EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli3. 6. 2026

COM(2026) 502 final

2026/0138(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje rámec opatrení na posilnenie európskeho ekosystému cloudových služieb a umelej inteligencie (akt o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie)

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2026) 502 final} - {SWD(2026) 502 final} - {SWD(2026) 503 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

V posledných rokoch sa technológie, služby a aplikácie cloudových služieb a umelej inteligencie vyvinuli z nových konceptov na nevyhnutné piliere fungovania nášho hospodárstva a spoločnosti. Umelá inteligencia otvára bezprecedentné možnosti od automatizácie a rozhodovania založeného na údajoch až po personalizované služby, zatiaľ čo cloud computing poskytuje výpočtové zdroje, softvérové stavebné bloky a rozhrania potrebné na efektívny rozvoj a nasadenie umelej inteligencie. Rýchle šírenie umelej inteligencie viedlo k bezprecedentnému a rastúcemu dopytu po výpočtových kapacitách. Výpočtové infraštruktúry už preto nepredstavujú len technické aktíva, ale stali sa strategickými zdrojmi, ktoré sú kľúčové pre hospodársku bezpečnosť, suverenitu, odolnosť a konkurencieschopnosť Únie.

Ako sa uvádza v správe Maria Draghiho s názvom Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti, EÚ si musí udržať pozíciu v oblastiach, kde je potrebná technologická suverenita, ako je bezpečnosť a šifrovanie (tzv. riešenia suverénneho cloudu), a tak znížiť kritickú závislosť od vonkajších zdrojov posilnením domácich kapacít a infraštruktúry v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie. Na tento účel sa v Draghiho správe Európska komisia vyzýva, aby prijala cielené opatrenia zamerané na opätovné získanie a udržanie kontroly nad dátovými službami a službami cloud computingu, rozšírenie domácich výpočtových kapacít a vytvorenie spoľahlivého finančného a talentového zotrvačníka na podporu inovácií.

Tieto ciele boli neskôr zakotvené v európskom Akčnom pláne pre kontinent umelej inteligencie, v ktorom bol predstavený strategický plán na zabezpečenie vedúceho postavenia Európy v oblasti umelej inteligencie. Pre dosiahnutie tohto cieľa je zásadné prepojenie piatich kľúčových oblastí: výpočtovej infraštruktúry, údajov, zručností, vývoja a zavádzania algoritmov umelej inteligencie a zjednodušenia právnej regulácie. Cieľom prebiehajúceho zavádzania tovární a gigatovární umelej inteligencie je poskytnúť európskym podnikom a výskumným pracovníkom, ktorí potrebujú kapacity v oblasti umelej inteligencie, široký prístup k vysokokapacitným výpočtovým zdrojom novej generácie. EÚ musí okrem toho rozšíriť svoju cloudovú kapacitu a kapacitu dátových centier, aby podporila širšie nasadenie a šírenie umelej inteligencie.

Obmedzená kapacita dátových centier Únie predstavuje významnú hrozbu pre jej schopnosť využívať výhody digitálnej transformácie a prijímať riešenia založené na umelej inteligencii, najmä také, ktoré si vyžadujú výpočtovú kapacitu s nízkou latenciou. Rýchlemu zavádzaniu dátových centier v EÚ konkrétne bráni niekoľko prekážok. Keďže nároky na uchovávanie a spracovanie údajov naďalej rastú, najmä v dôsledku nárastu pracovnej záťaže v oblasti umelej inteligencie, nedostatočná kapacita dátových centier v EÚ núti európske podniky smerovať kritickú pracovnú záťaž cez zahraničnú hyperškálovú infraštruktúru. To spôsobuje, že EÚ je pre investície do technológií menej atraktívnou destináciou než regióny s väčším množstvom výpočtových zdrojov s nižšími nákladmi.

Súčasné prostredie cloudových služieb a umelej inteligencie charakterizuje výrazná závislosť od obmedzeného počtu poskytovateľov z tretích krajín. Hoci trh EÚ so službami cloud computingu výrazne rastie, trhový podiel poskytovateľov z EÚ sa znížil z 29 % v roku 2017 na 15 % v roku 2022 a odvtedy stagnuje.

V súčasnosti ovládajú viac ako 70 % európskeho trhu s cloudovými službami tri hyperškálové subjekty z krajín mimo EÚ. Veľkí etablovaní aktéri na trhu patria do jurisdikcií tretích krajín, v ktorých sa uplatňujú zákony s extrateritoriálnym účinkom vrátane zákonov, ktorými sa nariaďuje prístup k údajom a ich prenos, čo môže byť v rozpore so základnými právami a s rámcami na ochranu údajov EÚ. V dôsledku tejto závislosti sú navyše európski používatelia vystavení rizikám spojeným s prerušením prevádzky, najmä v scenároch, keď by jednostranné rozhodnutia aktérov z tretích krajín mohli narušiť poskytovanie služieb.

V tomto kontexte má Európa prvotriedne výskumné a vývojové kapacity, živé komunity s otvoreným zdrojovým kódom a silnú priemyselnú základňu v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie, ktoré však zostávajú do značnej miery nevyužité.

Komisia v tejto súvislosti pripravila návrh aktu o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie (ďalej len „návrh“), ktorý má za cieľ riešiť obmedzenú a geograficky koncentrovanú dostupnosť výpočtovej kapacity v EÚ, ako aj riziká spojené so závislosťou od cloudových služieb a umelej inteligencie, ktoré zabezpečujú poskytovatelia z krajín mimo Európy. Cieľom návrhu je:

1.posilniť výpočtovú kapacitu a umelú inteligenciu vyvinutú a nasadenú v EÚ prostredníctvom inovatívnych a udržateľných technológií cloudových služieb a umelej inteligencie;

2.zabezpečiť atraktívne podmienky pre zavedenie udržateľnej a inovatívnej výpočtovej kapacity v celej Únii;

3.riešiť obavy týkajúce sa dátovej suverenity a prevádzkovej kontinuity cloudových služieb a umelej inteligencie;

4.pomôcť chrániť verejný poriadok tým, že sa zvýši odolnosť poskytovania služieb cloud computingu, najmä vo verejnom sektore.

Návrhom sa reaguje na potrebu koordinovaného „ekosystémového prístupu“ zameraného na zvýšenie konkurencieschopnosti a odolnosti EÚ v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie. Kombinujú sa v ňom opatrenia na strane ponuky na posilnenie domácich kapacít, opatrenia na strane dopytu na podnietenie zavádzania a prostriedky na podporu inovácií a investícií do cloudových služieb a umelej inteligencie. Osobitný dôraz sa kladie na otvorený zdrojový kód ako páku na posilnenie technologickej suverenity v súlade so Stratégiou EÚ pre otvorený zdrojový kód, ktorej cieľom je presadzovať otvorené európske alternatívy v celom európskom technologickom zásobníku.

Po prvé, návrhom sa podporujú projekty, ktoré sú výsledkom iniciatívy v oblasti výskumu a inovácií spustenej v tomto rámci a vykonávanej spoločne s členskými štátmi. V rámci tejto iniciatívy sa budú integrovať siete, cloudové služby, umelá inteligencia a softvér do ucelených ekosystémov s cieľom riešiť tieto otázky:

1.budúce výzvy v energeticky efektívnej výpočtovej infraštruktúre;

2.autonómia v rámci celého cloudového zásobníka;

3.pokročilé kapacity EÚ v oblasti pokročilých technológií umelej inteligencie, ako je hraničná AI, fyzická AI a priemyselná AI;

4.zavádzanie cloudových služieb a umelej inteligencie vo verejnom aj v súkromnom sektore.

V návrhu sa kladie osobitný dôraz na rozsiahle medzisektorové iniciatívy zamerané na riešenie najstrategickejších technologických a priemyselných výziev (ďalej len „veľké výzvy“). Preukáže sa v ňom uskutočniteľnosť tohto úsilia a pripraví sa pôda pre podobné iniciatívy v budúcnosti, vďaka čomu vzniknú podmienky na investície do infraštruktúry a technológií novej generácie.

Po druhé, návrhom sa reaguje na rastúci nedostatok kapacít dátových centier prostredníctvom rámca, ktorým sa zjednodušuje a harmonizuje zavádzanie dátových centier v celej EÚ, pričom sa zabezpečuje ich udržateľnosť. Cieľom návrhu je strojnásobiť kapacitu EÚ v nasledujúcich piatich až siedmich rokoch a dosiahnuť potrebnú kapacitu do roku 2035, pričom sa zabezpečí vyvážené geografické zavádzanie v jednotlivých členských štátoch. Na podporu tohto cieľa návrh predstavuje mechanizmus na identifikáciu a podporu strategických projektov dátových centier s významnými zabudovanými inováciami a udržateľnosťou alebo projektov, ktoré prispievajú k vyváženému rozdeleniu výpočtovej kapacity.

Po tretie, cieľom návrhu je zmierniť riziká vyplývajúce zo závislosti EÚ od tretích krajín v oblasti služieb cloud computingu prostredníctvom jednotného rámca suverenity pre celú EÚ. Poskytuje sa v ňom harmonizovaný a kontrolovateľný súbor kritérií na rôznych úrovniach suverenity služieb cloud computingu. Takisto sa v ňom zabezpečuje rámec pre služby, ktoré sa majú zhodnotiť a formálne uznať na určitej úrovni suverenity. Napokon sa v návrhu členským štátom ukladá povinnosť vykonať posúdenie rizika pre suverenitu s cieľom určiť, ktoré podsektory a prípady použitia by sa mali obsluhovať službami zosúladenými s príslušnými úrovňami suverenity, aby sa zaistila primeraná ochrana z hľadiska dôvernosti údajov, aby sa zabezpečila prevádzková autonómia a aby sa zabránilo škodám, ktoré by mohli narušiť verejný poriadok.

Návrhom sa dopĺňa revízia aktu o kybernetickej bezpečnosti (CSA2), v rámci ktorej sa riešia riziká dodávateľského reťazca, a takisto sa zabezpečuje, aby verejní obstarávatelia mohli využívať suverénne služby cloud computingu. Návrh a akt o kybernetickej bezpečnosti spoločne riešia dlhodobé nedostatky v oblasti suverenity a netechnických rizík. Služby cloud computingu v Európe musia zároveň spĺňať prísne normy kybernetickej bezpečnosti, čo si vyžaduje spoľahlivý rámec kybernetickej bezpečnosti, ktorým sa komplexne reaguje na súčasné geopolitické bezpečnostné výzvy. V tomto legislatívnom kontexte sa bude pokračovať v práci na európskej schéme certifikácie kybernetickej bezpečnosti pre cloudové služby (EUCS).

V návrhu sa napokon verejným obstarávateľom poskytuje rámec na prijímanie informovaných nákupných rozhodnutí a využitie ich kúpnej sily na zníženie existujúcich závislostí, a to aj prostredníctvom využitia sektorových kritérií na vyhodnotenie ponúk s pridanou hodnotou EÚ a spoločného obstarávania s cieľom podnietiť inovácie a rast, pričom sa zameriava na vytváranie konkrétnych príležitostí pre menších poskytovateľov so sídlom v EÚ.

Opatrenia uvedené v návrhu spoločne vytvárajú základy pre odolný a vysokovýkonný ekosystém EÚ v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie. Európa v návrhu nezastáva len pozíciu spotrebiteľa pokročilých digitálnych technológií, ale aj globálneho centra dôveryhodnej, suverénnej a škálovateľnej digitálnej infraštruktúry so schopnosťou formovať normy, kapacity a trhy ďalšej technologickej vlny.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Návrh je v súlade s pravidlami presunu medzi službami spracúvania údajov, ktoré boli zavedené v akte o údajoch. V akte o údajoch sa umožňuje presun a odstraňujú sa kľúčové príčiny odkázanosti na určitého dodávateľa, čím sa vyvíja úsilie o zabezpečenie toho, aby si poskytovatelia služieb cloud computingu v EÚ konkurovali kvalitou, inováciami a cenou. Jeho cieľom je umožniť používateľom cloudových služieb slobodne si vybrať poskytovateľa, ktorý najlepšie vyhovuje ich potrebám, a kombinovať ponuky rôznych poskytovateľov v rámci prístupu s viacerými cloudovými službami.

Akt o údajoch však neobsahuje prvky na vytvorenie konkurencieschopnejšej ponuky európskych služieb cloud computingu ani sa ním nepodporuje vstup rozmanitejších poskytovateľov služieb cloud computingu na trh.

Aktom o údajoch sa otvára cesta k možnému zníženiu závislostí od poskytovateľov z krajín mimo EÚ, ale nebuduje sa cesta k suverénnejšiemu a dôveryhodnejšiemu sektoru cloud computingu v EÚ. Jeho ustanovenia o presune medzi cloudovými službami a interoperabilite však umožňujú používateľom intenzívnejšie využívať európske služby cloud computingu. Akt o údajoch teda predstavuje podporný prostriedok pre tento návrh.

Návrh je rovnako v súlade s aktom o digitálnych trhoch. Akt o digitálnych trhoch sa vzťahuje na služby cloud computingu ako na základnú platformovú službu, čo znamená, že poskytovatelia služieb cloud computingu určení ako strážcovia prístupu by museli dodržiavať súbor povinností na zvýšenie spravodlivosti a súťažeschopnosti trhu. Doteraz nebol žiadny poskytovateľ služby cloud computingu určený ako strážca prístupu k svojim službám. Komisia však 18. novembra 2025 začala tri trhové vyšetrovania týkajúce sa služieb cloud computingu v rámci aktu o digitálnych službách. V dvoch z týchto trhových vyšetrovaní sa bude posudzovať, či by dvaja poskytovatelia mali byť určení ako strážcovia prístupu k svojim službám cloud computingu (inými slovami, či pôsobia ako dôležité brány medzi komerčnými používateľmi a koncovými používateľmi). V rámci tretieho trhového vyšetrovania sa posúdi, či prostredníctvom aktu o digitálnych trhoch možno účinne riešiť praktiky, ktoré môžu obmedzovať konkurencieschopnosť a spravodlivosť v sektore cloud computingu v EÚ.

Zatiaľ čo niektorí poskytovatelia služieb cloud computingu by mohli byť regulovaní podľa tohto návrhu aj v zmysle aktu o digitálnych trhoch, akt o digitálnych trhoch má iné ciele a neobsahuje opatrenia, ktorými by sa aktívne podporovalo využívanie suverénnych služieb cloud computingu. Akt o digitálnych trhoch sa zameriava len na zachovanie a presadzovanie spravodlivého a súťažeschopného trhu s cloudovými službami v Únii, pričom sa ním reguluje konkrétne správanie spoločností, ktoré boli určené za strážcov prístupu, čo predstavuje zásah na inej úrovni než návrh, ktorý sa zameriava na zavádzanie a využívanie poskytovaných služieb.

Návrhom sa takisto posilňujú kľúčové ciele aktu o AI. Aktom o AI sa harmonizujú pravidlá pre systémy AI a modely AI na všeobecné účely, ktoré sa majú uvádzať na trh EÚ, čím sa zlepšuje fungovanie vnútorného trhu a podporuje sa využívanie dôveryhodnej umelej inteligencie zameranej na človeka v rámci celého hodnotového reťazca. Aktom o AI sa zabezpečuje vysoká úroveň ochrany zdravia, bezpečnosti a základných práv. Akt nezahŕňa aspekty suverenity.

Návrhom sa ďalej dopĺňa širší rámec digitálnej politiky EÚ vrátane Stratégie EÚ pre otvorený zdrojový kód, politického programu Digitálne desaťročie a Stratégie využívania umelej inteligencie.

V Stratégii EÚ pre otvorený zdrojový kód sa navrhuje podporiť otvorený zdrojový kód v záujme suverenity, konkurencieschopnosti a bezpečnosti prostredníctvom série cielených opatrení, z ktorých niektoré sú navrhnuté v akte o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie.

Politický program Digitálne desaťročie sa zameriava na štyri hlavné body, pod ktoré patria jeho ciele, a to i) digitálne zručnú populáciu a vysokokvalifikovaných digitálnych odborníkov; ii) bezpečné a udržateľné digitálne infraštruktúry; iii) digitálnu transformáciu podnikov a iv) digitalizáciu verejných služieb. Konkrétnejšie sa v politickom programe Digitálne desaťročie stanovuje cieľ pre monitorovanie zavádzania okrajových uzlov, program však neobsahuje ani cieľ pre meranie pokroku v zavádzaní výpočtovej kapacity alebo dátových centier v EÚ, ani konkrétne podporné opatrenia na ich zavádzanie. Tento návrh dopĺňa politický program Digitálne desaťročie tým, že sa v rámci neho využíva existujúce každoročné monitorovanie, čím vznikajú synergie s existujúcim rámcom. Návrh takisto prispieva k napredovaniu vo všetkých štyroch hlavných bodoch politického programu Digitálne desaťročie, najmä stanovením konkrétnych opatrení zameraných na vývoj inovatívnych technológií podporujúcich umelú inteligenciu, zavedením rozšírenej výpočtovej kapacity a vytvorením rámca dôvery pre rozšírené využívanie cloudových služieb a umelej inteligencie.

Okrem toho sa v Stratégii využívania umelej inteligencie stanovujú konkrétne opatrenia na využitie transformačného potenciálu umelej inteligencie so zameraním na podporu jej zavádzania v kľúčových priemyselných odvetviach a vo verejnom sektore. Takisto sa v nej zavádzajú podporné opatrenia na posilnenie technologickej suverenity EÚ tým, že sa riešia prierezové výzvy v oblasti rozvoja a nasadenia umelej inteligencie. Návrhom sa podporujú tieto ciele a prispieva sa k ich vykonávaniu tým, že sa zavádzajú cielené opatrenia zamerané na podporu rozvoja a nasadzovania cloudových služieb a umelej inteligencie, zlepšenie prístupu k výpočtovej kapacite a budovanie dôvery v služby cloud computingu.

Návrh je plne kompatibilný s oznámením EÚ o medzinárodnej digitálnej stratégii z júna 2025. Vytvára sa ním transparentný a nediskriminačný plán digitálnej autonómie, ktorý EÚ umožňuje budovať odolné a suverénne technologické infraštruktúry doma a zároveň poskytovať dôveryhodný a právne spoľahlivý model pre medzinárodné partnerstvá a multilaterálne riadenie v zahraničí. Je plne v súlade s medzinárodnými záväzkami a partnerstvami Únie a zabezpečí sa ním prístup na vnútorný trh pre subjekty z partnerských krajín, ktoré spĺňajú požadované úrovne záruky Únie.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Návrhom sa dopĺňa širší politický rámec EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti a digitálnej odolnosti.

Tento návrh treba čítať v spojení s návrhom na preskúmanie aktu o čipoch, ktorý obsahuje opatrenia na podporu investícií do pokročilých polovodičov, zvýšenie odolnosti dodávateľského reťazca a vytváranie dopytu prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce medzi dodávateľským reťazcom polovodičov a koncovými trhmi.

Smernicou o bezpečnosti sietí a informačných systémov (NIS 2) sa zlepšuje riadenie kybernetickobezpečnostných rizík zo strany poskytovateľov služieb cloud computingu a dátových centier v EÚ, čo vedie k väčšej dôvere. Smernica však neobsahuje opatrenia na podporu zavádzania a využívania takýchto služieb a plne sa zameriava na technickú kybernetickú bezpečnosť na rozdiel od širších aspektov suverenity.

Ako už bolo podrobne uvedené, návrhom sa ďalej dopĺňa zameranie aktu o kybernetickej bezpečnosti na kybernetickú bezpečnosť cloudových služieb o aspekty suverenity. Certifikáciou v zmysle aktu o kybernetickej bezpečnosti možno riešiť technické kritériá kybernetickej bezpečnosti, ale nie je vhodná na riešenie otázok suverenity, ktoré presahujú rámec týchto technických prvkov. Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) medzitým pracovala na vývoji európskeho schémy certifikácie kybernetickej bezpečnosti pre cloudové služby (EUCS), ktorý zatiaľ nebol prijatý. Po jeho dokončení by sa mohol využiť v rámci pre suverénne služby cloud computingu ako spôsob, ako zabezpečiť, aby auditovaná služba spĺňala najvyššie normy kybernetickej bezpečnosti. Navrhovaným preskúmaním aktu o kybernetickej bezpečnosti sa navyše posilňuje dôveryhodnosť dodávateľského reťazca hardvéru a softvéru IKT.

