateľmi európskych podnikových peňaženiek (správy)			Údaje
Článok 16	Povinnosti subjektov verejného sektora umožniť používanie európskej podnikovej peňaženky a poskytovať kvalifikovanú elektronickú doručovaciu službu pre registrované zásielky (QERDS)	Subjekty verejného sektora Vlastníci európskych podnikových peňaženiek Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek	Identifikácia Autentifikácia Podpisovanie a pečatenie Predkladanie dokumentov Oznámenie	Digitálne riešenia Digitálna verejná služba Digitalizácia procesov
Článok 17	Zoznam podnikových peňaženiek a iných podobných nástrojov ponúkaných v tretích krajinách	Európska komisia Krajiny mimo EÚ	Zverejnenie rovnocenných systémov z tretích krajín	Údaje Digitálne riešenia Digitálna verejná služba
Článok 18	Vydávanie európskych podnikových peňaženiek hospodárskym subjektom usadeným mimo Únie	Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek Hospodárske subjekty usadené v tretej krajine Kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb usadení v členskom štáte Členské štáty kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb	Vydávanie európskych podnikových peňaženiek Overovanie a preukazovanie totožnosti	Údaje Digitálne riešenie Digitálna verejná služba
Článok 20	Vypustenie právnických osôb z nariadenia (EÚ) č. 910/2014 z dôvodu zastaranosti s príchodom európskej podnikovej peňaženky	Právnická osoba Členské štáty	Identifikácia právnických osôb, ich autentifikácia a zdieľanie údajov	Digitálna verejná služba Digitálne riešenie Údaje

4.2. Údaje

Opis údajov v rozsahu pôsobnosti na vysokej úrovni

Typ údajov	Odkazy na požiadavky	Štandard a/alebo špecifikácia (ak sa uplatňuje)
		//
Identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky	Článok 8 ods. 1	Identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky sa vydávajú vo formáte podľa jednej z noriem uvedených v prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2024/2979 a ako: -QEAA (kvalifikované elektronické osvedčenia atribútov), ak ich poskytujú kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb; -EAA vydané subjektom verejného sektora zodpovedným za autentický zdroj alebo v jeho mene, ak ich poskytuje subjekt verejného sektora; -EAA, ak ich poskytuje Komisia;
EAA/QEAA (elektronické osvedčenia atribútov/kvalifikované elektronické osvedčenia atribútov)	Článok 8 ods. 1	Požiadavky emitenta: V prípade QEAA musí byť emitent kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb, ktorý spĺňa právne a technické požiadavky. Normy/formáty Osvedčenia musia byť v súlade so schémami/formátmi predpísanými (v rámci ARF/súbora nástrojov) pre osvedčenia atribútov. Samotné atribúty musia byť presné a musia pochádzať z autentických zdrojov. Interoperabilita, dôveryhodnosť/overovanie: Spoliehajúce sa strany ich môžu byť schopné overiť, musí existovať mechanika odvolania/pozastavenia a dôveryhodná infraštruktúra musí zabezpečiť ich platnosť. Nariadenie (EÚ) 2024/1183 (eIDAS 2.0) – príloha V; ETSI TS 119 471; ETSI EN 319 412 (séria); ETSI TS 119 182-1; ETSI TS 119 102-1; ETSI TS 119 102-2; ETSI EN 319 401; ETSI EN 319 411-1/411-2; ETSI TS 119 461; ETSI TS 119 172-4; CEN/EN 319 521
Prvky identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky	Článok 8 ods. 6	Musia obsahovať aspoň tieto atribúty: oficiálny názov hospodárskeho subjektu alebo subjektu verejného sektora, ako je zaznamenaný v príslušnom registri alebo úradnom zázname, príslušný jedinečný identifikačný znak pridelený v súlade s článkom 9.
Jedinečné identifikačné znaky pre vlastníkov európskych podnikových peňaženiek (EUID)	Článok 9 ods. 1	Identifikačný znak EUID sa musí použiť, ak hospodársky subjekt patrí do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2017/1132 alebo smernice (EÚ) 2015/849
Informácie na účely vedenia európskeho digitálneho adresára	Článok 10 ods. 3 a 6	Normy a technické špecifikácie pre európsky digitálny adresár, ktoré sa majú stanoviť vo vykonávacích aktoch, ktoré sa majú prijať
Oznámenie poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek	Článok 11 ods. 2	Zoznamy prvkov, ktoré sa majú zahrnúť do oznámenia
Zoznam oznámených poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek	Článok 12	Strojovo čitateľný formát
Zoznam orgánov dohľadu členských štátov	Článok 13 ods. 3	Prvky údajov, ktoré sa majú zahrnúť: názvy a adresy:
Informácie o vnútroštátnych registroch, v ktorých sa nachádzajú informácie o hospodárskych subjektoch a subjektoch verejného sektora	Článok 13 ods. 5 písm. f)	Nešpecifikované
Zoznam podnikových peňaženiek a iných podobných nástrojov ponúkaných v tretích krajinách	Článok 17 ods. 4	Nešpecifikované
Údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky na účely prenosnosti	Príloha	Otvorený formát

Zosúladenie s Európskou dátovou stratégiou

Vysvetlenie, ako sú požiadavky zosúladené s Európskou dátovou stratégiou

Návrh je v súlade s Európskou dátovou stratégiou, pretože sa ním zavádza prístup k inováciám založený na údajoch a posilňuje digitálne hospodárstvo. Jeho cieľom je znížiť administratívnu záťaž, zefektívniť procesy dodržiavania predpisov a zlepšiť poskytovanie služieb prostredníctvom poskytovania trhovo orientovaných riešení, čím sa ďalej zvýši konkurencieschopnosť. Európske podnikové peňaženky umožňujú bezproblémovú cezhraničnú výmenu informácií transparentným, dôveryhodným a bezpečným spôsobom. Návrhom sa podporuje interoperabilita a kompatibilita s existujúcimi systémami.