Návrhom sa podporujú aj ciele aktu o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA). V akte o digitálnej prevádzkovej odolnosti sa vymedzujú povinnosti poskytovateľov služieb cloud computingu týkajúce sa dodržiavania predpisov. Nepriamo sa vzťahuje na poskytovateľov služieb cloud computingu, ak poskytujú služby konkrétnym finančným subjektom alebo ak je ich úloha dostatočne významná z hľadiska prevádzkovej odolnosti. Akt má sektorový rozsah a je špecifický pre finančný sektor. Podľa aktu o digitálnej prevádzkovej odolnosti musia poskytovatelia služieb cloud computingu vykonávať riadenie rizík IKT, ako aj pravidelné testovanie reakcie na incidenty, aby splnili požiadavky na kritických externých poskytovateľov služieb. Príslušné finančné inštitúcie, ktoré môžu mať verejný charakter, musia vykonávať náležitú starostlivosť v súvislosti s poskytovateľmi služieb cloud computingu, s ktorými spolupracujú.

Návrhom sa podporujú aj ciele Stratégie únie pripravenosti, v ktorej sa závislosť od kritickej digitálnej infraštruktúry označuje za systémové riziko a vyzýva sa na celovládny prístup k zabezpečeniu kontinuity základných služieb v krízových scenároch. Prostredníctvom rámca suverenity zriadeného týmto nariadením, a najmä mechanizmu posudzovania rizika v článku 29 sa priamo prispieva k rozmeru digitálnej pripravenosti uvedenej stratégie tým, že sa zabezpečuje, aby sa cloudové služby a služby umelej inteligencie, ktoré sú základom riadenia núdzových situácií, koordinácie civilnej ochrany a operácií reakcie na katastrofy, poskytovali na primeranej úrovni záruky Únie. Návrh je preto v súlade so širšími politickými cieľmi Únie v oblasti odolnosti a pripravenosti a podporuje ich.

Návrh je v súlade s existujúcimi pravidlami o spracúvaní osobných údajov vrátane všeobecného nariadenia o ochrane údajov a rámca ochrany osobných údajov medzi EÚ a USA. Rámcom ochrany osobných údajov medzi EÚ a USA sa síce riešia transatlantické prenosy údajov, ale neodstraňujú sa ním obavy týkajúce sa suverenity v súvislosti so závislosťou od poskytovateľov z tretích krajín. Návrhom sa tak dopĺňa rámec ochrany osobných údajov medzi EÚ a USA, keďže pojem suverenity presahuje rámec prenosu údajov a týka sa aj prevádzkovej autonómie.

Návrhom sa takisto dopĺňajú smernice o verejnom obstarávaní. Orgány verejnej moci v EÚ sa vo veľkej miere spoliehajú na poskytovateľov služieb cloud computingu z krajín mimo EÚ a súvisiace problémové faktory si vyžadujú diferencovaný a cielený sektorový prístup, na ktorý sa nevzťahujú existujúce smernice o verejnom obstarávaní a ktorý by bolo ťažké dostatočne zohľadniť prostredníctvom zastrešujúceho prístupu. V návrhu sa preto poskytuje sektorový prístup k suverenite. Tá zahŕňa mnohé vrstvy, ktoré nemožno riešiť v horizontálnom acquis stanovujúcom všeobecné zásady pre navrhovanie postupov verejného obstarávania. Návrh obsahuje doplnkové kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré sú takisto prispôsobené špecifikám služieb cloud computingu a kritickej závislosti od tretích krajín v tomto sektore.

Návrhom sa dopĺňa akt o digitálnych sieťach, ktorým sa podporuje rozvoj robustných, rýchlych, bezpečných a špičkových digitálnych sietí, a tým je prospešný pre zavádzanie dátových centier v EÚ, pre ktoré je nevyhnutnou podmienkou vysokorýchlostné gigabitové pripojenie, ktoré presahuje doterajšie hranice. V návrhu sa využívajú pokroky aktu o digitálnych sieťach v oblasti pripojiteľnosti, a preto sa naďalej zameriava na zavádzanie kapacít dátových centier, nie na predchádzajúce alebo súbežné budovanie potrebnej infraštruktúry pripojiteľnosti. Aktom o digitálnych sieťach sa rieši aj konvergencia sieťovej infraštruktúry vrátane scenárov, keď poskytovateľ služby cloud computingu prevádzkuje elektronickú komunikačnú sieť a doteraz sa naňho nevzťahovali povinnosti podľa európskeho kódexu elektronických komunikácií, hoci patril do jeho rozsahu pôsobnosti. V akte o digitálnych sieťach sa teda objasnia postupy pre pripojiteľnosť medzi poskytovateľmi rôznych sietí a ostatnými účastníkmi trhu v rámci širšej ekosystémovej spolupráce.

Návrh prispieva k cieľom smernice o energetickej efektívnosti, pokiaľ ide o smerovanie odvetvia dátových centier k vyššej energetickej efektívnosti. Okrem transparentnosti a zohľadnenia dobrej povesti sa však v návrhu nestanovujú stimuly pre prevádzkovateľov dátových centier, aby zlepšili svoju výkonnosť v oblasti udržateľnosti, a návrh neobsahuje opatrenia na urýchlenie zavádzania udržateľných dátových centier v celej EÚ ani na zvýšenie súvisiacich investícií.

Podobne sa kódex správania EÚ pre energetickú efektívnosť dátového centra netýka opatrení na zavedenie dátového centra. Namiesto toho sa plne zameriava na postupy prevádzky takéhoto centra. V návrhu sa preto stanovujú opatrenia na stimulovanie zavádzania energeticky účinných dátových centier zosúladené so Strategickým plánom digitalizácie a umelej inteligencie v energetike, ktorého cieľom je optimalizovať spotrebu energie v digitálnych technológiách a zároveň urýchliť súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu EÚ. So zámerom určiť, ktoré dátové centrá sú udržateľné, sa v návrhu odkazuje na systém hodnotenia vypracovaný podľa smernice o energetickej efektívnosti.

Návrhom sa takisto dopĺňa balík opatrení pre európske elektrizačné sústavy, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby boli elektrizačné sústavy vybudované a pripravené znášať budúcu záťaž, a to horizontálne. V tomto prípade sa návrh zameriava na dátové centrá ako na konečného odberateľa kapacity elektrizačnej sústavy, pričom sa zabezpečuje, aby sa pri umiestňovaní dátových centier zohľadňovala dostupnosť elektrizačnej sústavy, aby sa informácie vymieňali v dostatočnom predstihu na účel využitia takýchto informácií pri plánovaní elektrizačných sústav a aby sa tým zabezpečilo včasné pripojenie dátových centier.

V balíku opatrení pre európske elektrizačné sústavy sa stanovujú spôsoby, ako môžu členské štáty urýchliť pripojenie do sústavy, vrátane efektívnejšej štruktúry ich čakacieho zoznamu na pripojenie do sústavy, napríklad zohľadnením pripravenosti projektu a jeho používania priaznivého pre elektrizačnú sústavu, na rozdiel od prístupu založeného len na zásade „kto prv príde, ten prv berie“. V návrhu sa využívajú tieto aspekty.

Návrhom sa navyše dopĺňa smernica o energii z obnoviteľných zdrojov, na ktorej môže návrh ďalej stavať. Dátové centrá môžu čerpať výhody z vyššej dostupnosti energie z obnoviteľných zdrojov a jej uskladňovania, aj keď sa na ne samotné smernica nevzťahuje. Blízkosť oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov by rovnako mohla byť dôležitým faktorom pri určovaní lokalít na rýchlejšie zavádzanie dátových centier.

V akte na urýchlenie rozvoja priemyslu sa navrhujú opatrenia na urýchlenie udeľovania povolení vrátane stanovenia zásady „jeden projekt, jeden postup“ a zavedenia jednotného digitálneho postupu, ktorý sa vzťahuje na celý postup udeľovania povolení. Aktom na urýchlenie rozvoja priemyslu sa navyše vyžaduje, aby členské štáty určili aspoň jednu oblasť akcelerácie priemyselnej výroby, prípadne klaster, kde sa uplatňujú ďalšie opatrenia na uľahčenie podnikania vrátane prednostného prístupu k materiálom a prístupu k finančným prostriedkom EÚ. Keďže sa však navrhované opatrenia na urýchlenie rozvoja priemyslu týkajú len výrobných zariadení a nezohľadňujú sa v nich špecifické potreby dátových centier ani ich prínosy, boli takéto dátové centrá vynechané z rozsahu pôsobnosti aktu na urýchlenie rozvoja priemyslu. Návrhom sa riešia tieto rozdiely a všeobecné opatrenia na urýchlenie rozvoja priemyslu sa dopĺňajú o opatrenia, ktoré sú prispôsobené urýchlenému zavádzaniu dátových centier.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom tohto návrhu je článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorým sa EÚ oprávňuje na prijímanie opatrení na zlepšenie fungovania vnútorného trhu prostredníctvom harmonizácie vnútroštátnych ustanovení.

Súčasná fragmentácia zavádzania dátových centier je spôsobená rozdielnymi národnými prístupmi k rozširovaniu kapacity, požiadavkami na udržateľnosť a postupmi udeľovania povolení. To predstavuje riziko vzniku regulačných rozdielov, ktoré by mohli narušiť vnútorný trh.

Rozdiely v postupoch verejného obstarávania služieb cloud computingu, ako aj nejednotné kritériá suverenity môžu obmedzovať schopnosť poskytovateľov bezproblémovo pôsobiť vo všetkých členských štátoch, čo vedie k neefektívnosti trhu a nerovným podmienkam hospodárskej súťaže.

Vzhľadom na tieto výzvy je intervencia na úrovni EÚ vo forme legislatívneho návrhu podľa článku 114 ZFEÚ opodstatnená, keďže má za cieľ odstrániť prekážky vnútorného trhu a vytvára rovnaké podmienky pre poskytovateľov služieb cloud computingu.

Návrh okrem toho vychádza aj z článku 173 ods. 3 ZFEÚ, ktorý poskytuje právny základ pre opatrenia zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti priemyslu a inovačnej kapacity EÚ. Súčasný nedostatok výpočtovej kapacity v EÚ obmedzuje schopnosť európskych priemyselných odvetví plne využívať výhody technológií cloudových služieb a umelej inteligencie, najmä tých, ktoré si vyžadujú vysokovýkonný computing s nízkou latenciou. Zvýšením dostupnosti energeticky efektívnych výpočtových kapacít a vývojom a zavedením špičkových technológií cloudových služieb a umelej inteligencie táto iniciatíva priamo pomáha posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a vedúce postavenie v oblasti technológií v súlade s cieľmi článku 173 ods. 3 ZFEÚ.

Vzhľadom na dvojitý cieľ návrhu, ktorým je náprava narušení vnútorného trhu a posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu EÚ, bude návrh prijatý ako jediný legislatívny nástroj podľa kumulatívneho právneho základu článku 114 a článku 173 ods. 3 ZFEÚ. Týmto spoločným právnym základom sa zabezpečuje zjednotená regulačná reakcia na vzájomne prepojené výzvy fragmentácie trhu a budovania strategických priemyselných kapacít v rámci ekosystému EÚ v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci) 

Zásah Európskej únie má jasnú pridanú hodnotu pri riešení problému obmedzenej a geograficky koncentrovanej dostupnosti výpočtovej kapacity. Tým, že sa poskytuje spoločný prístup k urýchleniu zavádzania dátových centier, sa zásahom umožňuje koherentné plánovanie a zavedenie výpočtovej kapacity geograficky vyváženým spôsobom, pričom sa zabraňuje pretekom o dosiahnutie najnižšej úrovne a znižuje sa regulačná zložitosť pre investorov a prevádzkovateľov dátových centier.

EÚ má jedinečnú pozíciu na zaistenie toho, aby politiky v oblasti investícií a urýchlenia rozvoja odrážali spoločné priority a aby sa zabránilo fragmentácii. Vďaka opatreniam na úrovni EÚ by sa zabezpečilo, aby všetky podniky a orgány verejnej správy mali prístup k dostatočnej výpočtovej kapacite na naplnenie svojich potrieb. Takéto opatrenia sú takisto predpokladom na to, aby sa Európa stala kontinentom umelej inteligencie.

Pri riešení závislosti od služieb cloud computingu dodávaných poskytovateľmi z krajín mimo Európy prináša zásah Európskej únie výhody, ktoré prevyšujú to, čo by členské štáty mohli dosiahnuť samostatne, najmä pri riešení základných zlyhaní trhu v dôsledku nedokonalých informácií. Zlepší sa tak fungovanie vnútorného trhu a poskytovatelia služieb cloud computingu budú mať možnosť rásť aj za hranicami svojich domácich trhov.

•Proporcionalita

Návrhom sa prijíma cielený a primeraný prístup k riešeniu kritických prekážok na jednotnom trhu, konkrétne deficitu výpočtovej kapacity a nadmernej závislosti od poskytovateľov z tretích krajín. Navrhované riešenia sa obmedzujú na opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie hlavných cieľov návrhu, najmä na posilnenie technologickej suverenity EÚ, podporu konkurencieschopného trhu EÚ s cloudovými službami a umelou inteligenciou a podporu rozšírenej dostupnosti udržateľných výpočtových zdrojov v EÚ.

Návrh sa zameriava na harmonizované normy pre suverénne služby cloud computingu, zjednodušené zavádzanie dátových centier a mechanizmy spolupráce pre celú EÚ, vďaka čomu sa možno vyhnúť nadmernej regulácii. Návrhom sa zároveň priamo riešia štrukturálne prekážky, ktoré bránia digitálnemu pokroku v celej Európe. Vybrané opatrenia predstavujú najvhodnejší a najmenej rušivý spôsob riešenia zistených zlyhaní trhu a regulácie, pretože sa v nich využívajú existujúce nástroje EÚ a zároveň sa zavádzajú len tie nové ustanovenia, ktoré sú potrebné na súdržné a efektívne vykonávanie.

Návrh spôsobí priame náklady na dodržiavanie predpisov, ktoré budú zahŕňať administratívne výdavky aj výdavky na úpravu. Majú ich znášať najmä orgány verejnej moci na národnej a miestnej úrovni a takisto podniky, ako sú prevádzkovatelia dátových centier, poskytovatelia služieb cloud computingu, ako aj ich subdodávatelia a subjekty súkromného sektora pôsobiace v sektoroch uvedených v prílohe I k smernici NIS 2, aby si plnili povinnosti stanovené v tomto nariadení.

Z hľadiska očakávaných nákladov a prínosov sa však skúmali rôzne možnosti a návrh nástroja je vyvážený. Náklady orgánov verejnej moci budú vyvážené znížením hodnoty celkových nákladov na vlastníctvo IT systémov a rýchlejšími a spoľahlivejšími procesmi verejného obstarávania, zatiaľ čo náklady podnikov budú vyvážené hodnotou lepšej predvídateľnosti regulačného smerovania a menšou fragmentáciou vnútroštátnych prístupov spolu so zjednodušením administratívy.

•Výber nástroja

Komisia navrhuje nariadenie ako optimálny právny nástroj na dosiahnutie cieľov návrhu vzhľadom na jeho schopnosť zabezpečiť jednotné uplatňovanie a okamžitý účinok vo všetkých členských štátoch. V nariadení sa poskytuje potrebná právna istota a konzistentnosť na úplnú harmonizáciu regulačného rámca pre služby cloud computingu. Tento prístup je nevyhnutný na odstránenie prekážok jednotného trhu, najmä v oblastiach, ako je suverenita či normy udržateľnosti, kde by inak rozdielne vnútroštátne pravidlá mohli narušiť technologickú suverenitu a konkurencieschopnosť EÚ. Vzhľadom na geopolitickú naliehavosť vrátane potreby znížiť strategické závislosti od poskytovateľov z tretích krajín sa nariadením zabezpečí rýchla a koordinovaná reakcia v celej Únii, čím sa zabráni oneskoreniam alebo nezrovnalostiam, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku nezávislejšieho konania členských štátov.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

V období od októbra 2024 do novembra 2025 sa uskutočnila rozsiahla konzultácia so zainteresovanými stranami, ktorá zahŕňala tieto konzultačné činnosti.

Od apríla do júla 2025 organizovala Komisia verejnú konzultáciu, ktorú tvoril online dotazník spolu s výzvou na predkladanie podkladov, aby zainteresované strany predložili podrobné pozičné dokumenty, v ktorých sú opísané ich názory a odporúčania týkajúce sa cieľov a navrhovaných opatrení plánovaných v návrhu, a zároveň poskytli priame dôkazy, ktoré poslúžia ako podklad pre návrh možností politiky. Celkovo bolo doručených 436 odpovedí: 243 prostredníctvom dotazníka v rámci konzultácie a 193 ako súčasť výzvy na predkladanie podkladov.

Konzultáciu doplnila séria workshopov, seminárov a okrúhlych stolov. Patrili medzi ne: i) 6. valné zhromaždenie a aliančné fórum Európskej aliancie pre priemyselné údaje, edge a cloud computing; ii) okrúhle stoly, konkrétne o investíciách do cloud computingu s finančnými investormi, o politických opatreniach na uľahčenie integrácie dátových centier do sústavy EÚ, o vývoji ponúk suverénneho cloudu v EÚ s generálnymi riaditeľmi európskych poskytovateľov cloudových služieb a s Americkou obchodnou komorou; iii) semináre s priemyselnými a akademickými orgánmi a s orgánmi verejnej moci o hospodárskej dynamike zásobníka AI a iv) prezentácie o budúcej politike EÚ v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie v spolupráci s priemyselným odvetvím.

Komisia navyše udržiavala nepretržitý dialóg s relevantnými orgánmi členských štátov združenými v neformálnej skupine členských štátov pre spoluprácu v oblasti cloudových služieb v rámci Európskej aliancie pre priemyselné údaje, edge a cloud computing, ktorý dopĺňali cielené bilaterálne stretnutia.

Okrem toho sa Komisia zapojila do ďalších bilaterálnych diskusií s tretími krajinami vrátane Japonska, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva s cieľom predstaviť a prediskutovať zvažované možnosti politiky a zároveň získať poznatky o najlepších postupoch a posúdiť vonkajší účinok zvažovaných opatrení.

Komisia napokon zorganizovala viac ako 100 bilaterálnych stretnutí s rôznorodými zainteresovanými stranami vrátane zástupcov priemyslu, akademických inštitúcií, think-tankov a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré podporili sformulovanie navrhovaných možností politiky.

•Získavanie a využívanie expertízy

•Posúdenie vplyvu

K návrhu je priložené komplexné posúdenie vplyvu, ktorého konečná verzia bola 30. apríla 2026 predložená výboru pre kontrolu regulácie. Výbor 8. mája 2026 výbor vydal kladné stanovisko sprevádzané žiadosťou o ďalšie zlepšenia.

•Základné práva

Návrh podliehal komplexnému posúdeniu jeho dôsledkov pre základné práva s osobitným dôrazom na ochranu osobných údajov, ktorá je zaručená podľa článku 8 Charty základných práv Európskej únie. Návrhom sa zavádza rámec pre suverénne služby cloud computingu, v ktorom sa stanovujú prísne záruky na zabezpečenie toho, aby spracovanie osobných údajov občanov EÚ bolo v súlade s normami EÚ na ochranu údajov vrátane všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Stanovením týchto noriem sa v návrhu minimalizujú riziká spojené s nedodržiavaním predpisov pri spracúvaní údajov a zároveň sa posilňuje dôvera v digitálnu infraštruktúru.