Zosúladenie so zásadou „jedenkrát a dosť“

Vysvetlenie, ako sa zohľadnila zásada „jedenkrát a dosť“ a ako sa skúmala možnosť opätovného použitia existujúcich údajov

Návrhom sa podporuje zásada „jedenkrát a dosť“ tým, že od orgánov vyžaduje, aby opätovne použili údaje, ktoré už majú k dispozícii v inom členskom štáte, bez toho, aby ich podniky museli opakovane predkladať. Európske podnikové peňaženky doplnia SDG a TSJD tým, že sa nimi zaistí dôveryhodná identifikácia a autentifikácia hospodárskych subjektov a orgánov verejnej správy a bezpečná vrstva na výmenu, ktorá podnikom a subjektom verejného sektora umožní bezproblémové cezhraničné zdieľanie a opakované používanie overených údajov a úradných osvedčení. Okrem toho, zatiaľ čo TSJD sa zameriava na interakcie medzi subjektmi verejného sektora (G2G), európska podniková peňaženka sa zameriava na interakcie medzi subjektmi verejného sektora a hospodárskymi subjektmi (B2G) a medzi hospodárskymi subjektmi navzájom (B2B).

Vysvetlenie, ako sú novo vytvorené údaje vyhľadateľné, prístupné, interoperabilné a opätovne použiteľné a ako spĺňajú štandardy vysokej kvality

Toky údajov

Opis tokov údajov na vysokej úrovni

Typ údajov	Odkazy na požiadavky	Subjekty, ktoré poskytujú údaje	Subjekty, ktoré prijímajú údaje	Dôvod výmeny údajov	Periodicita (ak sa uplatňuje)
Informácie o mechanizmoch validácie	Článok 6 ods. 2 písm. g)	Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek	Komisia	Bez zbytočného odkladu	//
Informácie o mechanizmoch validácie	Článok 6 ods. 3	Komisia	Široká verejnosť	Oznámenie od poskytovateľa európskej podnikovej peňaženky	//
Oznámenie o podmienkach, právach a povinnostiach súvisiacich s európskou podnikovou peňaženkou	Článok 7 ods. 6 písm. b) a c)	Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek	Vlastníci európskych podnikových peňaženiek/zástupcovia vlastníkov európskych podnikových peňaženiek	Používanie európskej podnikovej peňaženky	//
Oznámenie o podstatných zmenách služby európskej podnikovej peňaženky	Článok 7 ods. 6 písm. e)	Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek	Národný orgán dohľadu alebo Komisia	//	//
Oznámenie o pozastavení, zrušení alebo dobrovoľnom ukončení služby európskej podnikovej peňaženky	Článok 7 ods. 6 písm. f)	Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek	Vlastníci európskych podnikových peňaženiek	//	//
Informácie o vlastníkoch európskych podnikových peňaženiek (a následné zmeny)	Článok 7 ods. 6 písm. g)	Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek	Komisia	//	//
Identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky	Článok 8 ods. 1	Identifikačné údaje poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek	Vlastník európskej podnikovej peňaženky	Žiadosť vlastníka európskej podnikovej peňaženky	Raz
EAA/QEAA (elektronické osvedčenia atribútov/kvalifikované elektronické osvedčenia atribútov)	Článok 8	Poskytovatelia (Q)EAA	Vlastník európskej podnikovej peňaženky	Žiadosť vlastníka európskej podnikovej peňaženky	Na požiadanie
Oznámenie o vnútroštátnych registroch a súvisiace registračné čísla	Článok 9 ods. 6	ČŠ	Komisia	Najneskôr do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti	//
Informácie na účely vedenia európskeho digitálneho adresára	Článok 10 ods. 3 a 6	Poskytovateľ európskej podnikovej peňaženky	Komisia	Po vydaní európskej podnikovej peňaženky (na účely vedenia európskeho digitálneho adresára)	//
Oznámenie o poskytovateľoch európskych podnikových peňaženiek	Článok 11 ods. 1	Oznamujúci subjekt	Orgán dohľadu ČŠ	//	//
Oznámenie o poskytovateľoch európskych podnikových peňaženiek	Článok 11 ods. 4, 5, 6	Orgány dohľadu ČŠ	Oznamujúci subjekt	Oznámenie, ktoré zasiela oznamujúci subjekt – 30 dní	//
Zoznam oznámených poskytovateľov európskych podnikových peňaženiek	Článok 12 ods. 1, 2, 3	ČŠ	Komisia	24 hodín 4 hodiny po uplynutí 30-dňovej lehoty uvedenej v článku 11	//
Zoznam orgánov dohľadu členských štátov	Článok 13 ods. 3	ČŠ	Komisia	//	//
Zoznam orgánov dohľadu členských štátov	Článok 13 ods. 3	Komisia	Široká verejnosť	//	//
Informácie o vnútroštátnych registroch	Článok 13 ods. 5 písm. f)	Orgány dohľadu ČŠ	Komisia	//	//
Povinnosť podávať správy o hlavných činnostiach	Článok 13 ods. 5 písm. k)	Orgány dohľadu ČŠ	Komisia	//	//
Zoznam podnikových peňaženiek a iných podobných nástrojov ponúkaných v tretích krajinách	Článok 17 ods. 4	Komisia	Široká verejnosť	//	//