Jedným z hlavných cieľov návrhu je znížiť závislosť od poskytovateľov z tretích krajín, ktorých prevádzky môžu patriť do jurisdikcií mimo EÚ, ktoré môžu povoliť prístup k údajom a ich prenos. V dôsledku toho sa v návrhu rozširuje ochrana osobných údajov tým, že sa zabezpečuje, aby takéto údaje zostali pod účinným dohľadom orgánov EÚ vrátane agentúr členských štátov na ochranu údajov a Európskeho výboru pre ochranu údajov. Týmto prístupom sa posilňuje právna istota a dodržiava sa právo na súkromie zakotvené v charte.

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení navrhovaného nariadenia 

Hlava I navrhovaného nariadenia obsahuje všeobecné ustanovenia vrátane predmetu úpravy (článok 1) a vymedzenia pojmov (článok 2).

Hlava II obsahuje ustanovenia, ktorými sa zriaďuje rámec pre vykonávanie činností vývoja a zavádzania v rámci ekosystému cloudových služieb a umelej inteligencie. Rámec je štruktúrovaný do iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie. Takisto je posilnený ďalšími podpornými opatreniami. V kapitole I sa v článku 3 stanovuje všeobecný cieľ iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie, ktorý je zameraný na podporu výskumných a inovačných činností a dosiahnutie rozsiahlej kapacity v celom ekosystéme Únie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie. V článku 4 sa stanovujú operačné ciele iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie. Článkom 5 sa zavádza sieť centier skúseností a akcelerácie v oblasti AI, ktoré sú vybudované na základe európskych centier digitálnych inovácií a ktorých cieľom je podporiť dosiahnutie cieľov iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie. V článku 6 sa stanovujú mechanizmy vykonávania iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie. V článku 7 sa od členských štátov vyžaduje, aby do jedného roka od nadobudnutia účinnosti nariadenia prijali národnú stratégiu v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie, ktorá bude v súlade s jeho cieľmi. V článku 8 sa stanovujú kritériá, na základe ktorých bude Komisia uznávať projekty za prioritné projekty v oblasti hraničnej AI. Článkom 9 sa podporuje prideľovanie výpočtových zdrojov umelej inteligencie prioritným projektom v oblasti hraničnej AI, pričom sa podporujú aj projekty v oblasti priemyselnej a fyzickej AI a takisto vývoj a nasadenie modelov AI pre verejný sektor.

V hlave III sa uvádza ustanovenie o kapacite dátových centier. V kapitole I sa v článku 10 stanovuje povinnosť členských štátov určiť na svojom území akceleračné zóny pre dátové centrá, v ktorých zavádzajú kapacitu dátových centier. V článku 11 sa predpisujú podmienky v akceleračných zónach pre dátové centrá. V článku 12 sa členským štátom ukladá povinnosť určiť jednotné informačné miesta, prípadne ich podľa možnosti modernizovať alebo integrovať s už existujúcimi jednotnými informačnými miestami, pričom takéto miesta budú určené pre prevádzkovateľov projektov dátových centier v akceleračných zónach pre dátové centrá, a stanovujú sa aj ďalšie zásady, ktoré musia byť splnené, pokiaľ ide o povinnosti informačného miesta. Článok 13 sa týka zjednodušených administratívnych procesov a postupov udeľovania povolení na projekty dátových centier zavádzané v akceleračných zónach pre dátové centrá. V kapitole II sa v článku 14 stanovuje mechanizmus vyjadrenia záujmu, podmienky a určenie strategických projektov dátových centier Komisiou. V kapitole III sa článkom 15 zriaďuje mechanizmus, prostredníctvom ktorého bude Komisia monitorovať pokrok Únie pri zvyšovaní dostupnej výpočtovej kapacity, objem dopytu po kapacite dátových centier a mieru nedostatku kapacít.

Hlava IV obsahuje ustanovenie týkajúce sa autonómie a prijatia. V kapitole I oddiele 1 článku 16 sa stanovuje rámec suverenity Únie v oblasti cloud computingu, ktorý tvoria štyri úrovne záruky, a zavádzajú sa požiadavky stanovené v prílohe II k nariadeniu, aby sa služby cloud computingu považovali za služby poskytujúce záruku Únie na úrovni 1 až 4. Článkom 17 sa zriadil mechanizmus, ktorý poskytovateľom služieb cloud computingu umožňuje uznanie za subjekty poskytujúce úroveň záruky Únie 1, 2, 3 alebo 4, pričom musia predložiť žiadosť o uznanie príslušnému vnútroštátnemu orgánu v krajine usadenia. V článku 18 sa stanovujú podmienky a mechanizmus možného uznania tretích krajín ako krajín poskytujúcich dostatočné záruky na to, aby sa služby cloud computingu kontrolované z danej tretej krajiny mohli oprávnene kvalifikovať na úroveň záruky Únie 3. V oddiele 2 sa článkom 19 stanovujú podmienky pre posúdenie zhody samohodnotením, pričom sa dokumentuje zosúladenie s požiadavkami úrovne záruky Únie 1. V oddiele 3 článku 20 sa stanovuje rámec posúdenia vykonávaného audítorskými organizáciami na základe požiadaviek úrovní záruky Únie 2 až 4. V článku 21 sa stanovujú požiadavky na audítorské dôkazy, ktoré sa majú zistiť ako súčasť posúdenia požiadaviek treťou stranou v rámci úrovní záruky Únie 2 až 4. V článku 22 sa stanovuje povinnosť Komisie zriadiť a udržiavať centrálny register služieb, ktoré sú uznané ako služby poskytujúce úroveň záruky Únie 1 až 4. V článku 23 sa poskytovateľom služieb cloud computingu ukladajú povinnosti v oblasti transparentnosti, aby oznamovali všetky podstatné zmeny, ktoré môžu odôvodniť následnú zmenu ich uznania za poskytovateľov ponúkajúcich úroveň záruky Únie 1 až 4. V článku 24 sa uvádzajú sankcie a pravidlá náhrady škody uplatniteľné na porušenie predpisov zo strany poskytovateľov služieb cloud computingu. V oddiele 4 sa článkom 25 stanovujú povinnosti členských štátov určiť príslušný vnútroštátny orgán. V článku 26 sa stanovujú právomoci príslušných vnútroštátnych orgánov určených členskými štátmi. V oddiele 5 článku 27 sa stanovujú zásady vzájomnej pomoci medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov v súvislosti s výmenou informácií a vyšetrovaním na účely tohto nariadenia. V článku 28 sa stanovujú zásady cezhraničnej spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov v súvislosti s opatreniami na presadzovanie práva. V kapitole II oddiele 1 článku 29 sa členským štátom a subjektom Únie ukladá povinnosť vykonávať posúdenia rizika s cieľom určiť požadovanú úroveň zhody s úrovňami záruky Únie 2 až 4 pre rôzne činnosti verejného sektora. V článku 30 sa stanovuje povinnosť verejných obstarávateľov, ktorí obstarávajú služby cloud computingu, vykonávať obstarávania minimálne s úrovňou záruky Únie 1. Ak sa na základe posúdenia rizika zistí, že činnosti takýchto verejných obstarávateľov majú význam pre verejný poriadok, musia obstarávať a využívať len také služby, ktoré boli uznané ako služby poskytujúce úroveň záruky Únie 2, 3 alebo 4. V oddiele 2 článku 31 sa subjektom súkromného sektora v zmysle smernice NIS 2 umožňuje vykonávať posúdenia vplyvu s podobným účelom ako posúdenia vplyvu vykonávané subjektmi Únie a subjektmi verejného sektora. V oddiele 3 článku 32 sa verejným obstarávateľom členských štátov ukladá povinnosť uplatňovať kritériá pridanej hodnoty Únie pri verejnom obstarávaní služieb cloud computingu a systémov AI v rozsahu pôsobnosti nariadenia. V článku 33 sa stanovujú povinnosti členských štátov monitorovať svoje verejné obstarávanie inovácií služieb cloud computingu a systémov AI. Takisto sa v ňom zavádza úsporný rámec podávania správ a vytvára sa prepojenie na národné stratégie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie, v rámci ktorých musia členské štáty vypracovať plány na dosiahnutie cieľov uvedeného článku. V kapitole III článku 34 sa zriaďuje Európska cloudová federácia pre verejný sektor (ďalej len „federácia EuroCloud“) a stanovuje sa jej rozsah pôsobnosti a účel. V článku 35 sa stanovujú podmienky, ktoré sa vzťahujú na spoločné využívanie služieb dátových centier a služieb cloud computingu v rámci federácie EuroCloud. V článku 36 sa opisuje spôsob, akým môže Komisia vymáhať náklady vzniknuté v súvislosti s federáciou EuroCloud, a to aj zriadením federácie EuroCloud a platformy, ktorá jej členom uľahčuje spoločné využívanie služieb. V kapitole IV článku 37 sa stanovujú podmienky, za ktorých môže Komisia vykonávať činnosti verejného obstarávania pre subjekty Únie, pre verejných obstarávateľov z členských štátov a pre partnerské organizácie vybrané Komisiou, a to aj stanovením potrebných výnimiek z nariadenia o rozpočtových pravidlách. V článku 38 sa stanovujú potrebné opatrenia na vykonávanie rámca spoločného obstarávania vrátane mechanizmu riadenia. V článku 39 sa uvádzajú uplatniteľné pravidlá verejného obstarávania. V článku 40 sa stanovuje mechanizmus náhrady nákladov, ktoré vznikli Komisii v súvislosti s prevádzkou rámca spoločného obstarávania, prostredníctvom poplatkov vyberaných od zúčastnených verejných obstarávateľov. V kapitole VI článku 41 sa subjektom Únie a subjektom verejného sektora ukladá povinnosť podporovať a uľahčovať používanie riešení s otvoreným zdrojovým kódom namiesto proprietárnych riešení. V článku 42 sa stanovujú požiadavky na zdieľanie a opätovné použitie softvéru vyvinutého subjektmi Únie a subjektmi verejného sektora alebo pre takéto subjekty. V článku 43 sa stanovuje povinnosť Komisie poskytovať a spravovať katalóg riešení s otvoreným zdrojovým kódom. V článku 44 sa uvádzajú pravidlá pre zriadenie siete programových kancelárií pre otvorený zdrojový kód v členských štátoch.

Hlava V obsahuje záverečné ustanovenia vrátane právomoci Komisie prijímať delegované akty (článok 45) a vykonávacie akty (článok 46), doložky o preskúmaní (článok 47) a špecifikácie nadobudnutia účinnosti a dátumov uplatňovania nariadenia (článok 48).

2026/0138 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje rámec opatrení na posilnenie európskeho ekosystému cloudových služieb a umelej inteligencie (akt o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114 a článok 173 ods. 3,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 1 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 2 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Únia je odhodlaná stať sa svetovým lídrom v oblasti umelej inteligencie (AI). Keďže umelá inteligencia umožňuje rýchlejšie inovácie, vyššiu efektívnosť a inteligentnejšie rozhodovanie, prispieva k výrazným hospodárskym, environmentálnym a spoločenským prínosom a predstavuje základnú hnaciu silu konkurencieschopnosti. V záujme plného využitia výhod umelej inteligencie v kľúčových sektoroch hospodárstva by Únia mala konať ambiciózne a prezieravo, rozvíjať svoje inovačné kapacity, posilňovať svoju konkurencieschopnosť aj bezpečnosť dodávok a zároveň posilňovať svoju technologickú suverenitu a strategickú autonómiu v oblasti špičkových digitálnych technológií.

(2)Únia už položila pevné základy na to, aby Európa zaujala pozíciu kontinentu, ktorý je lídrom v rozvoji a vo využívaní umelej inteligencie, a to najmä prostredníctvom oznámenia o Akčnom pláne pre kontinent umelej inteligencie 3 a Stratégie využívania umelej inteligencie 4 . Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2854 5 o harmonizovaných pravidlách týkajúcich sa spravodlivého prístupu k údajom a ich používania (ďalej len „akt o údajoch“) a Stratégiou pre dátovú úniu 6 Únia navyše zriadila potrebný rámec na vytvorenie bezpečného a interoperabilného jednotného trhu s údajmi, ktorý je základom rozvoja umelej inteligencie.

(3)Európsky parlament, Rada, Komisia a členské štáty sa zaviazali spolupracovať na zabezpečení technologickej suverenity Únie otvoreným spôsobom, najmä prostredníctvom bezpečných a prístupných digitálnych a dátových infraštruktúr, ktoré umožňujú ďalší technologický vývoj, pričom sa podporuje konkurencieschopnosť a udržateľnosť priemyslu a hospodárstva Únie, najmä malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) 7 a malých podnikov so strednou trhovou kapitalizáciou 8 , ako aj odolnosť hodnotových reťazcov Únie. Zároveň sa podporuje ekosystém startupov, a to aj prostredníctvom bezproblémového fungovania bývalých európskych centier digitálnych inovácií, ktoré boli preorientované na centrá skúseností a akcelerácie v oblasti AI (ďalej len „centrá pre AI“).

(4)Únia je čoraz viac závislá od obmedzeného počtu poskytovateľov služieb cloud computingu z tretích krajín. Posilnenie schopnosti Únie rozvíjať a zavádzať technológie cloudových služieb a umelej inteligencie na svojom území sa stalo strategickou prioritou pre konkurencieschopnosť Únie, bezpečnosť dodávok a technologickú suverenitu, ako sa zdôrazňuje v správe Maria Draghiho o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti 9 , čo je v súlade s oznámením o posilnení hospodárskej bezpečnosti EÚ 10 . Uvedené výzvy pre ekosystém Únie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie si vyžadujú dosiahnutie rozsiahleho budovania technologických kapacít, ako aj podporu súvisiacu s výskumnými a inovačnými činnosťami. Ďalej si vyžadujú spoločné úsilie členských štátov, pričom Únia musí podporovať rozvoj a zavádzanie technológií cloudových služieb a umelej inteligencie a rozsiahlej kapacity v oblasti cloud computingu.

(5)Dané závislosti sa premietajú nielen do obmedzených trhových podielov európskych poskytovateľov služieb cloud computingu, ale aj do významných rizík pre prevádzkovú autonómiu, odolnosť a bezpečnosť Únie. Rada vyzvala na to, aby akt o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie zahŕňal spoločné kritériá pre suverénne služby cloud computingu, čím by sa umožnilo riešiť riziká transparentnosti trhu a riziká spojené so závislosťami vrátane extrateritoriálnych účinkov právnych predpisov prijatých tretími krajinami 11 .

(6)Mal by sa zriadiť rámec na zvýšenie odolnosti a bezpečnosti Únie v oblasti technológií cloudových služieb a umelej inteligencie, čím by sa posilnil ekosystém Únie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie vďaka zníženiu závislostí, rozšíreniu technologickej suverenity, stimulácii investícií a posilneniu kapacít, bezpečnosti, adaptability a odolnosti dodávateľského reťazca Únie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie.

(7)Rámcom sa sledujú samostatné ciele, pričom sa opiera o dva odlišné právne základy.

(8)Po prvé, je potrebné posilniť konkurencieschopnosť, kapacitu a odolnosť technologickej a priemyselnej základne Únie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie v súlade s článkom 173 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Takéto opatrenia by nemali zahŕňať harmonizáciu vnútroštátnych zákonov ani predpisov. Na tento účel sa týmto nariadením zriaďuje iniciatíva pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a iniciatíva pre vedúce postavenie v oblasti umelej inteligencie (ďalej len „iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie“) s cieľom podporiť rozvoj špičkových technológií a zariadení v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie a zabezpečiť ich široké zavedenie, čím sa preklenie medzera medzi pokročilými výskumnými a inovačnými kapacitami Únie a ich udržateľným využívaním.

(9)Po druhé, dostupnú výpočtovú kapacitu a odolnosť ekosystému cloudových služieb a umelej inteligencie možno najlepšie riešiť prostredníctvom harmonizačných opatrení Únie na základe článku 114 ZFEÚ. Na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu je potrebný jednotný ucelený regulačný rámec, ktorým sa harmonizujú určité podmienky pre poskytovateľov služieb a subjekty nasadzujúce služby cloud computingu, a to vrátane budovania kapacít a poskytovania služieb cloud computingu.

(10)Vymedzenie pojmu „služba cloud computingu“ v tomto nariadení by malo byť rovnaké ako vymedzenie v článku 6 bode 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 12 , v ktorom sa pojem „služba cloud computingu“ vymedzuje ako digitálna služba, ktorá umožňuje správu na požiadanie a vzdialený širokopásmový prístup ku škálovateľnému a pružnému súboru zdieľateľných výpočtových zdrojov, a to aj ak sa tieto zdroje nachádzajú na viacerých miestach. Toto vymedzenie pojmu „služba cloud computingu“ zahŕňa prístup na požiadanie k systémom AI vymedzeným v článku 3 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 („akt o umelej inteligencii“) 13 , ktoré majú hosting a prevádzku zabezpečené na diaľku. Súčasťou služby je len dodanie a sprístupnenie systému AI. Samotný systém AI a jeho základný model sú z rozsahu vymedzenia tohto pojmu vylúčené.

(11)Iniciatívami pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by sa mala posilniť konkurencieschopnosť a odolnosť technologickej a priemyselnej základne Únie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie a zároveň by sa mala zvýšiť inovačná kapacita jej ekosystému cloudových služieb a umelej inteligencie, pričom sa dosiahne zavedenie rozsiahlych digitálnych infraštruktúr v súlade s cieľmi stanovenými v Akčnom pláne pre kontinent umelej inteligencie a v Stratégii využívania umelej inteligencie. Prostredníctvom iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by sa mala najmä zvýšiť cloudová kapacita a kapacita dátových centier Únie a zároveň sa má dosiahnuť pokrok v špičkových technológiách cloudových služieb a umelej inteligencie spolu s rozsiahlym zavádzaním cloudových služieb a umelej inteligencie v celom hospodárstve Únie. Prínosom iniciatív by mal byť aj pokročilý výskum v oblasti sektorového nasadenia hraničnej, fyzickej a priemyselnej AI. Stratégia využívania umelej inteligencie by mala viesť k rozšíreniu ambícií a cieľov stanovených v Akčnom pláne pre kontinent umelej inteligencie a v prípade potreby by sa mala aktualizovať so zámerom zohľadniť najnovší technologický vývoj a pokrok dosiahnutý v rámci iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie.

(12)V záujme dosiahnutia uvedených všeobecných cieľov by sa mali v iniciatívach pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie podporovať doplnkové operačné ciele navrhnuté ako realizovateľné iniciatívy, ktoré sa majú vykonávať na úrovni Únie.

(13)S cieľom umožniť dátovým centrám, aby pôsobili ako kľúčové prostriedky udržateľnej digitálnej transformácie, by iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie mali slúžiť na podporu výskumných a inovačných kapacít na vývoj technológií dátových centier, ktoré by zahŕňali zásady energetickej efektívnosti a efektívnosti využívania zdrojov už v štádiu návrhu a počas celej prevádzky, a to s cieľom dosiahnuť udržateľnosť vo veľkom meradle. To zahŕňa pokrok v oblasti výpočtových technológií efektívne využívajúcich zdroje, napríklad optimalizáciu energetickej efektívnosti a efektívnosti využívania vody, využívanie nových technológií kvantovej výpočtovej techniky, vývoj technológií využívajúcich umelú inteligenciu na účel efektívnosti serverov, integráciu výpočtovej infraštruktúry do energetických sústav, podporu zavádzania čistej energie a výrobu energie na mieste v dátových centrách. Prostredníctvom iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by sa takisto mal poskytnúť prístup k pilotným linkám pre technológie dátových centier s cieľom riadiť a urýchliť využívanie inovácií na trhu. Takéto pilotné projekty by mali slúžiť ako demonštračné zariadenia pre špičkové technológie dátových centier a špičkové polovodičové technológie, prototypy kvantovej výpočtovej techniky a nástroje na prevádzku dátových centier využívajúce umelú inteligenciu.