4.3. Digitálne riešenia

Opis digitálnych riešení na vysokej úrovni    

Digitálne riešenie	Odkazy na požiadavky	Hlavné požadované funkcie	Zodpovedný orgán	Ako sa zabezpečuje prístupnosť?	Ako sa zohľadňuje opätovná použiteľnosť?	Používanie technológií umelej inteligencie (ak sa uplatňuje)
Európska podniková peňaženka	Článok 4 Článok 5 ods. 1, 3, 5 Článok 6 ods. 1, 2, 4 Článok 7 Článok 9 Článok 16 Článok 17 ods. 1, 3 Článok 18 Príloha	Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek zabezpečia, aby nimi poskytované európske podnikové peňaženky umožňovali vlastníkom európskych podnikových peňaženiek minimálne: 10.bezpečne vydávať, požadovať, získavať, vyberať, kombinovať, ukladať, vymazávať, zdieľať a prezentovať elektronické osvedčenia atribútov; 1.selektívne zverejňovať identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky a atribúty obsiahnuté v elektronických osvedčeniach atribútov v kontexte funkcií uvedených v písmene a); 2.požadovať a zdieľať identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky a elektronické osvedčenia atribútov zabezpečeným spôsobom medzi európskymi podnikovými peňaženkami a európskymi peňaženkami digitálnej identity a so stranami spoliehajúcimi sa na európsku podnikovú peňaženku; 3.podpisovať pomocou kvalifikovaných elektronických podpisov a prípadne pečatiť pomocou kvalifikovaných elektronických pečatí; 4.viazať údaje v elektronickej podobe na konkrétny čas prostredníctvom kvalifikovaných elektronických časových pečiatok; 5.vydávať elektronické osvedčenia atribútov pre európske podnikové peňaženky a európske peňaženky digitálnej identity; 6.vydávať elektronické osvedčenia atribútov prostredníctvom európskej podnikovej peňaženky vlastníka, čo umožňuje prepojenie vydaného osvedčenia s inými príslušnými osvedčeniami, ktoré tvoria súčasť reťazca; 7.umožniť používanie kvalifikovaných a nekvalifikovaných osvedčení atribútov, aby sa vlastníci európskych podnikových peňaženiek a ich právni zástupcovia mohli autentifikovať; 8.prenášať a prijímať elektronické dokumenty a údaje prostredníctvom kvalifikovanej elektronickej doručovacej služby pre registrované zásielky, ktorá je schopná zabezpečiť dôvernosť; 9.oprávniť viacerých používateľov na prístup k európskej podnikovej peňaženke vlastníka a na jej používanie a aby vlastník podnikovej peňaženky mohol spravovať a odvolávať takéto oprávnenia; 10.oprávniť strany spoliehajúce sa na európsku podnikovú peňaženku, aby požadovali elektronické osvedčenia atribútov vydaných vlastníkovi európskej podnikovej peňaženky a aby vlastník podnikovej peňaženky mohol spravovať a odvolávať takéto oprávnenia; 11.uplatniť právo vlastníka európskej podnikovej peňaženky na prenosnosť údajov a exportovať svoje údaje vrátane vydaných identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky, elektronických osvedčení atribútov, komunikačných protokolov a záznamov o interakciách v štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte na žiadosť vlastníka alebo v prípade ukončenia služby alebo odvolania oznámenia poskytovateľa európskej podnikovej peňaženky; 12.pristupovať k denníku všetkých transakcií; 13.pristupovať k spoločnému ovládaciemu panelu na prístup, ukladanie a overovanie komunikácie vymieňanej prostredníctvom kvalifikovanej elektronickej doručovacej služby pre registrované zásielky uvedenej v písmene i).	Poskytovatelia európskej podnikovej peňaženky	Normy a špecifikácie, ktoré budú vymedzené vo vykonávacích aktoch, budú odkazovať na požiadavky na prístupnosť, ako to bolo v prípade európskej peňaženky digitálnej identity. Je však dôležité vziať do úvahy, že poskytovatelia riešení budú zo súkromného sektora a ako takí budú musieť dodržiavať smernicu 2019/882 o prístupnosti.	Dôrazom na otvorené štandardy, interoperabilitu a prenosnosť údajov sa zabezpečuje, že peňaženky možno opätovne používať alebo integrovať na rôznych platformách a v rôznych službách bez odkázanosti na určitého dodávateľa. Podniková peňaženka navyše využíva rámec digitálnej identity EÚ a vyžaduje sa kompatibilita s európskou peňaženkou digitálnej identity.	Neuplatňuje sa.
Európsky digitálny adresár	Článok 10	Komisia zriadi, prevádzkuje a spravuje európsky digitálny adresár ako webovú aplikáciu pozostávajúcu z dvoch rozhraní: ·strojovo čitateľného rozhrania vystaveného prostredníctvom API na automatizovanú komunikáciu medzi systémami; ·online portálu pre používateľov európskych podnikových peňaženiek, ktorý je postavený na rozhraní API a komunikuje s ním, čím zabezpečuje konzistentnosť medzi oboma rozhraniami.	Európska komisia		–	Neuplatňuje sa.
Aplikácie na vyhotovenie podpisu	Príloha	Podpisovanie alebo pečatenie údajov poskytnutých používateľmi európskych podnikových peňaženiek. Podpisovanie alebo pečatenie údajov poskytnutých spoliehajúcimi sa stranami. Vyhotovenie podpisov alebo pečatí aspoň v súlade s povinným formátom. Vyhotovenie podpisov alebo pečatí v súlade s voliteľným formátom. Informovanie používateľov peňaženiek o výsledku procesu vyhotovenia podpisu alebo pečate.	Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek Poskytovatelia dôveryhodných služieb Strany spoliehajúce sa na podnikovú peňaženku		–	–
Kvalifikovaná elektronická doručovacia služba pre registrované zásielky	Príloha	V súlade s článkom 5 tohto nariadenia podnikové peňaženky integrujú a podporujú používanie osobitnej kvalifikovanej elektronickej doručovacej služby pre registrované zásielky v súlade s článkami 43 a 44 nariadenia (EÚ) č. 910/2014. Interoperabilita medzi podnikovými peňaženkami a určenou kvalifikovanou elektronickou doručovacou službou pre registrované zásielky je povinná. Poskytovatelia podnikových peňaženiek zabezpečia technickú integráciu v súlade s vykonávacími aktmi.	Európska komisia		–	–

V prípade každého digitálneho riešenia vysvetlenie, ako je digitálne riešenie v súlade s platnými digitálnymi politikami a legislatívnymi aktmi

Európska podniková peňaženka

Digitálna a/alebo odvetvová politika (v náležitých prípadoch)	Spôsob, akým sa dosahuje súlad
Akt o umelej inteligencii	Neuplatňuje sa.
Rámec kybernetickej bezpečnosti EÚ	Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek zabezpečia integritu, pravosť a dôvernosť komunikácie medzi konečnou (back-end) a začiatočnou (front-end) fázou podnikovej peňaženky, zabezpečenými kryptografickými aplikáciami a zariadením. Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek musia spĺňať aj požiadavky v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii.
eIDAS	Európska podniková peňaženka vychádza z rámca európskej digitálnej identity vymedzeného v rámci eIDAS a rozširuje ho na všetky hospodárske subjekty a subjekty verejného sektora. Prístup k jednotke európskych podnikových peňaženiek sa udelí až po úspešnej autentifikácii používateľa európskych podnikových peňaženiek podľa prílohy I bodu 1 a 2. Interoperabilita medzi európskymi podnikovými peňaženkami a európskymi peňaženkami digitálnej identity: požadovať a zdieľať identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky a elektronické osvedčenia atribútov zabezpečeným spôsobom medzi európskymi podnikovými peňaženkami a európskymi peňaženkami digitálnej identity.
Jednotná digitálna brána a IMI	Neuplatňuje sa.
Iné	Neuplatňuje sa.