(14)V rámci iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by sa mali podporovať aj výskumné a vývojové činnosti a využívanie technológií cloudového zásobníka s cieľom odstrániť nedostatok kapacít a posilniť technologickú autonómiu Únie. Iniciatívami pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by sa mal podporiť najmä vývoj alternatív pre zásobníky cloud computingu určených pre strategické sektory. Prostredníctvom iniciatív by sa takisto mal uľahčiť vývoj serverov a softvéru optimalizovaných pre umelú inteligenciu vrátane procesorov a akcelerátorov vyrábaných a navrhovaných v Únii, ako sú tie, ktoré sa vyvíjajú podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2026/XXX 14 . Okrem toho by sa iniciatívami pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie v zmysle tohto nariadenia, ako aj iniciatívou Čipy pre Európu 2.0, ktorá sa opiera o toto nariadenie, malo podporovať spoločné navrhovanie a vzájomná optimalizácia vývoja hardvéru a softvéru a integrácia výpočtových infraštruktúr umelej inteligencie. Iniciatívami pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by sa mal navyše podporovať doplnkový rozvoj a zavádzanie inteligentnej a bezpečnej midlvérovej cloudovej platformy pre spoločné európske dátové priestory v súlade so Stratégiou pre dátovú úniu.

(15)Iniciatívami pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by sa takisto mal presadzovať rozvoj technológií založených na otvorených normách, otvorených špecifikáciách a otvorenom zdrojovom kóde. Navyše by sa mal podporovať vývoj inovatívnych, konkurencieschopných a odolných technológií cloudových služieb a umelej inteligencie. Iniciatívami by sa mala podporovať práca na otvorených normách a špecifikáciách, ako aj vytváranie nadácií softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, o ktoré sa opiera návrh, vývoj a údržba komponentov s otvoreným zdrojovým kódom, najmä vďaka poskytovaniu mechanizmov riadenia a koordinácie a uľahčovaniu kombinovania zdrojov. V rámci iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by sa mal takisto vytvoriť katalóg softvérových nástrojov vrátane softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, aby sa umožnilo združovanie s existujúcimi katalógmi pre súkromný aj verejný sektor a aby sa zriadilo jednotné kontaktné miesto pre zdroje s otvoreným zdrojovým kódom v Únii.

(16)Technológie hraničnej AI rýchlo napredujú a očakáva sa, že budú mať zásadný vplyv na hospodárstvo a spoločnosť Únie. Keďže sa tieto technológie stali kritickými strategickými aktívami, posilnenie kapacity Únie na ich rozvoj a riadenie je nevyhnutné, aby sa zabezpečilo, že prechod na umelú inteligenciu bude v súlade s hodnotami Únie, jej bezpečnostnými normami a dlhodobými hospodárskymi záujmami. Únia by prostredníctvom podpory priekopníckych projektov mala ďalej rozširovať zásadné prelomové objavy, aby si udržala konkurenčnú výhodu v globálnom digitálnom hospodárstve. Podporou rozvoja technológií hraničnej AI ako strategických aktív by sa takisto mala znížiť súčasná závislosť od technológií tretích krajín a mal by sa posilniť únijný ekosystém umelej inteligencie.

(17)Vznik fyzickej AI, ktorá sa vzťahuje na systémy a modely AI schopné vnímať fyzické prostredie a vykonávať v ňom zložité činnosti, predstavuje sľubnú hranicu, kde sa pokročilá digitálna inteligencia integruje do hmotných systémov, ako sú robotika, autonómne drony a samoriadiace vozidlá. Fyzická AI je nevyhnutná na zmiernenie závislosti od vonkajších zdrojov a na podporu konkurencieschopnosti priemyslu a strategickej autonómie. Vyžaduje si to osobitný prístup k dátovej a výpočtovej infraštruktúre. Je preto potrebné uľahčiť zber a prípravu kvalitných údajov a prístup k výpočtovým zdrojom. Okrem toho je nevyhnutná cielená podpora testovania a validácie modelov a systémov fyzickej AI v rôznych reálnych prostrediach, aby sa zabezpečila ich robustnosť a spoľahlivosť.

(18)Digitálna transformácia kľúčových priemyselných odvetví Únie je ústredným pilierom Stratégie využívania umelej inteligencie. Urýchlenie využívania umelej inteligencie v týchto strategických sektoroch je nevyhnutné na zachovanie globálnej konkurencieschopnosti a zvýšenie spoločenských prínosov. Iniciatívami pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by sa mal urýchliť rozvoj a využívanie priemyselnej AI v strategických priemyselných sektoroch a sektoroch služieb Únie a zároveň by sa mal podporiť technologický vývoj vysoko výkonných sektorových modelov AI navrhnutých tak, aby spĺňali prevádzkové požiadavky priemyselných odvetví, ktoré sú prioritné v rámci Stratégie využívania umelej inteligencie, ako je zdravotná starostlivosť, doprava vrátane vzdušného a kozmického priestoru, automobilový priemysel, výroba, obrana a vesmír, klíma a životné prostredie, ako aj agropotravinárstvo. Prostredníctvom iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by sa mal takisto urýchliť rozvoj sektorov služieb, ktoré sú prioritami v Stratégii využívania umelej inteligencie, a vedeckých objavov ako priorít v európskej stratégii pre umelú inteligenciu vo vede v súlade s dokumentom COM(2025) 724 final.

(19)V zdravotnej starostlivosti by uvedené pokroky mali viesť k zlepšeniu presnosti klinických rozhodnutí a transformácii farmaceutického sektora. V automobilovom priemysle by sa pokroky mali využiť na podporu vývoja, testovania a zavádzania inovatívnych softvérových platforiem prispievajúcich k vedúcemu postaveniu priemyslu Únie v oblasti softvérovo definovaných vozidiel a autonómnej jazdy. Vplyvom iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by sa mali takisto znížiť prekážky pri testovaní a nasadzovaní modelov AI, najmä v mestách a regiónoch, ktoré prispievajú k rozvoju vedúceho postavenia Únie v oblasti softvérovo definovaných vozidiel a autonómnej jazdy. Okrem toho by členské štáty mali uľahčovať rozvoj, testovanie a nasadzovanie systémov AI na účely autonómnej jazdy, a to aj vďaka spolupráci s centrami pre AI, automobilovým priemyslom, dodávateľmi, mestami a regiónmi, aby sa v rozmanitom európskom prostredí umožnilo bezpečné a dôveryhodné zavádzanie riešení prepojenej a autonómnej mobility s podporou umelej inteligencie. Vo výrobe by Komisia mala uľahčiť kombinovanie údajov v rôznych priemyselných sektoroch prostredníctvom dôveryhodných tretích strán s cieľom trénovať špecializované modely AI a zabezpečiť dostatočný objem trénovacích údajov pri prísnom zachovaní práv duševného vlastníctva. Mali by sa preskúmať bezpečné a overiteľné výpočtové prístupy, aby sa umožnilo používanie umelej inteligencie v citlivých kontextoch. V sektore obrany, kde sa umelá inteligencia stala prevratnou technológiou s významným vplyvom na bezpečnosť a obranu, by sa iniciatívami pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie mohol podporovať rozvoj pokročilých spôsobilostí v plnej komplementárnosti s osobitnými nástrojmi Únie na podporu obranného priemyslu vrátane Európskeho obranného fondu a Programu pre európsky obranný priemysel (ďalej len „EDIP“), a to bez toho, aby tým boli dané nástroje dotknuté. V sektore vesmíru by mal digitálny pokrok zmeniť spôsob prevádzky a využívania vesmírnych prostriedkov, služieb a tokov údajov a v oblasti dopravy by mal digitálny pokrok v letectve zmeniť spôsob riadenia prevádzky, pričom umelá inteligencia by mala využívať desaťročia dostupných údajov o misiách, prevádzkových údajov a údajov z pozorovania. V oblasti klímy a životného prostredia by sa mala rozvíjať geopriestorová umelá inteligencia, najmä s využitím údajov z pozorovania Zeme v rámci programu Copernicus a spôsobilostí Vesmírneho programu Únie a programov pre konektivitu vo všeobecnosti 15 . V poľnohospodárstve možno pomocou umelej inteligencie premeniť údaje zo senzorov, satelitov a poľnohospodárskych strojov na využiteľné poznatky pre poľnohospodárov. Prostredníctvom umelej inteligencie možno posilniť konkurencieschopnosť a odolnosť, napríklad zlepšením predpovedania výnosov, umožnením včasného odhalenia škodcov a chorôb, optimalizáciou zavlažovania a používania hnojív a podporou udržateľnejšej výroby potravín. Keďže nasadenie umelej inteligencie v priemyselnom kontexte si vyžaduje dôkladnú validáciu v reálnom prostredí, Únia by mala priemyselným aktérom poskytnúť cloudové nástroje a testovacie prostredia pre umelú inteligenciu.

(20)Únia by takisto mala podporovať dostupnosť vysoko zabezpečených výpočtových infraštruktúr na trénovanie, testovanie a nasadzovanie modelov a systémov AI v oblasti obrany.

(21)Keďže agenti AI majú čoraz väčšie schopnosti a aplikácie umelej inteligencie sa hlbšie začleňujú do reálnych obchodných scenárov, priemysel sa rýchlo vyvíja smerom k novej paradigme, v rámci ktorej sa takéto systémy vybavujú schopnosťami autonómneho vykonávania. Tento prechod na novú paradigmu si vyžaduje spoľahlivý technický rámec na zaistenie bezpečnosti a presnosti uvedených systémov a ich súladu s právnymi predpismi vzhľadom na prísne technické požiadavky týkajúce sa platforiem umelej inteligencie. Iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by sa preto mali zamerať na zriadenie suverénnych a bezpečných platforiem umelej inteligencie určených na rozsiahle nasadenie a organizovanie pokročilých agentov AI. Dané platformy by sa mali opierať o inovatívne organizačné rámce, ktorými sa zabezpečuje transparentnosť a zodpovednosť v interakciách medzi viacerými agentmi. Navyše je potrebné uľahčiť vývoj prísnych metodík testovania a experimentovania v oblasti agentov AI a organizovania, aby sa minimalizovalo neúmyselné autonómne správanie.

(22)Vplyvom iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by sa mal zintenzívniť vývoj a zavádzanie modelov a systémov AI v celom verejnom sektore Únie. Modely a systémy AI by sa mali využívať najmä na podporu lepšieho rozhodovania, zjednodušenie administratívnych postupov a zníženie zbytočnej záťaže, najmä v kritických verejných sférach, ako je zdravotná starostlivosť, kde by sa malo uľahčiť opätovné použitie údajov pre modely a nástroje AI, pričom treba zaistiť bezpečnosť a ochranu údajov. Na tento účel je vhodné prijať opatrenia na zvýšenie kvality údajov verejného sektora a presadzovať spoločné využívanie a opätovné použitie trénovacích údajov a modelov AI v celom verejnom sektore Únie. Zabráni sa tak fragmentácii a umožní sa rozšírenie úspešných riešení orientovaných na používateľov.

(23)Iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by mali prispieť k urýchleniu zavádzania umelej inteligencie a cloud computingu vo veľkom meradle, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni. Rozsiahle zavádzanie umelej inteligencie v súkromnom a vo verejnom sektore by sa malo podporovať prostredníctvom siete centier pre AI. S využitím tejto siete by sa mali vypracovať doplnkové podporné opatrenia, ktoré pomôžu dosiahnuť cieľ digitálnej transformácie podnikov stanovený v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 16 (ďalej len „politický program Digitálne desaťročie do roku 2030“). Okrem toho by sa mal vypracovať špecializovaný učebný plán zameraný na zručnosti v oblasti cloud computingu a umelej inteligencie s cieľom vybaviť pracovníkov vo verejnom aj v súkromnom sektore pokročilými kompetenciami, aby sa znížila závislosť od poskytovateľov z krajín mimo EÚ a aby sa rozvíjali spôsobilosti novej generácie v súlade s politikami Únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zručností vrátane oznámenia o únii zručností 17 .V relevantných prípadoch by mal učebný plán vychádzať z príslušných európskych iniciatív vrátane akadémie zručností v oblasti umelej inteligencie, centier pre AI a Akadémie interoperabilnej Európy, pričom by mal zahŕňať účasť zainteresovaných strán s potrebnými odbornými znalosťami.

(24)Iniciatívami pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by sa malo zabezpečiť aj využívanie služieb cloud computingu poskytovaných európskymi poskytovateľmi služieb cloud computingu vo verejnom a v súkromnom sektore, aby sa zabezpečilo, že zavádzanie cloudových služieb bude v súlade s cieľom posilniť technologickú autonómiu Únie, najmä v sektoroch, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, ktoré zahŕňajú spracúvanie kritických údajov. V rámci tohto cieľa by sa mohli využiť výsledky príslušných Konzorcií pre európsku digitálnu infraštruktúru (ďalej len „EDIC“) vrátane spoločnej infraštruktúry, spoločných noriem a najlepších postupov. Prostredníctvom iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by sa malo podporovať zriadenie Európskej cloudovej federácie pre verejný sektor (ďalej len „federácia EuroCloud“) v zmysle tohto nariadenia, aby sa uľahčilo spoločné využívanie bezpečných a odolných služieb dátových centier verejného sektora a služieb cloud computingu. Navyše by sa iniciatívami pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie mali podporovať činnosti verejného obstarávania, ktoré Komisia vykonáva pre inštitúcie, agentúry a orgány Únie (ďalej len „subjekty Únie“), ale aj pre vnútroštátnych verejných obstarávateľov v celej Únii, keďže verejné obstarávanie digitálnych služieb by malo nielen prispieť k pokroku digitalizácie subjektov verejného sektora, ale aj umožniť takýmto subjektom využiť svoju kúpnu silu a urýchliť zavedenie odolných a bezpečných digitálnych riešení.

(25)Členské štáty by mali zriadiť centrá skúseností a akcelerácie v oblasti AI (ďalej len „centrá pre AI“) s cieľom zabezpečiť primerané pokrytie svojho územia. Centrá pre AI musia pôsobiť ako regionálne a miestne akcelerátory využívania a nasadzovania umelej inteligencie, cloud computingu a ďalších pokročilých technológií v celej Únii, pričom budú podporovať MSP, malé podniky so strednou trhovou kapitalizáciou a subjekty verejného sektora pri ich digitálnej transformácii. Okrem toho by centrá pre AI mali vytvoriť synergie s iniciatívami spustenými v rámci Stratégie pre dátovú úniu, aby sa uľahčila integrácia umelej inteligencie do strategických priemyselných sektorov. Vďaka poskytovaniu odborných znalostí, testovania, zručností a podpory inovácií by centrá pre AI mali zvýšiť konkurencieschopnosť a odolnosť priemyselnej základne Únie v oblasti umelej inteligencie a zároveň posilniť inovačnú kapacitu a rozsiahle nasadzovanie umelej inteligencie a iných pokročilých technológií v celej Únii. Základom pre uvedenú sieť by mala byť sieť európskych centier digitálnych inovácií. Sieť bude úzko spolupracovať s ďalšími iniciatívami podporujúcimi využívanie umelej inteligencie a iných pokročilých technológií, ako sú testovacie a experimentálne zariadenia a továrne umelej inteligencie. Bude sa opierať o iniciatívy súvisiace so zručnosťami vrátane rozsiahleho partnerstva v oblasti digitálnych zručností, ktoré je súčasťou Paktu o zručnostiach, a akadémií zručností vrátane akadémie zručností v oblasti umelej inteligencie.

(26)Vykonávaním iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by sa mala poveriť Komisia a členské štáty. Vykonávaním iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by sa mala v prípade potreby poveriť aj akákoľvek iná štruktúra s primeranými odbornými znalosťami a zdrojmi. Konkrétne by malo byť možné bez toho, aby bol dotknutý nasledujúci viacročný finančný rámec (2028 – 2034), poveriť vykonávaním iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie spoločné podniky, napríklad spoločný podnik pre inteligentné siete a služby zriadený nariadením Rady (EÚ) 2021/2085 18 alebo spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku zriadený nariadením Rady (EÚ) 2021/1173 19 , prípadne ich nástupcov.

(27)Operačné ciele iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by sa mali plniť najmä stanovením ambicióznych cieľov orientovaných do budúcnosti, ktoré sa zameriavajú na prekonanie aktuálneho stavu v oblasti rozvoja infraštruktúry, cloud computingu a umelej inteligencie. Iniciatívami pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by sa preto mali podporovať hlavné strategické „veľké výzvy“ zamerané na vývoj a zavádzanie špičkových technológií a infraštruktúry v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie, ktoré majú pre Úniu kľúčový význam. Uvedené veľké výzvy by mali vychádzať z výziev stanovených v nariadení (EÚ) 2026/XXX [akt o čipoch 2.0] o rámci opatrení na posilnenie európskeho ekosystému polovodičov, ktoré majú za cieľ umožniť polovodičové technológie, ktoré sú základom umelej inteligencie, cloud computingu, dátových centier a edgeových infraštruktúr.

(28)Iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie možno podporovať z finančných prostriedkov z programov Únie a iných nástrojov, najmä z programu Horizont Európa a programu Digitálna Európa, ako aj z Programu InvestEU, a to v súlade s nariadením (EÚ) 2021/694 20 , nariadením (EÚ) 2021/695 21 a nariadením (EÚ) 2021/523 22 . V zmysle viacročného finančného rámca na roky 2028 – 2034 by iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie mohli naďalej získavať podporu v rámci po sebe nasledujúcich programov Únie, a to v závislosti od ich prijatia a v súlade s ich príslušnými právnymi základmi.

(29)Okrem financovania v rámci programov Únie môžu členské štáty podporovať iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových technológií a umelej inteligencie prostredníctvom opatrení zameraných na výskum, vývoj a inovácie v súlade s uplatniteľnými pravidlami štátnej pomoci, čím sa zabezpečí vzájomný súlad vnútroštátnych politík a politiky Únie, ako aj prostredníctvom investícií súkromného sektora. Najmä zainteresované strany zo súkromného sektora by sa mali nabádať, aby pri vypracúvaní svojich investičných stratégií pre cloud computing a umelú inteligenciu zohľadňovali iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie. Súkromné investície tak môžu pomôcť zabezpečiť koherentnú a koordinovanú investičnú cestu zosúladenú so širšími politickými cieľmi a dlhodobými cieľmi pre vykonávanie stanovenými v iniciatívach pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie.

(30)Komisia by mala získať poradenstvo od zainteresovaných strán s príslušnými odbornými znalosťami v súvislosti s vykonávaním iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie. Komisia by mala najmä podporovať spoluprácu s existujúcimi odbornými a poradnými fórami, ako je Európska aliancia pre priemyselné údaje, edge a cloud computing, Aliancia pre využívanie AI a priemyselná aliancia pre polovodiče. Aliancia pre priemyselné údaje, edge a cloud computing by mala pôsobiť ako výmenné fórum pre rôzne zainteresované strany v oblasti edgeových a cloudových technológií novej generácie, a to vrátane podnikov, zástupcov členských štátov a ďalších príslušných odborníkov. Mala by Komisii pomôcť pri navrhovaní strategických investičných plánov, ktoré umožnia vytvoriť novú generáciu veľmi bezpečných, distribuovaných a interoperabilných výpočtových technológií efektívne využívajúcich zdroje. Aliancia pre využívanie AI by mala pôsobiť ako koordinačné fórum pre zainteresované strany a tvorcov politík v oblasti umelej inteligencie s cieľom pokročiť v diskusii o potenciáli umelej inteligencie v strategických sektoroch Únie. Aliancia pre využívanie AI by mala naďalej pomáhať s plnením cieľov Stratégie využívania umelej inteligencie, a to najmä organizovaním priemyselných seminárov, určovať a posudzovať nové prípady použitia umelej inteligencie v strategických sektoroch a vyzývať na konkrétne podporné politické opatrenia. Popri Aliancii pre využívanie AI by malo Stredisko pre monitorovanie AI poskytovať spoľahlivé ukazovatele na posúdenie vplyvu umelej inteligencie v strategických sektoroch a monitorovať technologický vývoj a trendy, ako aj zmeny, ktoré môže umelá inteligencia priniesť na trh práce.

(31)Iniciatívami pre vedúce postavene v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by sa mali posilniť synergie s opatreniami, ktoré v súčasnosti podporuje Únia a členské štáty, a to aj v rámci programu Horizont Európa a programu Digitálna Európa, ako aj nariadenia Rady (EÚ) 2021/1173 a nariadenia (EÚ) 2026/XXX [akt o čipoch 2.0] o rámci opatrení na posilnenie európskeho ekosystému polovodičov. Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť súlad, komplementárnosť a synergie medzi iniciatívami pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie a príslušnými národnými a regionálnymi stratégiami, programami a investičnými plánmi vrátane tých, ktoré sa vykonávajú v rámci národných programov reforiem, stratégií pre inteligentnú špecializáciu, plánov obnovy a odolnosti a iných národných alebo regionálnych nástrojov financovania, ktorými sa podporujú ciele iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie. Takáto koordinácia by mala mať za cieľ maximalizáciu vplyvu verejných investícií, predchádzanie duplicite financovania, podporu zosúladenia priorít na rôznych úrovniach verejnej správy a uľahčovanie rozširovania a zavádzania výsledkov v celej Únii.

(32)Aby sa zabezpečil vzájomný súlad politík Únie a členských štátov, členské štáty by mali prijať národné stratégie, ktorými pomôžu dosiahnuť ciele Únie v oblasti rozvoja cloudových služieb a umelej inteligencie, a to v súlade s Akčným plánom pre kontinent umelej inteligencie a Stratégiou využívania umelej inteligencie. Národné stratégie by mali zahŕňať najmä zásadu uprednostňovania AI, ktorá sa vymedzuje v Stratégii využívania umelej inteligencie a ktorou sa organizácie vyzývajú, aby zohľadnili svoje podnikové procesy, zvážili potreby AI a príležitosti, ktoré ponúka, a zároveň vzali do úvahy potenciálne riziká. Národné stratégie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie by mali byť takisto zosúladené so súvisiacimi digitálnymi cieľmi stanovenými v rozhodnutí (EÚ) 2022/2481 23 , najmä pokiaľ ide o zavedenie služieb cloud computingu, veľkých dát a umelej inteligencie aspoň v 75 % podnikov Únie na účel prevádzky ich podnikania a zavedenie aspoň 10 000 klimaticky neutrálnych vysokobezpečných okrajových uzlov v Únii, pričom sa zabezpečí nízka latencia. Opatrenia prijaté v rámci národných stratégií by mohli slúžiť ako podklad pre národné strategické plány pre digitálne desaťročie.

(33)Ak už členský štát prijal národnú stratégiu, ktorá primerane pokrýva ciele stanovené v tomto nariadení, nemalo by sa od neho vyžadovať prijatie ďalšej stratégie. Ak však členský štát vo svojej existujúcej stratégii zistí nedostatky s ohľadom na uvedené ciele, mal by ju zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať. Európska rada pre umelú inteligenciu zriadená aktom o umelej inteligencii (ďalej len „Rada pre AI“) zohráva ústrednú úlohu pri zabezpečovaní konzistentného a účinného vykonávania politiky Únie v oblasti umelej inteligencie. Keďže cloud computing predstavuje základ a prostriedok umelej inteligencie, Rada pre AI by mala slúžiť ako platforma na uľahčenie spolupráce a koordinácie činností súvisiacich so zavádzaním umelej inteligencie medzi Úniou a členskými štátmi. Na plnenie tejto úlohy by Rada pre AI mala mať potrebné odborné znalosti a primeranú účasť.

(34)Vzhľadom na bezprecedentný rozsah zdrojov požadovaných na vývoj hraničnej AI je nevyhnutné stanoviť kritériá na určenie projektu za prioritný projekt hraničnej AI. Takýmito projektmi by sa mal podporovať vývoj a rozširovanie technológií hraničnej AI, najmä v sektore kybernetickej bezpečnosti. Vzhľadom na technickú zložitosť a kapitálovú náročnosť projektov je potrebný prístup založený na spolupráci na úrovni Únie. Je preto vhodné požadovať, aby takéto projekty zahŕňali širokú účasť subjektov z celej Únie, najmä prostredníctvom konzorcií EDIC zriadených podľa rozhodnutia (EÚ) 2022/2481 alebo akejkoľvek inej právnej štruktúry, ktorá by bola schopná zastupovať významný podiel záujmov Únie.

(35)Prideľovanie dostatočných výpočtových zdrojov umelej inteligencie prioritným projektom v oblasti hraničnej AI by malo mať pre Úniu a členské štáty strategický význam. Únia by mala proporcionálne a v rámci dostupných kapacít európskej vysokovýkonnej výpočtovej techniky dorovnať výpočtové zdroje umelej inteligencie, ktorými členské štáty prispeli alebo ktoré sa zaviazali vynaložiť na určené prioritné projekty v oblasti hraničnej AI. Únia a členské štáty by takisto mali poskytnúť dostatok výpočtového času pre projekty priemyselných inovácií v oblasti umelej inteligencie, projekty fyzickej AI a projekty verejného sektora v oblasti umelej inteligencie. Tým nie sú dotknuté pravidlá a postupy stanovené v nariadení Rady (EÚ) 2021/1173. Politika prístupu spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku by sa mala prispôsobiť tak, aby odrážala prideľovanie takýchto výpočtových zdrojov efektívnym, transparentným a včasným spôsobom bez toho, aby bola dotknutá kontinuita prebiehajúcich operácií či práva projektov, ktoré už využívajú pridelené zdroje európskej vysokovýkonnej výpočtovej techniky v oblasti umelej inteligencie.

(36)Na dosiahnutie ambícií Únie v oblasti umelej inteligencie je potrebné posilniť digitálne infraštruktúry a investovať do nich, a to vrátane cloudovej a edgeovej kapacity, ktoré umožňujú trénovanie, dolaďovanie, nasadenie a prevádzku v reálnom čase. Zavádzanie dátových centier v celej Únii zaostáva a naďalej sa koncentruje v obmedzenom počte etablovaných centier, čo spôsobuje štrukturálnu nerovnováhu medzi členskými štátmi a neefektívnosť, napríklad vyššie náklady, zvýšenú latenciu pre okrajové regióny, nerovnaké príležitosti pre podniky a pomalšiu digitálnu transformáciu. Zvýšenie a geografické vyváženie kapacít dátových centier v celej Únii je takisto kľúčom k zníženiu závislosti od vonkajších infraštruktúr, čím sa zmiernia riziká pre hospodársku bezpečnosť a podporí sa konkurencieschopnosť, odolnosť a suverenita Únie.

(37)Dátové centrá predstavujú pre Úniu kritickú infraštruktúru a môžu vytvárať značnú hospodársku hodnotu vrátane cenných investícií a pracovných miest. Navyše môžu podporovať inovačné ekosystémy, najmä ak sú zosúladené s miestnymi potrebami a dodržiavajú najlepšie postupy. Ak sa bude rozširovanie kapacity dátových centier v Únii správne riadiť, môže priniesť významné hospodárske a strategické výhody, pomôcť modernizovať energetický systém a podporiť rast čistej energie a udržateľné využívanie energie. Závisí to od vykonávania primeraného rámca, ktorým sa zabráni akýmkoľvek negatívnym vplyvom, ako je záťaž v súvislosti s dodávkami energie, nepriaznivý vplyv na životné prostredie a stratené príležitosti. Akceleračné zóny pre dátové centrá. (ďalej len „akceleračné zóny“) by mali prispieť k tomuto cieľu tým, že umožnia rozsiahle a rýchle zavádzanie infraštruktúry v medziach jasného a zjednodušeného regulačného rámca.

(38)Ak sa na území členských štátov zavádza kapacita, mali by sa určiť akceleračné zóny, v ktorých možno uľahčiť vývoj, rozširovanie a modernizáciu dátových centier. Určenie takýchto zón by malo prispieť k riešeniu nedostatku kapacít Únie a k zvýšeniu konkurencieschopnosti, autonómie a technologickej odolnosti Únie, pričom sa zároveň zabezpečí súlad s uplatniteľným právom Únie vrátane požiadaviek týkajúcich sa energetickej efektívnosti a ochrany životného prostredia. Dostatočné a včasné dodávky energie do akceleračných zón predstavujú rozhodujúcu základnú podmienku, ktorá umožňuje ich účinné zavádzanie a rozvoj kapacity dátových centier v celej Únii. Spoľahlivé a presné informácie o budúcej potrebe energie prispievajú k nákladovo efektívnemu rozvoju elektrizačnej sústavy. Členské štáty by preto mali pripraviť analýzu pre každú akceleračnú zónu a určiť jej súčasné aj budúce energetické potreby. Takáto analýza by mala slúžiť na poskytovanie informácií na účely plánovania vnútroštátnej elektrizačnej sústavy, čím by prispela k účelným anticipačným investíciám do elektrizačnej sústavy a rýchlejším energetickým pripojeniam v akceleračnej zóne. Pri vymedzovaní rozsahu pôsobnosti by členské štáty mali zohľadniť dostupnosť príslušnej dopravnej a sieťovej infraštruktúry. Výsledky týchto posúdení by sa mali zohľadniť vo vnútroštátnych plánoch rozvoja siete s cieľom primerane zachytiť budúce body potreby energie v nadchádzajúcom plánovaní elektrizačnej sústavy. S cieľom zabezpečiť, aby akceleračné zóny umožňovali správne podmienky na zavedenie kapacity, by členské štáty mali sprostredkovať jasné a efektívne postupy pripojenia do sústavy, ako aj flexibilné zmluvy o pripojení a mali by prevádzkovateľom dátových centier objasniť podmienky pripojenia do sústavy podľa smernice (EÚ) 2019/944. V pripravovanom legislatívnom návrhu, ktorým sa má zabezpečiť odolnosť účtov za elektrinu v EÚ voči budúcim zmenám, sa budú poskytovať stimuly na optimálne a nákladovo efektívne využívanie infraštruktúry elektrizačnej sústavy a takisto sa bude podnecovať na spotrebu šetrnú k systému. Zmluvy o nákupe elektriny sú pre dátové centrá dôležitým nástrojom, pretože sa nimi poskytuje dlhodobá cenová stabilita a zároveň sa prevádzkovateľom dátových centier umožňuje obstarávať čistú elektrickú energiu vo veľkom rozsahu, čím sa podporuje spoľahlivá prevádzka a prechod na systém čistej energie. Členské štáty by preto mali presadzovať využívanie zmlúv o nákupe elektriny okrem iného v akceleračných zónach, a to odstraňovaním neodôvodnených prekážok a neprimeraných či diskriminačných postupov alebo poplatkov, aby sa zabezpečila predvídateľnosť cien.

(39)Pri stanovovaní požiadaviek na udržateľnosť dátových centier, ktoré sa zavádzajú v akceleračných zónach pre dátové centrá, by členské štáty mali zabezpečiť použitie kľúčových ukazovateľov výkonnosti vymedzených v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2024/1364 24 v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1791 25 . Cieľom je zabezpečiť jednotné environmentálne normy, zvýšiť energetickú efektívnosť a podporiť širšie ciele Únie v oblasti klímy, životného prostredia a udržateľnosti v akceleračných zónach. S cieľom predísť špekulatívnym rezerváciám zdrojov v akceleračných zónach a zabezpečiť tak spravodlivý, primeraný a nediskriminačný prístup, ktorým sa zachováva účinná hospodárska súťaž a podporuje sa včasný a efektívny rozvoj akceleračných zón, by členské štáty navyše mali zabezpečiť, aby sa prideľovanie a využívanie zdrojov v uvedených zónach uskutočňovalo za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok a aby nedochádzalo k žiadnym špekulatívnym rezerváciám ani k praktikám uzavretia trhu, ktoré by mohli brániť účinnej hospodárskej súťaži alebo účinnému rozvoju či využívaniu daných zón.

(40)Na uľahčenie a urýchlenie zavádzania projektov dátových centier v akceleračných zónach by členské štáty mali určiť jednotné informačné miesta, prípadne podľa možnosti modernizovať alebo integrovať takéto miesta do miest určených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1309 26 .

(41)Nariadením (EÚ) 202X/XXX [o urýchlení environmentálnych hodnotení] 27 sa zriaďuje spoločný rámec na urýchlenie environmentálnych hodnotení s cieľom podporiť zavádzanie kľúčových technológií v Únii, znížiť závislosť a zvýšiť konkurencieschopnosť. Postupy spojené s environmentálnym hodnotením by sa mali urýchliť a zefektívniť v prípade plánov, programov a projektov vo všetkých sektoroch hospodárstva, pričom by sa mala zachovať vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia. Niektoré sektory si však môžu vyžadovať rýchlejšie environmentálne hodnotenia. S cieľom zabezpečiť súdržnosť právneho rámca pre environmentálne hodnotenia a zároveň zohľadniť potrebu urýchleného zavádzania v určitých strategických sektoroch sa nariadením (EÚ) 202X/XXX [o urýchlení environmentálnych hodnotení] zriaďuje osobitný súbor nástrojov. Vzhľadom na úlohu, ktorú dátové centrá zohrávajú pri zabezpečovaní dosiahnutia cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia prostredníctvom ich príspevku k zlepšeniu energetickej efektívnosti, umožneniu integrácie čistej energie a poskytnutiu infraštruktúry potrebnej pre inteligentnejšie elektrizačné sústavy, dopravné systémy a nízkouhlíkové technológie, a vzhľadom na ich príspevok k odolnosti a hospodárskej bezpečnosti Únie tým, že v Únii zabezpečujú spoľahlivú infraštruktúru na ochranu kritických služieb a posilňujú schopnosť Únie fungovať nezávisle, treba projekty dátových centier zavádzané v akceleračných zónach považovať za strategické projekty v zmysle nariadenia (EÚ) 202X/XXX [o urýchlení environmentálnych hodnotení], a preto by mali využívať osobitný súbor nástrojov vytvorený podľa uvedeného nariadenia. Členské štáty by mali stanoviť súhrnné základné povolenie, ktoré by zodpovedalo špecifickým charakteristikám každej identifikovanej akceleračnej zóny. Uvedené súhrnné základné povolenie vydané orgánmi verejnej moci by malo zahŕňať povolenia, ktoré sa bežne vyžadujú na takéto činnosti v danej oblasti, s výnimkou povolení na pripojenie do sústavy.

(42)Komisia by mala mať možnosť určiť za strategické projekty tie projekty dátových centier, ktoré významne prispievajú k digitálnemu a energetickému sektoru Únie a ktoré spĺňajú jasné kritériá. Vzhľadom na význam strategických projektov dátových centier môžu členské štáty bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ, uplatňovať na uvedené projekty podporné opatrenia primeraným spôsobom. Pri plánovaní takýchto podporných opatrení by členské štáty v relevantných prípadoch mali využiť príslušné rámce pre poskytovanie verejnej podpory. Strategickými projektmi by sa malo riešiť zlyhanie trhu, a to primeraným spôsobom, bez zdvojovania alebo vytláčania súkromného financovania, pričom sa zabezpečí jasná pridaná hodnota Únie.

(43)Strategickým projektom dátových centier by sa mala poskytovať podpora z programov, fondov a finančných nástrojov Únie v súlade s cieľmi stanovenými v nariadení, ktorým sa dané fondy a programy zriaďujú, a bez toho, aby bol dotknutý nasledujúci viacročný finančný rámec (2028 – 2034). Pečať konkurencieschopnosti by sa mala udeliť najmä tým strategickým projektom, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v nariadení (EÚ) 2026/XXX [o zriadení Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť] (ďalej len „ECF“) 28 , ako vysokokvalitným projektom, ktoré prispievajú k cieľu Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť.

(44)Na podporu strategického zavádzania kapacity dátových centier v celej Únii by Komisia mala monitorovať dostupnú výpočtovú kapacitu a objem dopytu po kapacite dátových centier a určiť mieru nedostatku kapacít v celej Únii. Takéto monitorovanie môže Komisia využiť ako podklad na vypracovanie svojich prípadných odporúčaní. S cieľom usmerniť členské štáty pri urýchľovaní zavádzania kapacít dátových centier môže Komisia vo vhodných prípadoch odporučiť opatrenia na riešenie zisteného nedostatku kapacít Únie. V súlade s politickým programom Digitálne desaťročie do roku 2030 by Komisia takisto mala preskúmať ciele digitálneho desaťročia, aby zodpovedali technickému, hospodárskemu alebo spoločenskému vývoju a vývoju priorít Únie v tejto oblasti.

(45)Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie (ďalej len „subjekty Únie“) pri vykonávaní postupov verejného obstarávania služieb cloud computingu a systémov AI, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(46)Únia je stále kriticky závislá od obmedzeného počtu poskytovateľov služieb cloud computingu, ktorí podliehajú kontrole tretích krajín alebo právnych subjektov usadených v tretích krajinách. Únia je tak vystavená kritickým strategickým závislostiam a rizikám koncentrácie vrátane zraniteľností vyplývajúcich z extrateritoriálneho uplatňovania zákonov tretích krajín, potenciálnych narušení ovplyvňujúcich kontinuitu, kvalitu a odolnosť služieb cloud computingu, zo zníženej kontroly a dohľadu nad osobnými a inými ako osobnými údajmi a infraštruktúrou a z rizika uplatňovania neprimeraného hospodárskeho alebo politického vplyvu prostredníctvom kontroly služieb cloud computingu tretími krajinami alebo právnymi subjektmi usadenými v tretích krajinách. V tejto súvislosti sa schopnosť Únie a jej členských štátov zachovať si kontrolu nad infraštruktúrou, údajmi, aktívami a technologickými systémami v rámci jurisdikcie Únie a členských štátov stala nevyhnutným politickým cieľom.

(47)Existujúce právo Únie sa zaoberá požiadavkami na kybernetickú bezpečnosť, ochranu údajov, interoperabilitu a prenosnosť údajov, ktoré sa vzťahujú na služby cloud computingu. Neexistuje však žiadny prierezový regulačný rámec Únie stanovujúci harmonizované chápanie toho, čo predstavuje dôveryhodnú službu cloud computingu na zmiernenie takýchto rizík. Niektoré členské štáty vypracovali alebo práve vypracúvajú vnútroštátne prístupy k identifikácii vnútroštátnych suverénnych služieb. Vnútroštátnymi opatreniami sa však primerane neriešia cezhraničné problémy súvisiace s nedostatočnou suverenitou Únie v ekosystéme cloud computingu a hrozí, že dôjde k fragmentácii vnútorného trhu Únie a narušeniu spoločných cieľov autonómie a suverenity.

(48)Poskytovatelia služieb cloud computingu predstavili prispôsobené verzie svojich ponúk služieb v reakcii na rastúce obavy Únie týkajúce sa suverenity. V uvedených verziách sa však neriešia základné otázky suverenity, ktoré umožňujú extrateritoriálny dosah zákonov tretích krajín a možné zhoršenie alebo narušenie služby. V dôsledku toho Únia nezabezpečí autonómiu ani kontrolu nad svojimi údajmi, aktívami a digitálnou infraštruktúrou. Súčasný rámec je preto potrebné doplniť cielenými opatreniami na úrovni Únie, a to zavedením harmonizovaného mechanizmu, ktorým sa môže posilniť dlhodobá stratégia Únie pre technologickú autonómiu, kontrolu a odolnosť v ekosystéme cloudových služieb a umelej inteligencie.

(49)V tejto súvislosti si výrazný nárast obáv o verejný poriadok – okrem iného vrátane rizík pre hospodársku bezpečnosť – vyžaduje účinné a súdržné vykonávanie záruk pre činnosti podporované z rozpočtu Únie. V súvislosti so subjektmi Únie sa v článku 136 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 29 stanovuje rozsah pôsobnosti, pravidlá a postupy na určenie a vykonávanie citlivých postupov verejného obstarávania.