Európsky digitálny adresár

Digitálna a/alebo odvetvová politika (v náležitých prípadoch)	Spôsob, akým sa dosahuje súlad
Akt o umelej inteligencii	Neuplatňuje sa.
Rámec kybernetickej bezpečnosti EÚ	Komisia sprístupní európsky digitálny adresár len vlastníkom európskych podnikových peňaženiek a poskytovateľom európskych podnikových peňaženiek. Komisia zavedie európsky digitálny adresár v súlade s príslušnými zásadami ochrany údajov, prípadne aj s prvkami pseudonymizácie. Zosúladenie so smernicou 2022/2555.
eIDAS
Jednotná digitálna brána a IMI
Iné

Aplikácia na vyhotovenie podpisu

Digitálna a/alebo odvetvová politika (v náležitých prípadoch)	Spôsob, akým sa dosahuje súlad
Akt o umelej inteligencii	Neuplatňuje sa.
Rámec kybernetickej bezpečnosti EÚ	–
eIDAS	Používanie elektronických podpisov a pečatí.
Jednotná digitálna brána a IMI	–
Iné	–

4.4. Posúdenie interoperability

Opis digitálnych verejných služieb, ktorých sa požiadavky týkajú, na vysokej úrovni

Digitálna verejná služba alebo kategória digitálnych verejných služieb	Opis	Odkazy na požiadavky	Riešenie (-a) pre interoperabilnú Európu (NEVZŤAHUJE SA)	Iné riešenia týkajúce sa interoperability
Overovanie digitálnej identity a udeľovanie oprávnení, európske podnikové peňaženky (COFOG 01.6 – BT.1 – Všeobecné verejné služby)	Verejná služba uľahčuje bezpečné cezhraničné transakcie tým, že poskytuje rámec pre digitálnu identitu a autentifikáciu pre hospodárske subjekty a subjekty verejného sektora.	Článok 4; Článok 5 ods. 1, 3, 5; Článok 6 ods. 1, 2, 4; Článok 6 ods. 3; Článok 6 ods. 5; Článok 7; Článok 8; Článok 9; Článok 10; Článok 11; Článok 12; Článok 13; Článok 18 ods. 1, 3; Článok 19; Článok 21.	//	Systém prepojenia obchodných registrov (BRIS) a systém prepojenia registrov konečných užívateľov výhod (BORIS) Jednotná digitálna brána Peňaženka s digitálnym pasom výrobku Európsky digitálny adresár
Digitálne verejné služby v členských štátoch, ktoré sú poverené akceptovať podklady prostredníctvom európskych podnikových peňaženiek	Národné digitálne verejné služby ovplyvnené používaním európskych podnikových peňaženiek v administratívnych postupoch, v ktorých sa od subjektov verejného sektora vyžaduje, aby akceptovali identifikáciu a autentifikáciu, elektronický podpis alebo elektronickú pečať, predkladanie dokumentov, zasielanie alebo prijímanie oznámení.	Článok 16 ods. 1, 2	//

Pri každej digitálnej službe vplyv požiadavky (-iek) na cezhraničnú interoperabilitu

Digitálna verejná služba č. 1: európska podniková peňaženka

Posúdenie	Opatrenia	Potenciálne pretrvávajúce prekážky (ak je to relevantné)
Zosúladenie s existujúcimi digitálnymi a odvetvovými politikami Uveďte identifikované uplatniteľné digitálne a odvetvové politiky	Európske podnikové peňaženky budú vychádzať z ekosystému dôvery vytvoreného na základe rámca európskej digitálnej identity, ktorý bol zavedený nariadením (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu zmeneným nariadením (EÚ) 2024/118318 (vrátane prijatých vykonávacích aktov), a rozšíria ho. Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek musia spĺňať požiadavky v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 (NIS2) o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii. Podobne aj Európsky digitálny adresár sa bude prevádzkovať v súlade so zásadami zakotvenými v smernici NIS2. Kryptografické operátory alebo iné operácie spracúvajúce kritické aktíva sa vykonávajú v súlade s požiadavkami na vlastnosti a uspôsobenie prostriedkov elektronickej identifikácie na úrovni zabezpečenia „pokročilá“, ako sa stanovuje vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2015/1502. V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa vykonala konzultácia s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov. V návrhu sa predpokladá, že európske podnikové peňaženky by mali umožniť aj výmenu osvedčení na účely delegovania digitálnej plnej moci, ako sa stanovuje v smernici (EÚ) 2025/25, čím sa hospodárskym subjektom a subjektom verejného sektora umožní vymieňať si osvedčenia so svojimi podnikovými peňaženkami na účely delegovania právomocí na zástupcov.
Organizačné opatrenia na bezproblémové cezhraničné poskytovanie digitálnych verejných služieb. Uveďte plánované opatrenia v oblasti správy	V každom členskom štáte sú orgány dohľadu určené podľa článku 46a nariadenia (EÚ) č. 910/2014 zároveň orgánmi dohľadu na účely tohto nariadenia. V nariadení sa stanovuje postavenie a úlohy týchto orgánov. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu uvedené v odseku 1 mali potrebné právomoci a primerané zdroje na účinný, efektívny a nezávislý výkon svojich úloh. Ak je subjekt Únie poskytovateľom európskych podnikových peňaženiek, zodpovedným orgánom dohľadu je Komisia.
Opatrenia prijaté na zabezpečenie spoločného chápania údajov Uveďte zoznam takýchto opatrení	Identifikačné údaje vlastníka európskej podnikovej peňaženky sa vydávajú vo formáte podľa jednej z noriem uvedených v prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2024/2979 a ako QEAA alebo EAA v závislosti od vydávajúceho subjektu. V prílohách sú vymedzené požiadavky na vysokej úrovni, ktoré budú následne konkretizované v špecifikáciách a normách v pripravovanom vykonávacom akte s cieľom zabezpečiť spoločné chápanie údajov. Podnikové peňaženky podporujú bezpečný export a prenosnosť údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky aspoň v otvorenom formáte.
Používanie spoločne dohodnutých otvorených technických špecifikácií a noriem. Uveďte zoznam takýchto opatrení	Prijať vykonávacie akty na vymedzenie referenčných noriem a špecifikácií.