(50)V záujme ochrany verejného poriadku je preto potrebné špecifikovať podmienky, ktoré by mali verejní obstarávatelia Únie a členských štátov používať pri postupoch verejného obstarávania služieb cloud computingu. Zváženie možnej expozície voči riziku má zásadný význam pri výbere vhodných zmierňujúcich opatrení na zachovanie verejného poriadku Únie a členských štátov. Kritická závislosť Únie a členských štátov od obmedzeného počtu poskytovateľov služieb cloud computingu, ktorí podliehajú kontrole tretej krajiny alebo právneho subjektu usadeného v tretej krajine, môže viesť k rizikám, ako je zneužitie (t. j. manipulácia, vzdialený prístup a kontrola, sabotáž, inštrumentalizácia), prístup k informáciám (t. j. prístup k citlivým informáciám, neoprávnená komunikácia, únik technológií, manipulácia s údajmi alebo exfiltrácia, špionáž) a zraniteľnosť v súvislosti so závislosťou (t. j. politický a/alebo hospodársky nátlak, napríklad prostredníctvom odkázanosti na určitého dodávateľa, resp. dodávateľa technológie, embarga alebo sankcií, monopolnej cenotvorby poškodzujúcej finančné záujmy Únie a členských štátov).

(51)Na riešenie uvedených rizík a zabezpečenie vhodných zmierňujúcich opatrení je potrebné vytvoriť rámec suverenity Únie v oblasti cloud computingu, v ktorom sa určia kritériá pre dôveryhodné služby cloud computingu. S cieľom zohľadniť diferencovanú a viacvrstvovú povahu suverenity by sa mali v rámci poskytovať štyri rôzne úrovne dôveryhodných ponúk (ďalej len „úrovne záruky Únie“).

(52)Prostredníctvom úrovní záruky Únie by sa mal stanoviť primeraný rámec na zabezpečenie ochrany verejného poriadku zachovaním kontroly a právomoci subjektov verejného sektora. Väčšina verejných služieb by si nevyžadovala najvyššiu úroveň záruky. V niektorých osobitných prípadoch sa môže za úroveň záruky potrebnú a primeranú na zachovanie verejného poriadku považovať úroveň záruky Únie 3 alebo 4. Posúdením rizika, ktoré majú vykonať členské štáty a subjekty Únie, sa zabezpečuje dodržiavanie zásad proporcionality a subsidiarity tým, že sa posudzujú konkrétne prípady, v ktorých si ochrana verejného poriadku vyžaduje najvyššiu úroveň záruky.

(53)Je dôležité, aby príslušné vnútroštátne orgány v krajine usadenia poskytovateľa služby cloud computingu mohli posúdiť, či poskytovatelia služieb cloud computingu, ktorí chcú poskytovať svoje služby cloud computingu subjektom Únie a subjektom verejného sektora, ponúkajú primeranú úroveň záruky. Zriadil sa mechanizmus uznávania služieb cloud computingu, ktoré buď majú EÚ vyhlásenie o zhode s úrovňou záruky Únie 1, alebo dostali od audítorskej organizácie „kladné“ audítorské stanovisko a audítorskú správu. Po dokončení mechanizmu uznávania s kladným výsledkom sa služba cloud computingu uzná v celej Únii za službu poskytujúcu primeranú úroveň záruky Únie. V záujme zrozumiteľnosti, jednoduchosti a účinnosti by sa právomoci na dohľad nad povinnosťami týkajúcimi sa rámca suverenity v oblasti cloud computingu a ich presadzovanie mali zveriť príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom sa nachádza hlavné sídlo poskytovateľa služby cloud computingu.

(54)S cieľom preukázať súlad s úrovňou záruky Únie 1 by poskytovatelia služieb cloud computingu mali niesť výhradnú zodpovednosť za vykonávanie posúdenia zhody samohodnotením s uplatnením príslušných kritérií pre danú úroveň záruky Únie. Takéto sebahodnotenie by sa malo zakladať na zdokumentovaných dôkazoch, postupoch vnútornej kontroly a priebežnom monitorovaní, ktoré sú dostatočné na preukázanie splnenia príslušných kritérií.

(55)Nezávislé audity sú dôležitým nástrojom na monitorovanie súladu služieb cloud computingu, ktoré dodávajú poskytovatelia služieb cloud computingu. Vzhľadom na potrebu zabezpečiť, aby príslušné kritériá pre úrovne záruky Únie 2, 3 alebo 4 overovali nezávislí odborníci, ktorí sú tretími stranami, by sa poskytovateľom služieb cloud computingu mala prostredníctvom nezávislého auditu vyvodiť zodpovednosť za dodržiavanie kritérií stanovených týmto nariadením. Poskytovatelia služieb cloud computingu by mali mať možnosť vybrať si ľubovoľnú audítorskú organizáciu, pokiaľ audítorská organizácia preukáže potrebnú nezávislosť a súlad s požiadavkami tohto nariadenia. S cieľom zabezpečiť, aby sa audity vykonávali účinne, efektívne a včas, by poskytovatelia služieb cloud computingu mali poskytovať potrebnú spoluprácu a pomoc organizáciám vykonávajúcim audity, a to aj tým, že poskytnú audítorským organizáciám prístup ku všetkým relevantným údajom a priestorom potrebným na riadne vykonanie auditu, a tým, že budú odpovedať na ústne alebo písomné otázky. Audítorské organizácie by mali mať možnosť využívať aj iné zdroje objektívnych informácií. Poskytovatelia služieb cloud computingu by nemali narúšať vykonanie auditu. Audity by sa mali vykonávať v súlade s najlepšími odvetvovými postupmi a vysokou profesijnou etikou a objektivitou, s náležitým ohľadom na audítorské štandardy a kódexy postupov. Audítorské organizácie by mali zaručiť dôvernosť, bezpečnosť a integritu informácií, napr. obchodných tajomstiev, ktoré získajú pri plnení svojich úloh. Uvedená záruka by nemala byť prostriedkom na obchádzanie možnej povinnosti auditu podľa tohto nariadenia. Audítorské organizácie by mali mať potrebné odborné znalosti v oblasti riadenia rizík, ako aj technickú spôsobilosť na audit služieb cloud computingu. Mali by spĺňať základné požiadavky na nezávislosť, pokiaľ ide o zákaz neaudítorských služieb, rotáciu spoločností a odmenu, ktorá nezávisí od výsledku auditu. Ak ich nezávislosť alebo technická spôsobilosť nie je nespochybniteľná, mali by sa zdržať auditu alebo odstúpiť od zákazky na audit.

(56)Audítorská správa by mala byť odôvodnená, aby sa v nej poskytoval zmysluplný obraz o vykonaných činnostiach a záveroch, ku ktorým sa dospelo. Správou by sa malo prispieť k poskytnutiu informácií a vo vhodných prípadoch by sa v nej mali aj navrhnúť zlepšenia v súvislosti s opatreniami, ktoré poskytovatelia služieb cloud computingu prijímajú na splnenie príslušných kritérií a svojich povinností podľa tohto nariadenia. Audítorská správa by mala obsahovať audítorské stanovisko založené na záveroch vyvodených z audítorských dôkazov. Tzv. kladné stanovisko by sa malo vydať, ak všetky dôkazy poukazujú na to, že poskytovateľ spĺňa kritériá auditu a dodržiava povinnosti stanovené v tomto nariadení. Tzv. záporné stanovisko by sa malo vydať, ak sa audítorské organizácie domnievajú, že poskytovateľ nespĺňa kritériá stanovené v tomto nariadení. Ak sa v audítorskom stanovisku nepodarí dospieť k záveru o konkrétnych aspektoch v rozsahu auditu, v audítorskom stanovisku by sa malo uviesť vysvetlenie dôvodov, pre ktoré to nebolo možné. V prípade potreby by správa mala obsahovať opis konkrétnych bodov, v prípade ktorých nebolo možné vykonať audit, a vysvetlenie, prečo to nebolo možné.

(57)Na uľahčenie bezpečného a efektívneho uchovávania a sprístupňovania príslušných informácií a ich výmeny medzi zákazníkmi z verejného sektora, ktorí majú záujem o služby s úrovňami záruky Únie, audítorskými organizáciami, príslušnými orgánmi a Komisiou je nevyhnutné zriadenie centrálneho registra uznaných služieb cloud computingu so zárukou Únie.

(58)S cieľom zabezpečiť trvalú presnosť a spoľahlivosť štatútu služieb cloud computingu ako služieb poskytujúcich úroveň záruky Únie podľa rámca suverenity v oblasti cloud computingu by sa od poskytovateľov malo vyžadovať, aby bezodkladne oznamovali všetky relevantné informácie alebo podstatné zmeny okolností audítorskej organizácii a príslušným orgánom v krajine usadenia. Uvedené informácie by mali audítorskej organizácii umožniť prehodnotiť, zmeniť alebo odvolať audítorskú správu a stanovisko, ak je to potrebné, pričom oznámenia sa následne zašlú relevantnému príslušnému orgánu v krajine usadenia, aby preskúmal svoje uznanie služby cloud computingu za službu poskytujúcu určitú úroveň záruky Únie. Tieto informácie by mali umožniť to isté aj relevantnému príslušnému orgánu, pokiaľ ide o uznanie služby cloud computingu z jeho strany.

(59)Aby sa zabezpečilo účinné a konzistentné uplatňovanie rámca suverenity v oblasti cloud computingu, členské štáty by mali určiť jeden alebo viacero príslušných orgánov zodpovedných za uznávanie audítorského postupu a rámca, ako aj za dohľad nad uznanými poskytovateľmi služieb cloud computingu. Týmto orgánom by sa mali udeliť potrebné právomoci, zdroje, odborné znalosti a technické prostriedky na účinné, nestranné a nezávislé vykonávanie ich úloh. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli povinnosti uvedených orgánov jasne stanovené a aby orgány úzko spolupracovali navzájom, s inými relevantnými vnútroštátnymi orgánmi vrátane orgánov pre ochranu osobných údajov a orgánov pre kybernetickú bezpečnosť a prípadne aj s Komisiou s cieľom zabezpečiť konzistentný dohľad a uľahčiť výmenu príslušných informácií a najlepších postupov v celej Únii. Členské štáty by mali mať možnosť určiť za príslušné orgány jeden alebo viac existujúcich orgánov.

(60)Poskytovanie vzájomnej pomoci medzi príslušnými orgánmi je nevyhnutné na zabezpečenie účinného dohľadu a presadzovania tohto nariadenia naprieč hranicami Únie, a to aj prostredníctvom včasnej výmeny informácií, koordinácie vyšetrovacích opatrení a podpory pri vykonávaní úloh v rámci Únie. Účinné presadzovanie si okrem toho vyžaduje spoľahlivú cezhraničnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia vo všetkých členských štátoch a včasnú výmenu relevantných informácií na riešenie systémových rizík v Únii.

(61)Cieľ Únie spočívajúci v posilnení jej autonómie by sa mal sledovať spôsobom, ktorý bude naďalej otvorený, založený na spolupráci a zosúladený s medzinárodnými záväzkami a partnerstvami Únie. Politické ciele, ktoré sa sledujú prostredníctvom úrovní záruky Únie 1, 2 a 3, by sa preto mali chápať ako schopnosť Únie konať autonómne, ak je to potrebné, pričom bude Únia naďalej zapojená do výmeny s medzinárodnými partnermi a bude podporovať vzájomne prospešnú spoluprácu. V tejto súvislosti môže Komisia v prípade úrovne záruky Únie 3 rozhodnúť, že služba cloud computingu, ktorá podlieha kontrole tretej krajiny alebo právneho subjektu usadeného v tretej krajine, môže byť naďalej predmetom auditu na základe kritérií auditu, ak tretia krajina zaviedla osobitné záruky, ktorými sa zabezpečuje, že neexistuje riziko neoprávneného prístupu k údajom Únie ani možného narušenia kvality alebo kontinuity služieb. Komisia by mala posúdiť, či sa na tretiu krajinu vzťahuje rozhodnutie o primeranosti prijaté podľa článku 45 nariadenia (EÚ) 2016/679. Predovšetkým by sa malo určiť, či sa rozhodnutie o primeranosti vzťahuje všeobecne na tretiu krajinu ako celok, alebo sa obmedzuje na konkrétne sektory či certifikované organizácie. Ďalej by sa malo posúdiť, či sa rozsah pôsobnosti rozhodnutia o primeranosti rozširuje na konkrétne spracovateľské činnosti, ktoré sa vykonávajú v súvislosti s poskytovaním služieb, alebo či sa na prenosy naďalej vzťahujú požiadavky na zavedenie primeraných záruk.

(62)Aby sa zabezpečil koherentný prístup k autonómii Únie založený na riziku, členské štáty a subjekty Únie by mali vykonať jedno alebo viacero posúdení rizika s cieľom určiť činnosti verejného sektora, ktoré sa týkajú verejného poriadku. V posúdení rizika by sa malo určiť, ktorá úroveň záruky Únie je vhodná pre dané činnosti vzhľadom na ich význam pri zachovávaní verejného poriadku v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje smernica (EÚ) 2022/2555, a v oblastiach národnej bezpečnosti, vnútornej bezpečnosti, riadenia vonkajších hraníc, obrany, spravodlivosti alebo presadzovania práva vrátane predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania a stíhania. Na zabezpečenie konzistentného uplatňovania tohto nariadenia a zachovanie integrity digitálneho jednotného trhu Komisia poskytne členským štátom usmernenia, aby im pomohla pri vykonávaní posúdení rizika. Zatiaľ čo určenie úrovne citlivosti informácií, ktoré môžu byť umiestnené v službe cloud computingu ponúkajúcej určitú úroveň záruky Únie, podlieha právomoci a uváženiu členských štátov, v záujme zabezpečenia konzistentnosti v celej Únii by úrovne záruky Únie 3 a 4 mali umožniť bezpečný hosting utajovaných skutočností EÚ.

(63)Subjekty Únie a členské štáty vo svojich posúdeniach rizika posúdia citlivosť, kritickosť a rozsah osobných a iných ako osobných údajov spracúvaných v cloudovom prostredí. Takéto spracúvanie môže zahŕňať bežné obchodné informácie, citlivé obchodné informácie, prevádzkovo kritické údaje, osobné údaje v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 a údaje, na ktoré sa vzťahujú sektorové povinnosti podľa práva Únie vrátane smernice (EÚ) 2022/2555 a nariadenia (EÚ) 2022/2554. V usmerneniach Komisie sa subjektom Únie a členským štátom poskytuje určitá miera flexibility pri určovaní primeraných úrovní záruky Únie a stanovení kategórií informácií a používateľov, v prípade ktorých sú takéto úrovne vhodné. Rozdielne vnútroštátne prístupy ku klasifikácii a mapovaniu požiadaviek na citlivosť údajov a záruku môžu zároveň narušiť jednotné uplatňovanie rámca suverenity v celej Únii. Na zabezpečenie harmonizovaného vykonávania v celej Únii by Komisia v spolupráci s relevantnými orgánmi mala poskytnúť centrálne koordinované usmernenie o mapovaní medzi úrovňami záruky Únie a kategóriami informácií, pričom by mala zohľadniť citlivosť, kritickosť a rozsah údajov spracúvaných v cloudovom prostredí, systémový význam činností verejných obstarávateľov a príslušné povinnosti vyplývajúce z práva Únie. Okrem toho by kritériá v rámci úrovní záruky Únie nemali mať vplyv na povinnosti cezhraničnej spolupráce stanovené právom Únie. Ak sa služby cloud computingu používajú na spracúvanie osobných údajov, nariadením (EÚ) 2016/679 sa stanovuje povinnosť dohodnúť sa na organizačných a technických opatreniach zameraných na dosiahnutie súladu s daným nariadením. Ak sa poskytovateľ služby cloud computingu pri poskytovaní služieb spolieha na subdodávateľov, rovnaké dohody sa vzťahujú aj na subdodávateľov. Ak by sa podľa tohto nariadenia mali zaviesť osobitné technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osobné údaje spracúvali v súlade s týmto nariadením, takéto osobitné opatrenia by sa mohli plánovať v povinných dohodách podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, pričom by sa na ich základe mohlo preukázať, že boli splnené potrebné úrovne záruky Únie.

(64)Voľný tok údajov v rámci Únie je základnou podmienkou riadneho fungovania vnútorného trhu. Na podporu voľného toku údajov v rámci Únie a na podporu fungovania vnútorného trhu je vhodné, aby členské štáty zabezpečili, že údaje nebudú obmedzené na územie jedného členského štátu a že ich bude možné uchovávať a spracúvať v celej Únii bez neodôvodnených obmedzení. Únia zachováva otvorený a nediskriminačný rámec pre prístup na trh v súlade so ZFEÚ, pričom zohľadňuje medzinárodné záväzky. Patria medzi ne záväzky vyplývajúce z Dohody o vládnom obstarávaní (GPA) Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ako aj z bilaterálnych obchodných dohôd. V prípade potreby a za riadne odôvodnených okolností si však Únia v súlade s článkom III ods. 2 písm. a) GPA WTO ponecháva právo prijať alebo zachovať opatrenia potrebné na ochranu verejnej morálky, poriadku alebo bezpečnosti, ktoré umožňujú nevyhnutné a primerané obmedzenia prístupu k postupom verejného obstarávania. Identifikácia a riešenie rizík, ako je kritická závislosť, neoprávnený prístup k údajom Únie, únik technológií, sabotáž a špionáž zo strany aktérov z tretích krajín, sú skutočne zásadné pre zachovanie verejného poriadku Únie. Zachovanie ochrany verejného poriadku Únie a jej členských štátov si vyžaduje obozretnú, ale rozhodnú politickú, právnu a operačnú reakciu na postupy zadávania zákaziek tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Únie, a to pri plnom rešpektovaní medzinárodných záväzkov. S cieľom chrániť a zachovať verejný poriadok Únie a jej členských štátov by preto verejní obstarávatelia, ktorých činnosti boli identifikované na základe posúdenia rizika členského štátu, mali obstarávať len služby cloud computingu poskytujúce primeranú úroveň záruky medzi úrovňami 2 a 4. Minimálna úroveň záruky vyplývajúca z toho, že sa v celej Únii nariadi úroveň záruky Únie 1, je potrebná na vytvorenie konzistentného základu záruk pre verejný sektor, čím sa zníži zraniteľnosť verejného sektora voči prístupu tretích krajín k údajom Únie a narušeniu služieb.

(65)So zámerom zvýšiť odolnosť a obmedziť závislosť od jediného poskytovateľa služby cloud computingu by subjekty Únie a členské štáty mali v rámci svojich postupov verejného obstarávania zvážiť, či je vhodné použiť stratégiu viacerých dodávateľov alebo viacerých cloudových služieb. Rozhodnutie o prijatí a realizovaní architektúry s viacerými cloudovými službami by malo vychádzať z posúdenia rizika v konkrétnom kontexte. V posúdení by sa mali identifikovať všetky relevantné prevádzkové a regulačné okolnosti, ako aj okolnosti súvisiace s odolnosťou, ktoré by podporili prijatie stratégie viacerých dodávateľov alebo viacerých cloudových služieb.

(66)Verejné obstarávanie často slúži ako hlavný signál smerovania trhu. Požiadavky uložené orgánom verejnej moci alebo zo strany takýchto orgánov na prijatie špecifických úrovní záruky, ktoré poskytujú služby cloud computingu, zvyčajne preberajú subjekty súkromného sektora pôsobiace v regulovaných odvetviach, pričom následné účinky presahovania časom prispievajú k širšej zmene usporiadania trhu. Tento vývoj poukazuje na to, aké je dôležité, aby subjekty súkromného sektora pôsobiace v odvetviach uvedených v prílohe I k smernici (EÚ) 2022/2555 mohli vykonávať rovnaké posúdenia ako subjekty Únie a členské štáty.