Digitálna verejná služba č. 2: Digitálne verejné služby v členských štátoch, ktoré sú poverené prijímať podklady prostredníctvom európskych podnikových peňaženiek

Posúdenie	Opatrenia	Potenciálne pretrvávajúce prekážky (ak je to relevantné)
Zosúladenie s existujúcimi digitálnymi a odvetvovými politikami Uveďte identifikované uplatniteľné digitálne a odvetvové politiky	Zosúladenie zabezpečené pre európske podnikové peňaženky, ako už bolo uvedené.
Organizačné opatrenia na bezproblémové cezhraničné poskytovanie digitálnych verejných služieb. Uveďte plánované opatrenia v oblasti správy	V článku 15 sa členským štátom ukladá povinnosť umožniť hospodárskym subjektom výmenu informácií so subjektmi verejného sektora prostredníctvom európskej podnikovej peňaženky.
Opatrenia prijaté na zabezpečenie spoločného chápania údajov Uveďte zoznam takýchto opatrení
Používanie spoločne dohodnutých otvorených technických špecifikácií a noriem. Uveďte zoznam takýchto opatrení

4.5. Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania

Všeobecný opis opatrení na podporu digitálneho vykonávania

Opis opatrenia	Odkazy na požiadavky	Úloha Komisie (ak sa uplatňuje)	Subjekty, ktoré sa majú zapojiť (ak sa uplatňuje)	Očakávaný harmonogram (ak sa uplatňuje)
Zoznam referenčných noriem a v prípade potreby špecifikácií a postupov pre základné funkcie európskych podnikových peňaženiek	Článok 5 ods. 3, 5	Prijať vykonávacie akty	//	//
Zoznam referenčných noriem a v prípade potreby špecifikácií a postupov pre technické vlastnosti európskych podnikových peňaženiek	Článok 6 ods. 5	Prijať vykonávacie akty	//	//
Požiadavky na vydávanie identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky	Článok 8 ods. 6	Prijať vykonávacie akty	//	//
Špecifikácie a podrobné požiadavky na jedinečný identifikačný znak	Článok 9 ods. 4.	Prijať vykonávacie akty	//	//
Normy a technické špecifikácie pre európsky digitálny adresár	Článok 10 ods. 6	Prijať vykonávacie akty	//	//
Akty, v ktorých sa stanovuje, že podnikové peňaženky alebo systémy ponúkajúce podobné funkcie, ktoré vydávajú poskytovatelia usadení v tretích krajinách, sa považujú za rovnocenné s európskymi podnikovými peňaženkami	Článok 18 ods. 1	Prijať vykonávacie akty	//	//

(1)    Ú. v. EÚ C 365, 23.9.2022, s. 18.

(2)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ [COM(2025) 30 final].

(3)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73. ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2014/910/oj).

(4)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1724/oj).

(5)    Európska komisia, výzva na predkladanie podkladov: 28th regime – a single harmonized set of rules for innovative companies throughout the EU (28. režim – jednotný harmonizovaný súbor pravidiel pre inovačné spoločnosti v celej EÚ), 8. júla, dostupné na adrese:     https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/14674-28th-regime-a-single-harmonized-set-of-rules-for-innovative-companies-throughout-the-EU_sk.

(6)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/25 z 19. decembra 2024, ktorou sa menia smernice 2009/102/ES a (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o ďalšie rozšírenie a zdokonalenie využívania digitálnych nástrojov a postupov v oblasti práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L, 2025/25, 10.1.2025, ELI:  http://data.europa.eu/eli/dir/2025/25/oj ).

(7)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2011/182/oj ).

(8)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46 – 127, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2017/1132/oj).

(9)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1624 z 31. mája 2024 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L, 2024/1624, 19.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1624/oj).

(10)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1624 z 31. mája 2024 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L …, 19.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1624/oj).

(11)    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/369 z 1. marca 2021, ktorým sa stanovujú technické špecifikácie a postupy potrebné pre systém prepojenia centrálnych registrov uvedený v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (Ú. v. EÚ L 71, 2.3.2021, s. 11 – 17, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2021/369/oj).

(12)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 80 – 152, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2022/2555/oj).

(13)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39, ELI: http://data .     europa.eu/eli/reg/2018/1725/oj).

(14)    Plus všetky potenciálne kľúčové ukazovatele výkonnosti v oblasti znižovania administratívnej záťaže po preskúmaní politického programu Digitálne desaťročie

(15)    Počet peňaženiek sa nemusí nevyhnutne rovnať počtu vlastníkov, pretože jeden vlastník s jedným jedinečným identifikačným znakom môže mať zaregistrovaných viacero peňaženiek, ale bude to dobrá aproximácia na určenie úrovne používania

(16)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(17)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(18)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(19)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(20)    Rozpočtové riadky pre nový VFR zatiaľ nie sú známe.

(21)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(22)    Ako je uvedené v bode 1.3.2. „Špecifické ciele…“

(23)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli19. 11. 2025

COM(2025) 838 final

PRÍLOHA

k

návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

o zriadení európskych podnikových peňaženiek

{SWD(2025) 837 final}

PRÍLOHA

Požiadavky na minimálne funkcie a technické požiadavky európskych podnikových peňaženiek

1.Autentifikácia jednotky európskych podnikových peňaženiek

Prístup k jednotke európskych podnikových peňaženiek sa udelí až po úspešnej autentifikácii používateľa európskych podnikových peňaženiek buď prostredníctvom:

1.prostriedku oznámenej elektronickej identifikácie (eID) v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) č. 910/2014, ktorý spĺňa aspoň požiadavky na pokročilú úroveň zabezpečenia, ako sú vymedzené v článku 8 uvedeného nariadenia a bližšie špecifikované vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2015/1502, alebo

2.alternatívneho mechanizmu autentifikácie, ktorý je uznaný za rovnocenný a spĺňa aspoň požiadavky na pokročilú úroveň zabezpečenia, ako sú vymedzené v článku 8 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 a bližšie špecifikované vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2015/1502.

Kým sa takáto autentifikácia nedokončí, používateľovi peňaženiek sa nesprístupnia žiadne funkcie jednotky európskych podnikových peňaženiek ani žiadne iné funkcie.

2.Integrita jednotky európskych podnikových peňaženiek

Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek musia pre každú jednotku európskej podnikovej peňaženky vytvoriť a podpísať osvedčenie jednotky európskej podnikovej peňaženky v súlade s požiadavkami stanovenými v bode 5. Certifikát použitý na podpísanie alebo zapečatenie osvedčenia jednotky podnikovej peňaženky sa vydáva na základe certifikátu uvedeného v dôveryhodnom zozname, ktorý sa uvádza vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2024/2980.

3.Zabezpečená komunikácia a správa kritických aktív v súvislosti s európskymi podnikovými peňaženkami

1.Konečná fáza (back-end) európskej podnikovej peňaženky používa aspoň jednu zabezpečenú kryptografickú aplikáciu peňaženky a zabezpečené kryptografické zariadenie peňaženky na správu kritických aktív.

2.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek zabezpečia integritu, pravosť a dôvernosť komunikácie medzi konečnou (back-end) a začiatočnou (front-end) fázou podnikovej peňaženky, zabezpečenými kryptografickými aplikáciami a zariadením.

3.Ak sa kritické aktíva týkajú vykonávania elektronickej identifikácie na úrovni zabezpečenia „pokročilá“, kryptografické operácie európskych podnikových peňaženiek alebo iné operácie spracúvajúce kritické aktíva sa vykonávajú v súlade s požiadavkami na vlastnosti a uspôsobenie prostriedkov elektronickej identifikácie na úrovni zabezpečenia „pokročilá“, ako sa stanovuje vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2015/1502. 

4.Zabezpečené kryptografické aplikácie peňaženiek

1.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek zaistia, aby zabezpečené kryptografické aplikácie a zariadenia európskych podnikových peňaženiek:

a)vykonávali kryptografické operácie peňaženky zahŕňajúce iné kritické aktíva než tie, ktoré jednotka peňaženiek potrebuje na autentifikáciu používateľa peňaženiek, len v prípadoch, keď tieto aplikácie úspešne autentifikovali používateľov peňaženiek;

b)ak autentifikujú vlastníka európskej podnikovej peňaženky v súvislosti s vykonávaním elektronickej identifikácie na úrovni zabezpečenia „pokročilá“, ako sa stanovuje vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2015/1502;

c)boli schopné bezpečne generovať nové kryptografické kľúče;

d)boli schopné bezpečne vymazať kritické aktíva;

e)boli schopné vygenerovať dôkaz o vlastníctve súkromných kľúčov; 

f)chránili súkromné kľúče vygenerované týmito zabezpečenými kryptografickými aplikáciami a zariadeniami peňaženiek počas existencie kľúčov;

g)spĺňali požiadavky na vlastnosti a uspôsobenie prostriedkov elektronickej identifikácie na úrovni zabezpečenia „pokročilá“, ako sa stanovuje vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2015/1502.

5.Pravosť a platnosť jednotky peňaženiek

1.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek zabezpečia, aby osvedčenia jednotiek európskych podnikových peňaženiek uvedené v bode 1 obsahovali verejné kľúče a aby príslušné súkromné kľúče boli chránené zabezpečeným kryptografickým zariadením peňaženiek.

2.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek poskytujú mechanizmy na bezpečnú identifikáciu a autentifikáciu používateľov peňaženiek, ktoré sú nezávislé od jednotiek peňaženiek.

6.Zrušenie osvedčení jednotiek peňaženiek

1.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek vypracujú verejne dostupné pravidlá, v ktorých stanovia podmienky a časový rámec pre zrušenie osvedčení jednotiek peňaženiek.

2.V súlade s článkom 6, ak poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek zrušia osvedčenia jednotiek európskych podnikových peňaženiek, bez zbytočného odkladu a najneskôr do 24 hodín od zrušenia jednotiek európskych podnikových peňaženiek informujú dotknutých používateľov európskych podnikových peňaženiek, a to aj o dôvode zrušenia a dôsledkoch pre používateľa európskych podnikových peňaženiek. Tieto informácie sa poskytujú stručným a ľahko dostupným spôsobom v zrozumiteľnom a jednoduchom jazyku.

3.Ak poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek zrušili osvedčenie jednotky európskej podnikovej peňaženky, zverejnia stav platnosti osvedčenia jednotky európskej podnikovej peňaženky a opíšu umiestnenie týchto informácií v osvedčení jednotky podnikovej peňaženky. 

7.Protokoly transakcií

1.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek zabezpečia vhodnú politiku vedenia záznamov, ktorá zahŕňa aspoň elektronické podpisovanie, elektronické pečatenie a oznámenia o všetkých transakciách so stranami spoliehajúcimi sa na podnikové peňaženky, s inými jednotkami európskych podnikových peňaženiek a jednotkami európskych peňaženiek digitálnej identity, a to bez ohľadu na to, či bola transakcia úspešne dokončená.

2.Zaznamenané informácie musia obsahovať aspoň:

a)čas a dátum transakcie;

b)meno, kontaktné údaje a jedinečný identifikátor príslušnej strany spoliehajúcej sa na podnikovú peňaženku a členský štát, v ktorom je táto strana spoliehajúca sa na podnikovú peňaženku usadená, alebo v prípade iných jednotiek peňaženiek príslušné informácie z osvedčenia jednotiek peňaženiek; 

c)typ alebo typy údajov požadovaných a predložených v transakcii; 

d)v prípade nedokončených transakcií dôvod ich nedokončenia. 

3.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek zabezpečia integritu, pravosť a dôvernosť zaznamenaných informácií. 

4.Konečná fáza (back-end) európskych podnikových peňaženiek zaznamenáva správy, ktoré používateľ peňaženiek zasiela príslušným orgánom prostredníctvom jednotky peňaženiek vrátane interakcií súvisiacich s oznámeniami, dodržiavaním právnych predpisov, so zdieľaním údajov alebo žiadosťami o audit.

5.Protokoly uvedené v bodoch 1 a 2 sú prístupné poskytovateľovi európskych podnikových peňaženiek, ak je to potrebné na poskytovanie služieb peňaženiek.

6.Protokoly uvedené v bodoch 1 a 2 zostávajú prístupné tak dlho, ako sa to vyžaduje podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

8.Kvalifikované elektronické podpisy a pečate

1.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek v súlade s článkom 6 zabezpečia, aby používatelia peňaženiek mohli získať kvalifikované certifikáty pre kvalifikované elektronické podpisy alebo pečate, ktoré sú spojené so zariadeniami na vyhotovenie kvalifikovaného podpisu alebo pečate, ktoré sú vo vzťahu k jednotke peňaženky buď lokálne, externé alebo vzdialené.