(67)Verejní obstarávatelia by mali do postupov verejného obstarávania služieb cloud computingu a systémov AI zahrnúť jasnú európsku pridanú hodnotu ako súčasť hodnotenia kvality ponuky. Takáto pridaná hodnota by mala spočívať v podpore posilnenia digitálneho dodávateľského reťazca v Únii; integrácii technológií Únie; zavádzaní inovácií potrebných na poskytovanie služieb v Únii a v poskytovaní služby s použitím hardvérových komponentov navrhnutých alebo vyrobených v Únii. Kritérium týkajúce sa európskej pridanej hodnoty by nemalo byť rozhodujúce pre zadanie zákazky a malo by sa uplatňovať tak, aby sa zachovala prvoradosť technických a finančných kritérií priamo súvisiacich s výkonnostnými požiadavkami. Na tento účel by verejní obstarávatelia mohli zvážiť, že európskej pridanej hodnote pridelia maximálnu váhu predstavujúcu 15 zo 120 bodov v rámci celkovej metodiky hodnotenia, pričom by sa malo zabezpečiť, aby hodnota zostala primeraná a podriadená základným kritériám na vyhodnotenie ponúk.

(68)Verejné obstarávanie inovácií v oblasti služieb cloud computingu a systémov AI je nevyhnutné na podporu technologického rozvoja, posilnenie digitálnej odolnosti a konkurencieschopnosti, ako aj na to, aby sa orgánom verejnej moci umožnilo využívať bezpečné, efektívne a dôveryhodné digitálne riešenia, ktoré sa vyvíjajú spolu s rýchlo sa meniacimi technologickými a spoločenskými potrebami. Členské štáty by sa preto mali usilovať o to, aby aspoň 25 % príslušných postupov verejného obstarávania inovácií v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie zadávali MSP. Na tento účel by členské štáty mali Komisii aktívne podávať správy o využívaní inovatívnych služieb cloud computingu a systémov AI.

(69)V spoločnom vyhlásení s názvom Building the next-generation cloud for businesses and the public sector in the EU (Budovanie cloudových služieb novej generácie pre podniky a verejný sektor v EÚ) z 15. októbra 2020 30 a v Berlínskom vyhlásení o digitálnej spoločnosti a digitálnej verejnej správe založenej na hodnotách z 8. decembra 2020 31 členské štáty vyjadrili veľký záujem o stanovenie spoločného prístupu k združovaniu cloudových kapacít prostredníctvom prepojenia infraštruktúr cloud computingu v celej Únii a práce na zavedení bezpečnej a interoperabilnej Európskej cloudovej federácie pre verejný sektor. Rada Európskej únie vo svojich záveroch o budúcnosti digitálnej politiky EÚ z 21. mája 2024 32 potvrdila relevantnosť a dôležitosť dosiahnutia tohto spoločného prístupu tým, že vyzvala Komisiu, aby naďalej podporovala rozvoj interoperabilných verejných digitálnych služieb a cezhraničné prepojenie infraštruktúry verejnej správy vrátane cloudových a edgeových infraštruktúr s cieľom zvýšiť ich odolnosť, efektívnosť a udržateľnosť. Na dosiahnutie tohto spoločného prístupu je potrebné zriadiť Európsku cloudovú federáciu pre verejný sektor (ďalej len „federácia EuroCloud“). Federácia EuroCloud by mala združovať vnútroštátne a európske iniciatívy v oblasti cloudových služieb, ktorými sa poskytujú vysoko dôveryhodné a bezpečné cloudové kapacity pre verejný sektor a uľahčuje sa spoločné využívanie takýchto kapacít medzi subjektmi Únie a subjektmi verejného sektora. Pri hodnotení tohto nariadenia môže Komisia v neskoršej fáze posúdiť možnosť účasti pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov, ako aj medzinárodných organizácií, ktorých ústredie sa nachádza v Únii, na federácii EuroCloud v súlade s právom Únie.

(70)Členovia federácie EuroCloud by mali dodržiavať osobitné požiadavky, aby sa zabránilo akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže vo vzťahu k súkromným hospodárskym subjektom tým, že sa súkromný poskytovateľ služieb dostane do výhodnejšej pozície oproti svojim konkurentom.

(71)Účasť na federácii EuroCloud by sa mala obmedziť na verejné subjekty bez priamej účasti súkromnej strany. V tejto súvislosti by sa mala vylúčiť priama súkromná účasť, keď zdieľajúci subjekt priamo alebo nepriamo prostredníctvom sprostredkovateľského právneho subjektu vlastní hardvér, ako je vymedzený v článku 3 bode 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2847 33 , na základe ktorého sa služba sprístupňuje, a poskytuje danú službu. Zdieľajúci subjekt by sa mal považovať za subjekt vykonávajúci kontrolu nad uvedeným sprostredkovateľským právnym subjektom, ak sú splnené nasledujúce kumulatívne podmienky. Po prvé, zdieľajúci subjekt by mal uplatňovať rozhodujúci vplyv na strategické ciele, ako aj na významné rozhodnutia sprostredkujúceho právneho subjektu, ktorý vlastní hardvér a poskytuje služby. Po druhé, v uvedenom sprostredkovateľskom právnom subjekte by nemala existovať žiadna priama účasť súkromného kapitálu. Po tretie, viac ako 80 % činností sprostredkovateľského právneho subjektu by sa malo vykonávať pri plnení úloh, ktorými ho poveril zdieľajúci subjekt.

(72)Na zabezpečenie účinného, bezpečného a odolného poskytovania služieb by mal zdieľajúci subjekt zaviesť primerané technické, prevádzkové a organizačné opatrenia. To by malo zahŕňať najmä politiky týkajúce sa analýzy rizík a bezpečnosti informačných systémov vrátane politík kontroly prístupu, politík týkajúcich sa riešenia incidentov a kontinuity činností a politík, ktorými sa podporuje interoperabilita a pripojiteľnosť.

(73)Napokon by sa spoločné využívanie služieb dátových centier a služieb cloud computingu v rámci federácie EuroCloud malo zakotviť v spolupráci verejného sektora. Takáto spolupráca by sa mala riadiť výlučne aspektmi verejného záujmu a nemala by zahŕňať žiadnu formu protiplnenia v rámci výmeny. Spoločné využívanie služieb v rámci federácie EuroCloud by malo byť predovšetkým bezplatné, a to s výnimkou prípadov, keď sú poplatky obmedzené výlučne na to, čo je nevyhnutné a primerané na pokrytie nákladov, ktoré vznikli zdieľajúcemu subjektu pri poskytovaní služby využívajúcemu subjektu, ktorý je príjemcom. Uvedené náklady by sa mali obmedziť na dodatočné náklady, ktoré vznikli pri spoločnom využívaní kapacity, okrem iného pri prideľovaní a izolovaní zdrojov, riadení prístupu, umožnení integrácie a interoperability zdrojov, zabezpečení súladu s uplatniteľnými požiadavkami podľa práva Únie a pri riadení vzťahu založeného na spoločnom využívaní zdrojov. Poplatky vyberané zdieľajúcim subjektom na pokrytie uvedených nákladov by sa nemali považovať za protiplnenie za poskytovanie služby a nemali by predstavovať odplatu ani verejnú zákazku v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ 34 a nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509. Za daných podmienok by sa na spoločné využívanie služieb dátových centier verejného sektora a služieb cloud computingu v rámci federácie EuroCloud nemali vzťahovať pravidlá verejného obstarávania Únie.

(74)Verejní obstarávatelia členských štátov sa často stretávajú so značnými ťažkosťami pri obstarávaní digitálnych riešení, ako sú služby dátových centier, služby cloud computingu, softvér a systémy AI. Obmedzené finančné zdroje, znížená kúpna sila a nedostatočné odborné znalosti v oblasti techniky alebo verejného obstarávania bránia subjektom verejného sektora v účinnom prístupe k takýmto službám. Činnosti verejného obstarávania, ktoré vykonáva Komisia v spolupráci s verejnými obstarávateľmi členských štátov, môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri využívaní kolektívnej kúpnej sily a zabezpečovaní prístupu k uvedeným službám a tovaru za výhodných podmienok. Komisia už môže realizovať postupy spoločného verejného obstarávania s verejnými obstarávateľmi členských štátov podľa článku 168 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509. Komisia už takisto môže pôsobiť ako veľkoobchodník tým, že nakupuje, skladuje a ďalej predáva alebo daruje tovar a služby partnerským organizáciám, ktoré si sama vyberie. Aby sa daným subjektom umožnilo plne využiť potenciál vnútorného trhu, najmä pokiaľ ide o úspory z rozsahu a spoločné využívanie prínosov, mali by sa možnosti Komisie konať ako centrálna obstarávacia organizácia rozšíriť na verejných obstarávateľov členských štátov a partnerské organizácie vybrané Komisiou, čo predstavuje formu verejného obstarávania dopĺňajúcu možnosti uvedené v článku 168 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509. Komisia by mala mať možnosť využívať všetky dostupné postupy verejného obstarávania v prospech verejných obstarávateľov členských štátov a partnerských organizácií vybraných Komisiou a zahrnúť medzi ne obstarávacie činnosti, ktoré Komisia vykonáva pre inštitúcie, orgány a agentúry Únie. Verejní obstarávatelia členských štátov, partnerské organizácie a inštitúcie, agentúry a orgány Únie by sa mali v uvedených postupoch verejného obstarávania považovať za „zúčastnené subjekty“.

(75)S cieľom zvýšiť flexibilitu a administratívnu efektívnosť je vhodné odchylne od nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 stanoviť možnosť pridávať zúčastnené subjekty počas trvania dynamického nákupného systému. Podľa tejto výnimky by zúčastnené subjekty, ktoré pristúpili k dohode po vytvorení dynamického nákupného systému, mali mať povolenie (na základe predchádzajúceho súhlasu Komisie) vstúpiť do tohto systému kedykoľvek počas jeho obdobia platnosti, a to pred vydaním akejkoľvek budúcej výzvy na predkladanie ponúk. Táto možnosť by mala byť prísne obmedzená na novopristupujúce zúčastnené subjekty a nemala by mať vplyv na práva a povinnosti subjektov, ktoré sa už na systéme zúčastňujú, ani na integritu už ukončených alebo prebiehajúcich postupov verejného obstarávania.

(76)Komisia by mala členským štátom predložiť návrh dohody, v ktorej sa stanovujú praktické opatrenia upravujúce činnosti verejného obstarávania. Vzhľadom na potenciálne veľký počet zúčastnených subjektov by sa mal uvedený návrh dohody prerokovať a spočiatku by sa dohoda mala uzavrieť medzi Komisiou a členskými štátmi, ktoré sa chcú zúčastniť. V návrhu dohody by sa mali stanoviť podmienky a postup, podľa ktorých k nej môžu následne pristúpiť subjekty Únie, ako aj iné členské štáty, verejní obstarávatelia členských štátov a partnerské organizácie vybrané Komisiou a využívať jej výhody. Dohoda nadobudne platnosť v súlade s jej ustanoveniami, ak ju schvália najmenej dva členské štáty. Hoci by sa Komisia mala v čo najväčšej možnej miere usilovať o riešenie spoločných potrieb zúčastnených subjektov, nemalo by sa to chápať ako povinnosť uspokojovať potreby, ktoré sú špecifické pre obmedzený počet subjektov.

(77)Ak zúčastnené subjekty uzatvoria dohodu o poskytovaní centralizovaných obstarávacích činností vrátane doplnkových obstarávacích činností, nemali by uplatňovať postupy verejného obstarávania uvedené v uplatniteľnom práve Únie, a to v súlade so smernicou 2014/24/EÚ a nariadením (EÚ, Euratom) 2024/2509. Každý verejný obstarávateľ z členských štátov, ktorý uzavrie takúto dohodu na účely organizovania centralizovaných obstarávacích činností, by sa mal považovať za verejného obstarávateľa, ktorý si plní povinnosti podľa vnútroštátneho práva, ktorým sa transponuje smernica 2014/24/EÚ, ak obstaráva stavebné práce, tovar alebo služby od verejného obstarávateľa zodpovedného za postup verejného obstarávania.

(78)Dohodou by sa mal zriadiť riadiaci výbor zložený z Komisie a zástupcov členských štátov. Výbor je zodpovedný za strategický dohľad nad činnosťami verejného obstarávania vrátane strategického usmerňovania agendy činností verejného obstarávania a jednotlivých postupov verejného obstarávania. Riadiaci výbor by mal takisto dohliadať na zapojenie zúčastnených subjektov. Riadiaci výbor by nemal byť zodpovedný za prevádzku činností verejného obstarávania, za ktorú by naďalej mala zodpovedať Komisia, a to vrátane stanovovania poplatkov. Riadiaci výbor by mal stanoviť najvhodnejší spôsob výberu ďalších zástupcov spomedzi subjektov Únie, verejných obstarávateľov z členských štátov a partnerských organizácií vybraných Komisiou.

(79)V dohode by sa mali objasniť pravidlá upravujúce zodpovednosť a uplatniteľný rámec verejného obstarávania medzi Komisiou, ktorá koná ako centrálna obstarávacia organizácia, a zúčastnenými subjektmi, ktoré prostredníctvom nej obstarávajú. Ak zúčastnený subjekt vykonáva určité časti postupu verejného obstarávania autonómne, mal by ďalej niesť výlučnú zodpovednosť za dané fázy autonómneho konania. Verejnému obstarávateľovi, ktorý pôsobí ako centrálna obstarávacia organizácia a ktorý nadobudol služby alebo tovar prostredníctvom Komisie, by sa malo povoliť ponúkať uvedené služby iným verejným obstarávateľom bez uplatnenia postupov verejného obstarávania stanovených v uplatniteľnom práve Únie. V takom prípade je verejný obstarávateľ povinný dodržiavať pôvodné zmluvné ustanovenia v každej nasledujúcej zmluve.

(80)S cieľom zabezpečiť, aby boli potrebné zdroje naďalej k dispozícii, sa budú zúčastnené subjekty podieľať na nákladoch vzniknutých v rámci postupov verejného obstarávania a všetkých doplnkových činností. Na tento účel by Komisia mala byť oprávnená vyberať od zúčastnených subjektov poplatky. Dané poplatky by sa mali stanoviť vo výške, ktorá v zásade postačuje na pokrytie všetkých priamych a nepriamych nákladov, ktoré Komisii vznikli v súvislosti s činnosťami verejného obstarávania vrátane akýchkoľvek doplnkových služieb. Uvedené poplatky by sa mali zaviesť v súlade s postupmi porovnateľných rámcov verejného obstarávania. Počiatočné náklady na zriadenie možno pokryť zo všeobecného rozpočtu Únie a zúčastnené subjekty ich môžu nahradiť v stanovenom období. Príjmy z poplatkov by mali predstavovať vnútorné pripísané príjmy v zmysle článku 21 ods. 3 písm. a) nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509.

(81)Otvorený zdrojový kód zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní transparentnosti, bezpečnosti a efektívnosti využívania digitálnych technológií vo verejnom sektore. Vďaka prístupu k zdrojovému kódu je možná kontrolovateľnosť, podporuje sa spolupráca a opätovné použitie a znižuje sa závislosť od jedného dodávateľa, čím sa obmedzuje riziko odkázanosti na určitého dodávateľa. Presadzovanie používania otvoreného zdrojového kódu je preto nevyhnutné na podporu inovácií, zabezpečenie lepšej hodnoty za verejné výdavky a posilnenie digitálnej autonómie Únie. V tejto súvislosti má výber služieb alebo softvéru cloud computingu významné dôsledky nielen pre nákladovú efektívnosť, ale aj pre bezpečnosť, interoperabilitu, zodpovednosť a technologickú autonómiu.

(82)Na zabezpečenie efektívneho, transparentného a interoperabilného využívania digitálnych technológií v celom verejnom sektore Únie je potrebné, aby orgány verejnej správy pri budovaní svojho ekosystému cloudových služieb a umelej inteligencie, ako aj cloudového zásobníka a zásobníka AI presadzovali otvorené normy a komponenty sprístupnené na základe licencie s otvoreným zdrojovým kódom.

(83)Čoraz viac subjektov Únie a subjektov verejného sektora zdieľa softvér, ktorý vyvinuli alebo ktorý bol vyvinutý pre ne, a sprístupňuje ho na opätovné použitie na základe licencia s otvoreným zdrojovým kódom. Možno to považovať za verejný záujem a v dôsledku toho možno maximalizovať hodnotu verejných výdavkov, znížiť náklady na duplicitu a podporovať inovácie v celej Únii. Softvér je však často dostupný a prístupný v rozličných registroch alebo katalógoch, čo sťažuje vyhľadávanie, objavovanie a v konečnom dôsledku aj opätovné použitie. Preto treba od subjektov Únie a subjektov verejného sektora, ktoré sa dobrovoľne rozhodnú sprístupniť softvér na opätovné použitie, vyžadovať, aby tak urobili v katalógu alebo registri, ktorý je prepojený s únijným katalógom riešení s otvoreným zdrojovým kódom (ďalej len „únijný katalóg OSS“). Únijný katalóg OSS by mal slúžiť ako centralizovaný katalóg pre všetky orgány verejnej správy určený na vyhľadávanie a prístup k softvéru sprístupnenému na opätovné použitie subjektmi Únie a subjektmi verejného sektora. Vďaka hostingu únijného katalógu riešení s otvoreným zdrojovým kódom na portáli interoperabilnej Európy, na ktorý sa odkazuje v článku 8 nariadenia (EÚ) 2024/903 35 , sa zabezpečí, aby bolo možné riešenia ľahko prepojiť s ďalšími relevantnými informáciami a odbornou prípravou.

(84)Na zabezpečenie účinného a konzistentného plnenia povinností spočívajúcich vo vykonaní posúdenia softvéru s otvoreným zdrojovým kódom a v sprístupnení softvéru na opätovné použitie v celej Únii je potrebné vytvoriť sieť programových kancelárií pre otvorený zdrojový kód (ďalej len „sieť OSPO“), ktorá by združovala príslušné štruktúry v rámci subjektov Únie a členských štátov. Táto sieť OSPO by mala podporovať koordináciu medzi kanceláriami pre programy s otvoreným zdrojovým kódom zriadenými na miestnej, regionálnej alebo národnej úrovni a subjektmi Únie. Sieť OSPO by mala uľahčiť výmenu informácií a najlepších postupov.

(85)S cieľom zohľadniť technologický vývoj a zachovať efektívny rámec opatrení na posilnenie ekosystému cloudových služieb a umelej inteligencie na úrovni Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o: zmeny prílohy I, aby sa zohľadnil relevantný trhový a technologický vývoj týkajúci sa iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie, a zmeny prílohy II s cieľom aktualizovať kritériá pre úrovne záruky Únie; doplnenie tohto nariadenia stanovením podrobných pravidiel vykonávania auditov; zmeny prílohy III; určenie úrovne záruky Únie pre verejného obstarávateľa a vyžadovanie posúdenia vplyvu a opatrení na zmiernenie rizika v prípade súkromných spoločností pôsobiacich v sektoroch s vysokou kritickosťou.

(86)Pri prijímaní delegovaných aktov podľa tohto nariadenia je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby dané konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 36 . Predovšetkým v záujme rovnakej účasti na príprave delegovaných aktov by sa všetky dokumenty mali Európskemu parlamentu a Rade doručovať v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, pričom experti Európskeho parlamentu a Rady by vždy mali mať prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa týkajú prípravy delegovaných aktov.

(87)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 37 .

(88)Vzhľadom na význam tohto nariadenia pre ochranu osobných údajov by sa podľa potreby mali uskutočniť konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov v súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 38 .

(89)Pokiaľ niektoré z opatrení stanovených v tomto nariadení predstavuje štátnu pomoc, nie je ustanoveniami týkajúcimi sa takýchto opatrení dotknuté uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ.

(90)Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ ani právomoci orgánov na ochranu hospodárskej súťaže týkajúce sa presadzovania práva.

(91)Keďže ciele tohto nariadenia nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Kapitola I
Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

Článok 1
Predmet úpravy

1.Týmto nariadením sa stanovuje rámec na posilnenie ekosystému cloudových služieb a umelej inteligencie na úrovni Únie, najmä prostredníctvom týchto opatrení:

a)zriadenie iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti umelej inteligencie (ďalej len „iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie“);

b)stanovenie rámca pre urýchlené zavádzanie dátových centier v celej Únii;

c)umožnenie dostupnosti suverénnej ponuky cloudových služieb a umelej inteligencie (AI) na ochranu verejného poriadku v Únii;

d)zníženie závislosti od kritických technológií;

e)podpora zavádzania služieb cloud computingu vo verejnom sektore.