2.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek zabezpečia, aby riešenia európskych podnikových peňaženiek bolo možné bezpečne prepojiť s jedným z nasledujúcich typov zariadení na vyhotovenie kvalifikovaného podpisu alebo pečate: lokálne, externé alebo vzdialene spravované zariadenia na vyhotovenie kvalifikovaného podpisu alebo pečate na účely používania kvalifikovaných certifikátov uvedených v bode 1.

9.Aplikácie na vyhotovenie podpisu

1.Aplikácie na vyhotovenie podpisu, ktoré používajú jednotky európskych podnikových peňaženiek, môžu poskytovať buď poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek, poskytovatelia dôveryhodných služieb alebo strany spoliehajúce sa na podnikovú peňaženku.

2.Aplikácie na vyhotovenie podpisu majú tieto funkcie:

a)podpisovanie alebo pečatenie údajov poskytnutých používateľmi európskych podnikových peňaženiek;

b)podpisovanie alebo pečatenie údajov poskytnutých spoliehajúcimi sa stranami;

c)vyhotovenie podpisov alebo pečatí aspoň v súlade s povinným formátom;

–vyhotovenie podpisov alebo pečatí v súlade s voliteľným formátom;

–informovanie používateľov peňaženiek o výsledku procesu vyhotovenia podpisu alebo pečate. 

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia je Komisia splnomocnená prijímať vykonávacie akty v súlade s článkom 6, ktorými sa spresňujú technické normy uvedené v podbode 2 písm. c) a písm. c) bode ii).

3.Aplikácie na vyhotovenie podpisu môžu byť buď integrované do konečnej fázy (back-end) európskych podnikových peňaženiek, alebo môžu byť externé. Ak sa aplikácie na vyhotovenie podpisu spoliehajú na zariadenia na diaľkové kvalifikované vyhotovenie podpisu a ak sú integrované do konečnej fázy (back-end) európskych podnikových peňaženiek, podporujú aplikačné programovacie rozhranie stanovené vo vykonávacích aktoch, ktoré je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 5 s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia.

10.Export a prenosnosť údajov

Podnikové peňaženky podporujú bezpečný export a prenosnosť údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky aspoň v otvorenom formáte. Vlastníkovi to umožní migrovať svoje údaje do iného riešenia podnikových peňaženiek pri zabezpečení úrovne zabezpečenia aspoň „pokročilá“, ako sa vymedzuje vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2015/1502.

11.Zabezpečený právny komunikačný kanál pre podnikovú peňaženku

1.Podnikové peňaženky v súlade s článkom 5 tohto nariadenia integrujú a podporujú používanie osobitnej kvalifikovanej elektronickej doručovacej služby pre registrované zásielky podľa článkov 43 a 44 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

2.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov:

a)určí jednu kvalifikovanú elektronickú doručovaciu službu pre registrované zásielky, ktorá bude slúžiť ako povinný zabezpečený právny komunikačný kanál pre európske podnikové peňaženky;

b)vymedzí minimálne technické požiadavky a požiadavky na interoperabilitu, ktoré musí takáto kvalifikovaná elektronická doručovacia služba pre registrované zásielky spĺňať vrátane zosúladenia s referenčnými normami, špecifikáciami a postupmi stanovenými podľa článkov 43 a 44 nariadenia (EÚ) č. 910/2014;

c)zabezpečí, aby vybraná kvalifikovaná elektronická doručovacia služba pre registrované zásielky bola založená na otvorených, verejne dostupných a bezplatných normách, aby sa zaručila interoperabilita a zabránilo sa odkázanosti na určitého dodávateľa;

d)zabezpečí, aby sa v rámci vybranej kvalifikovanej elektronickej doručovacej služby pre registrované zásielky poskytovalo šifrovanie medzi koncovými zariadeniami, čím sa zaručí dôvernosť;

e)stanoví postupy na zabezpečenie nepretržitej dostupnosti, redundancie a záložných mechanizmov v prípade zlyhania služby.

3.Interoperabilita medzi podnikovými peňaženkami a určenou kvalifikovanou elektronickou doručovacou službou pre registrované zásielky je povinná. Poskytovatelia podnikových peňaženiek zabezpečia technickú integráciu v súlade s vykonávacími aktmi uvedenými v bode 2.

12.Mechanizmus kontroly prístupu k európskym podnikovým peňaženkám

1.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek zabezpečia, aby sa rozhodnutia o udelení oprávnenia v rámci mechanizmu kontroly prístupu zakladali na jednom alebo viacerých z týchto kritérií, podľa potreby pre konkrétnu žiadosť o prístup:

a)elektronické osvedčenie atribútov konajúceho subjektu;

b)formálna úloha konajúcich subjektov v rámci uznávanej organizačnej štruktúry alebo hospodárskeho subjektu;

c)rozsah, platnosť a obmedzenia akéhokoľvek mandátu, poverenia alebo plnej moci;

d)kontextové informácie alebo politiky a pravidlá prijaté na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni na účely dodržiavania predpisov v konkrétnom odvetví.

2.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek zabezpečia, aby mechanizmus kontroly prístupu umožňoval presné a kontrolovateľné výsledky udelenia oprávnenia, čím sa zabezpečí, že:

a)viditeľnosť poverení a osvedčení je selektívna a podmienená prístupovými právami;

b)prístup k podnikovým procesom, digitálnym postupom alebo rozhraniam na podávanie údajov je kontrolovaný validáciou rolí a mandátov v reálnom čase;

c)všetky udalosti prístupu a vykonania sú zaznamenané, označené časovou pečiatkou a viazané na kryptograficky overiteľné dôkazy o udelení oprávnenia, vhodné pre audit a právne konanie.

3.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek zabezpečia, aby:

a)mapovania medzi rolami a atribútmi boli overiteľné, auditovateľné, odvolateľné a vysledovateľné k ich legitímnym vydavateľom;

b)konflikty rolí, nadmerné delegovanie alebo vypršanie platnosti oprávnení boli automaticky zisťované a aby sa im v reálnom čase zabraňovalo;

c)všetka logika udeľovania oprávnení bola interoperabilná vo všetkých členských štátoch.

4.Zoznam referenčných noriem, technických špecifikácií a postupov, ktoré sa majú uplatňovať pri vykonávaní mechanizmu kontroly prístupu, sa vymedzí vo vykonávacích aktoch, ktoré je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 5 s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia. Tie sa vzťahujú najmä na:

a)formáty na reprezentáciu rolí a atribútov;

b)mechanizmy interoperability v prípade mandátov a delegovania medzi peňaženkami;

c)protokoly, jazyk politiky a presadzovanie obmedzení;

d)požiadavky na zabezpečené zaznamenávanie, označovanie časovými pečiatkami a auditovateľnosť udelenia oprávnenia.

5.Ak sú normy, špecifikácie a postupy uvedené v bode 1 splnené, predpokladá sa, že sa dosiahol súlad s požiadavkami stanovenými v tomto článku.

13.Všeobecné ustanovenia týkajúce sa protokolov a rozhraní

Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek v súlade s článkom 6 tohto nariadenia zabezpečia, aby jednotky európskych podnikových peňaženiek:

1.schvaľovali požiadavky a prípadne ich autentifikovali prostredníctvom prístupových certifikátov spoliehajúcej sa strany alebo osvedčení jednotiek peňaženiek. Autentifikácia spoliehajúcej sa strany sa vyžaduje, ak sú osvedčenia určené pre obmedzený okruh osôb; vo všetkých ostatných prípadoch môže osvedčenia predložiť ktorákoľvek žiadajúca strana;

2.zobrazovali používateľom peňaženky informácie obsiahnuté v prístupových certifikátoch strany spoliehajúcej sa na podnikovú peňaženku alebo v osvedčeniach jednotiek peňaženiek, ak je to vhodné; 

3.prípadne zobrazovali používateľom peňaženiek atribúty, ktoré majú používatelia peňaženiek predložiť; 

4.predkladali osvedčenia jednotiek peňaženiek stranám spoliehajúcim sa na podnikovú peňaženku alebo jednotkám peňaženiek, ktoré o to požiadajú.

14.Vydávanie elektronických osvedčení atribútov jednotkám peňaženiek

1.Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek v súlade s článkom 5 tohto nariadenia zabezpečia, aby jednotky podnikových peňaženiek, ktoré žiadajú o vydanie elektronických osvedčení atribútov, boli schopné autentifikovať spoliehajúce sa strany.

2.V súvislosti s vydávaním elektronických osvedčení atribútov jednotke peňaženky poskytovatelia peňaženky zabezpečia splnenie týchto požiadaviek:

a)ak vlastníci európskych podnikových peňaženiek prostredníctvom svojej jednotky podnikovej peňaženky požiadajú poskytovateľa európskej podnikovej peňaženky o vydanie identifikačných údajov vlastníka podnikovej peňaženky alebo elektronických osvedčení atribútov od poskytovateľov identifikačných údajov vlastníka podnikovej peňaženky alebo poskytovateľov elektronických osvedčení atribútov, ktoré umožňujú vydávanie identifikačných údajov vlastníka podnikovej peňaženky alebo elektronických osvedčení vo viac ako jednom formáte, jednotka peňaženiek o to požiada vo všetkých formátoch uvedených v článku 8 tohto nariadenia, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia o podnikových peňaženkách, pokiaľ ide o integritu a základné funkcie podnikových peňaženiek;

b)ak vlastníci podnikových peňaženiek používajú svoje jednotky podnikových peňaženiek na komunikáciu s príslušnými národnými orgánmi a poskytovateľmi elektronických osvedčení atribútov, jednotky peňaženiek umožnia autentifikáciu a validáciu komponentov jednotky peňaženky predložením osvedčení jednotky peňaženky týmto príslušným národným orgánom a poskytovateľom na ich žiadosť;

c)riešenia peňaženky podporujú mechanizmy, ktoré umožňujú poskytovateľom identifikačných údajov vlastníkov podnikových peňaženiek overiť si vydanie, doručenie a aktiváciu v súlade s požiadavkami na úroveň zabezpečenia „pokročilá“ stanovenými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2015/1502;

d)jednotky peňaženky overia pravosť a platnosť identifikačných údajov vlastníka podnikových peňaženiek a elektronických osvedčení atribútov. 

15.Predkladanie atribútov stranám spoliehajúcim sa na európsku podnikovú peňaženku

Poskytovatelia európskych podnikových peňaženiek v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. d) a k) zabezpečia, aby:

1.riešenia európskej podnikovej peňaženky podporovali protokoly a rozhrania na prezentáciu atribútov stranám spoliehajúcim sa na podnikovú peňaženku, a to v súlade s normami vymedzenými vo vykonávacích aktoch;

2.jednotky európskych podnikových peňaženiek reagovali na žiadosť používateľov na úspešne autentifikované a validované žiadosti strán spoliehajúcich sa na podnikovú peňaženku, a to v súlade s normami vymedzenými vo vykonávacích aktoch;

3.jednotky európskych podnikových peňaženiek podporovali preukazovanie vlastníctva súkromných kľúčov zodpovedajúcich verejným kľúčom používaným v kryptografických väzbách.

16.Vydávanie identifikačných údajov vlastníka európskej podnikovej peňaženky jednotkám peňaženiek

1.Príslušné orgány zabezpečia, aby identifikačné údaje vlastníka podnikových peňaženiek vydané jednotkám podnikových peňaženiek spĺňali technické špecifikácie stanovené vo vykonávacích aktoch v súlade s článkom 8 tohto nariadenia.

2.Príslušné národné orgány zabezpečia, aby identifikačné údaje vlastníka podnikových peňaženiek, ktoré vydávajú, boli kryptograficky viazané na jednotky peňaženiek, ku ktorým boli vydané.

17.Vydávanie elektronických osvedčení atribútov jednotkám peňaženiek

1.Elektronické osvedčenia atribútov vydané jednotkám európskych podnikových peňaženiek musia spĺňať aspoň jednu z noriem uvedených v zozname, ktorý sa stanovuje vo vykonávacích aktoch, a to v súlade s článkom 5 tohto nariadenia.

2.Poskytovatelia elektronických osvedčení atribútov sa identifikujú vo vzťahu k jednotkám európskych podnikových peňaženiek pomocou svojho prístupového certifikátu strany spoliehajúcej sa na peňaženku.

3.Poskytovatelia elektronických osvedčení atribútov zabezpečia, aby elektronické osvedčenia atribútov vydané jednotkám európskych podnikových peňaženiek obsahovali informácie potrebné na autentifikáciu a validáciu týchto elektronických osvedčení atribútov.