2.Prvým všeobecným cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť podmienky potrebné pre konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu únijného ekosystému cloudových služieb a umelej inteligencie.

3.Druhým všeobecným cieľom, ktorý je oddelený od prvého všeobecného cieľa uvedeného v odseku 2 a dopĺňa ho, je zlepšiť fungovanie jednotného trhu stanovením homogénneho právneho rámca Únie na zvýšenie odolnosti a strategickej autonómie Únie v kontexte technológií cloudových služieb a AI.

Článok 2
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„služba cloud computingu“ je služba cloud computingu v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 30 smernice (EÚ) 2022/2555;

2.„poskytovateľ služby cloud computingu“ je právny subjekt, ktorý poskytuje službu cloud computingu;

3.„systém AI“ je systém AI v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 1 nariadenia (EÚ) 2024/1689;

4.„hraničná AI“ sú modely AI alebo systémy AI založené na takýchto modeloch, ktoré dokážu vykonávať širokú škálu úloh a ktoré sa približujú k súčasnému stavu techniky, dosahujú ho alebo ho prekračujú;

5.„agent AI“ je systém AI alebo koordinovaný súbor systémov AI, ktorý dokáže vnímať svoje prostredie a konať na jeho základe s určitým stupňom autonómie, pričom podľa potreby používa nástroje, aby dosiahol konkrétne ciele a prispôsobil sa meniacim sa vstupom a kontextom;

6.„subjekt verejného sektora“ je subjekt verejného sektora v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice (EÚ) 2019/1024;

7.„subjekty Únie“ sú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie zriadené Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) alebo Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu alebo na ich základe;

8.„malý a stredný podnik“ alebo „MSP“ je malý alebo stredný podnik v zmysle vymedzenia v článku 2 prílohy I k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES;

9.„malý podnik so strednou trhovou kapitalizáciou“ je malý podnik so strednou trhovou kapitalizáciou v zmysle vymedzenia v bode 2 prílohy k odporúčaniu Komisie (EÚ) 2025/1099;

10.„dátové centrum“ je dátové centrum v zmysle vymedzenia v bode 2.6.3.1.16 prílohy A k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008;

11.„prevádzkovateľ dátového centra“ je prevádzkovateľ dátového centra v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/1364;

12.„služba dátového centra“ je služba dátového centra v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 31 smernice (EÚ) 2022/2555;

13.„softvér“ je softvér v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 4 nariadenia (EÚ) 2024/2847;

14.„hardvér“ je hardvér v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 5 nariadenia (EÚ) 2024/2847;

15.„komponent“ je komponent v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 6 nariadenia (EÚ) 2024/2847;

16.„výrobca“ je výrobca v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 13 nariadenia (EÚ) 2024/2847;

17.„audítorská organizácia“ je individuálna organizácia, konzorcium alebo iná kombinácia organizácií vrátane všetkých subdodávateľov, s ktorými auditovaný poskytovateľ služby cloud computingu uzavrel zmluvu o vykonaní nezávislého auditu;

18.„auditovaná služba“ je služba cloud computingu, ktorá je predmetom auditu na účely získania audítorskej správy a audítorského stanoviska;

19.„kritériá auditu“ sú kritériá podľa prílohy II k tomuto nariadeniu, na základe ktorých audítorská organizácia posudzuje, či auditovaný poskytovateľ a jeho auditovaná služba spĺňajú všetky kumulatívne kritériá, ktoré musia byť splnené na to, aby bol uznaný za poskytovateľa poskytujúceho úrovne záruky Únie 2, 3 alebo 4;

20.„audítorské dôkazy“ sú akékoľvek informácie, ktoré audítorská organizácia použije na podloženie zistení a záverov auditu a na vydanie audítorského stanoviska, vrátane údajov získaných z dokumentov, databáz alebo IT systémov, rozhovorov alebo vykonaných testov;

21.„kontrola“ je ovládanie v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 6 nariadenia (EÚ) 2021/697;

22.„verejní obstarávatelia“ sú verejní obstarávatelia v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 1 smernice 2014/24/EÚ;

25.„licencia s otvoreným zdrojovým kódom“ je licencia s otvoreným zdrojovým kódom v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 12 nariadenia (EÚ) 2024/903.

HLAVA II
ČINNOSTI VÝSKUMU, VÝVOJA A ZAVÁDZANIA PRE EKOSYSTÉM CLOUDOVÝCH SLUŽIEB A UMELEJ INTELIGENCIE

Kapitola I
Iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie

Článok 3
Všeobecný cieľ iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie

1.Iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie sledujú všeobecný cieľ, ktorým je podpora výskumných a inovačných činností a dosiahnutie rozsiahlych kapacít v celom ekosystéme cloudových služieb a umelej inteligencie Únie, a to:

a)podporou vývoja a zavádzania špičkových technológií cloudových služieb a AI vrátane technológií dátových centier novej generácie efektívne využívajúcich zdroje, otvorených technológií vrstvy cloud computingu, hraničnej AI a fyzickej a priemyselnej AI;

b)posilnením kapacity dátových centier a cloudových služieb Únie s cieľom uspokojiť rastúci dopyt spôsobený AI, podporiť inovácie a zabezpečiť odolnosť digitálnej infraštruktúry;

c)stimulovaním dopytu Únie a podporou zavádzania a využívania technológií cloudových služieb a AI vo verejnom aj súkromnom sektore v súlade s digitálnym cieľom „digitálna transformácia podnikov“ stanoveným v rozhodnutí (EÚ) 2022/2481.

2.Iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie sledujú tieto operačné ciele:

a)podpora vývoja a zavádzania pokročilých technológií dátových centier, ktoré zahŕňajú zásady energetickej efektívnosti a efektívneho využívania zdrojov už v štádiu návrhu a počas celej prevádzky (operačný cieľ č. 1);

b)podpora vývoja a zavádzania zásobníkov cloud computingu, čím sa podporí technologická autonómia Únie (operačný cieľ č. 2);

c)rozvoj spôsobilostí Únie v oblasti hraničnej AI (operačný cieľ č. 3);

d)rozvoj spôsobilostí Únie v oblasti modelov a systémov fyzickej AI a podpora ich zavádzania v strategických sektoroch Únie (operačný cieľ č. 4);

e)urýchlenie vývoja a využívania priemyselnej AI vo všetkých strategických sektoroch Únie (operačný cieľ č. 5);

f)podpora vývoja pokročilých platforiem na rozsiahle nasadzovanie agentov AI (operačný cieľ č. 6);

g)posilnenie vývoja a zavádzania modelov a systémov AI vo verejnom sektore Únie (operačný cieľ č. 7);

h)zvýšenie zavádzania technológií AI na regionálnej a miestnej úrovni a využívanie služieb cloud computingu poskytovaných európskymi poskytovateľmi služieb cloud computingu (operačný cieľ č. 8).

Článok 4
Operačné ciele iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie

1.V rámci operačného cieľa č. 1 iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie:

a)rozvíjajú technológie energetickej efektívnosti a efektívneho využívania vody pre dátové centrá vrátane inovačného chladenia, dátových centier novej generácie s jednosmerným prúdom, riešení využívania odpadového tepla a zásobníkov energie;

b)podporujú integráciu vznikajúcich technológií kvantovej výpočtovej techniky pri prevádzke výpočtovej infraštruktúry cloudových služieb a AI;

c)vyvíjajú technológie využívajúce AI na optimalizáciu efektívnosti serverov, miery využitia a prevádzky výpočtovej infraštruktúry;

d)navrhujú a optimalizujú cloudové a edgeové infraštruktúry AI s cieľom zabezpečiť účinnú integráciu do energetických sústav a zvýšiť ich flexibilitu;

e)využívajú dátové centrá ako kľúčových klientov pokročilých systémov energetického manažérstva využívajúcich rôzne zdroje energie vrátane malých modulárnych reaktorov a čistého vodíka spolu s efektívnymi riešeniami uskladňovania energie;

f)zavádzajú testovacie prostredia a pilotné linky na integráciu a testovanie technológií vyvinutých podľa písmen a) až e), ktoré zahŕňajú energeticky efektívne prototypy polovodičov a kvantovej výpočtovej techniky.

2.V rámci operačného cieľa č. 2 iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie:

a)vyvíjajú bezpečné, odolné a výkonné otvorené zásobníky cloud computingu, ktoré zahŕňajú edge computing na koncovom zariadení, pripojiteľnosť, nástroje v oblasti údajov a AI, backendovú a servisnú vrstvu pre strategické sektory, a spúšťajú pilotné projekty takýchto zásobníkov;

b)vyvíjajú servery optimalizované pre AI a základný softvér založený na procesoroch, akcelerátoroch a kvantových akcelerátoroch navrhnutých a vyrobených v Únii spolu so systémami na ukladanie dát ďalšej generácie s ultravysokou hustotou a dlhodobou životnosťou;

c)zlepšujú dostupnosť údajov pre AI prostredníctvom midlvérových platforiem s otvoreným zdrojovým kódom, ktoré sú podkladom spoločných európskych dátových priestorov;

d)pomáhajú vytvárať nadácie softvéru s otvoreným zdrojovým kódom podporujúce komponenty s otvoreným zdrojovým kódom;

e)vytvárajú katalóg európskych otvorených riešení cloud computingu vyvinutých podľa písmen a) až d) tohto odseku.

3.V rámci operačného cieľa č. 3 iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie podporujú priekopnícke projekty v oblasti hraničnej AI, ktoré vyvíjajú modely a systémy hraničnej AI ako strategické aktíva, a to aj v kľúčových odvetviach, ako je kybernetická bezpečnosť.

4.V rámci operačného cieľa č. 4 iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie:

a)urýchľujú vývoj európskeho zásobníka fyzickej AI, ktorý bude podporovať trénovanie modelov a vývoj a zavádzanie systémov, najmä pokiaľ ide o robotiku, autonómne vozidlá a drony;

b)uľahčujú prístup ku konkrétnym súborom údajov pre fyzickú AI a ich zber a prípravu;

c)podporujú vývoj, testovanie a validáciu modelov a systémov fyzickej AI v reálnych prostrediach.

5.V rámci operačného cieľa č. 5 iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie:

a)urýchľujú vývoj a využívanie modelov a systémov sektorovej AI v strategických priemyselných sektoroch Únie;

b)uľahčujú prístup k nevyhnutným výpočtovým zdrojom a nástrojom AI potrebným na vývoj a sfunkčnenie modelov a systémov AI prispôsobených potrebám priemyselných sektorov;

c)umožňujú bezpečné rozsiahle kombinovanie údajov na kolaboratívne trénovanie AI prostredníctvom technológií, ktoré zvyšujú súkromie a zachovávajú dôvernosť.

6.V rámci operačného cieľa č. 6 iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie:

a)podporujú vývoj pokročilých odolných a bezpečných platforiem na vývoj, nasadzovanie a organizovanie pokročilých agentov AI vo veľkom rozsahu;

b)uľahčujú vývoj cielených testovacích a experimentálnych metodík pokročilých agentov AI a ich organizovanie počas celého ich životného cyklu.

7.V rámci operačného cieľa č. 7 iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie:

a)urýchľujú technologický vývoj a využívanie modelov a systémov AI v kritických oblastiach verejného sektora;

b)vyvíjajú modely a systémy AI, ktoré zvyšujú účinnosť poskytovania verejných služieb a ich prístupnosť pre širokú verejnosť, zlepšujú rozhodovanie a zjednodušujú administratívne postupy;

c)podporujú výmenu a opätovné použitie trénovacích údajov a modelov AI v rámci verejných služieb Únie;

d)uľahčujú bezpečné opätovné použitie zdravotných údajov zvyšujúce súkromie v rámci modelov a nástrojov AI v oblasti zdravotnej starostlivosti;

e)uľahčujú vývoj, testovanie a nasadzovanie modelov a nástrojov AI v automobilovom priemysle, a to aj na účely autonómnej jazdy.

8.V rámci operačného cieľa č. 8 iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie:

a)podporujú rozsiahle zavádzanie AI organizáciami súkromného a verejného sektora vrátane MSP a malých podnikov so strednou trhovou kapitalizáciou prostredníctvom siete centier skúseností a akcelerácie v oblasti AI (ďalej len „centrá pre AI“);

b)vypracujú spoločný učebný plán pre cloud computing a AI, pričom budú čerpať zo siete centier pre AI a z iných relevantných európskych iniciatív;

c)presadzujú spoločné využívanie služieb dátových centier a služieb cloud computingu pre verejný sektor podporou Európskej cloudovej federácie pre verejný sektor (ďalej len „federácia EuroCloud“);

d)podporujú verejné obstarávanie služieb dátových centier a služieb cloud computingu pre subjekty Únie a subjekty verejného sektora.

Článok 5
Centrá skúseností a akcelerácie v oblasti AI

1.Jednotlivé členské štáty zriadia centrá skúseností a akcelerácie v oblasti AI (ďalej len „centrá pre AI“). Tieto centrá pre AI vychádzajú z európskych centier digitálnych inovácií zriadených podľa článku 16 nariadenia (EÚ) 2021/694 a prípadne z akýchkoľvek nástupníckych subjektov zriadených podľa práva Únie.

2.Cieľmi centier pre AI sú:

a)podpora integrácie a rozširovania prípadov použitia AI v strategických priemyselných sektoroch a vo verejnom sektore;

b)urýchlenie rozsiahleho zavádzania technológií cloudových služieb a AI na regionálnej a miestnej úrovni, najmä pre MSP, malé podniky so strednou trhovou kapitalizáciou a subjekty verejného sektora v súlade so zásadou uprednostňovania AI;

c)využívanie príslušnej infraštruktúry na urýchlenie vývoja a dolaďovania modelov a systémov AI.

3.Centrá pre AI majú za úlohu najmä:

a)pomáhať organizáciám pri urýchľovaní ich digitálnej transformácie prostredníctvom prístupu k technológiám AI a ich využívania, a to aj prepojením organizácií s európskymi poskytovateľmi technológií cloudových služieb a AI;

b)zabezpečovať alebo poskytovať prístup k príslušným systémom zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie v úzkej spolupráci s akadémiou zručností v oblasti AI;

c)uľahčovať prenos odborných znalostí medzi regiónmi;

d)podporovať rozširovanie spin-off podnikov a startupov vznikajúcich z univerzít, inkubátorov a iných akcelerátorov uľahčením prístupu ku klientom, spoločnostiam a organizáciám, ktoré hľadajú špecializované služby AI.

4.Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých podrobne opíše postup zriaďovania centier pre AI a ďalšie opatrenia týkajúce sa profilu účastníckej organizácie, podmienok účasti a podrobností o vykonávaní úloh a funkcií. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 46 ods. 2.

5.Centrá pre AI majú značnú celkovú autonómiu, pokiaľ ide o ich organizáciu, zloženie a pracovné metódy, v súlade s cieľmi stanovenými v tomto nariadení.

6.Zriadi sa sieť centier pre AI, ktorej účelom je podporovať spoluprácu a výmenu najlepších postupov medzi centrami pre AI a poskytovať špecializované služby v regiónoch, kde požadované zručnosti alebo výpočtová kapacita nie sú k dispozícii na miestnej úrovni.

7.Členské štáty a Komisia spolupracujú s existujúcimi sieťami zriadenými v rámci iných iniciatív Únie vrátane iniciatív Únie v oblasti polovodičov a údajov.

Článok 6
Vykonávanie iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie

1.Realizáciou operačných cieľov iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie sa poverujú Komisia a členské štáty a v relevantných prípadoch spoločné podniky alebo akékoľvek iné štruktúry, ktoré tieto ciele dokážu dosiahnuť.

2.Operačné ciele iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie sa realizujú prostredníctvom rozsiahlych medziodvetvových iniciatív zameraných na riešenie hlavných technologických a priemyselných výziev strategického významu pre Úniu (ďalej len „veľké výzvy“), ako sa uvádza v prílohe I.

3.Iniciatívy pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie sa môžu podporovať financovaním z programov Únie vrátane programu Horizont Európa a programu Digitálna Európa v súlade s nariadením (EÚ) 2021/694 a nariadením (EÚ) 2021/695.

4.S cieľom zohľadniť technologický vývoj a vývoj na trhu je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 45 s cieľom zmeniť prílohu I spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi iniciatív pre vedúce postavenie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie stanovenými v článku 4.

Článok 7
Národné stratégie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie

1.Členské štáty do [rovnaký deň ako deň nadobudnutia účinnosti plus jeden rok] stanovia národné stratégie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie (ďalej len „národné stratégie“).

2.Národné stratégie zahŕňajú aspoň tieto aspekty:

a)kľúčové ciele a priority pri zavádzaní cloudových služieb a AI v súlade so zásadou uprednostňovania AI, ako aj rámec riadenia a monitorovania na dosiahnutie týchto cieľov a priorít;

b)opatrenia na urýchlenie vývoja a zavádzania cloudových služieb a AI na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, najmä medzi subjektmi verejného sektora, MSP a malými podnikmi so strednou trhovou kapitalizáciou, a to aj podporou centier pre AI uvedených v článku 5 ako vstupných bodov do európskeho inovačného ekosystému v oblasti AI;

c)opatrenia na podporu rozsiahleho nasadzovania a využívania AI v strategických priemyselných sektoroch a vo verejnom sektore vrátane zdravotnej starostlivosti, energetiky a mobility;

d)opatrenia na podporu zavádzania kapacity dátových centier s osobitným zameraním na dátové centrá s vysokou hodnotou, ktoré majú významné hospodárske a spoločenské prínosy a zároveň dodržiavajú prísne normy v oblasti životného prostredia a energetickej efektívnosti;

e)opatrenia na investovanie do výpočtovej infraštruktúry s vysokou intenzitou vrátane tovární AI, gigatovární AI a kvantových počítačov ako strategických vnútroštátnych a cezhraničných aktív na podporu výskumu, vývoja a priemyselného nasadzovania AI vo všetkých strategických sektoroch;

f)opatrenia na podporu rozvoja spôsobilostí v oblasti cloudových služieb a AI a na podporu excelentnosti a inovácií, a to aj prostredníctvom opatrení týkajúcich sa verejného obstarávania a opatrení týkajúcich sa verejného obstarávania inovácií stanovených v článku 33;

g)opatrenia na podporu vývoja technológií zásobníkov cloud computingu založených na otvorenom hardvéri a softvéri s cieľom posilniť technologickú suverenitu a zvýšiť konkurencieschopnosť strategických európskych priemyselných sektorov;

h)opatrenia na zabezpečenie prístupnosti vysokokvalitných údajov na vývoj AI, a to najmä predchádzaním obmedzeniam toku údajov, s ktorými sa stretávajú organizácie.

3.Národné stratégie musia byť v súlade s cieľmi tohto nariadenia.

4.Členské štáty zabezpečia, aby ich národné stratégie boli v súlade so súvisiacimi digitálnymi cieľmi stanovenými podľa článku 4 rozhodnutia (EÚ) 2022/2481 a prispievali k ich dosahovaniu.

5.Členské štáty oznámia svoje národné stratégie Komisii do troch mesiacov od ich prijatia. Členské štáty svoje národné stratégie aspoň každé tri roky posúdia na základe kľúčových ukazovateľov výkonnosti a v prípade potreby ich aktualizujú. Komisia monitoruje prijímanie a revidovanie národných stratégií.

6.Európska rada pre umelú inteligenciu zriadená nariadením (EÚ) 2024/1689 (ďalej len „Rada pre AI“) poskytuje poradenstvo a pomoc členským štátom, pokiaľ ide o koordináciu národných stratégií. Rada pre AI uľahčuje výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi.

Článok 8
Kritériá pre prioritné projekty v oblasti hraničnej AI

Komisia môže prostredníctvom rozhodnutia uznať za prioritné projekty v oblasti hraničnej AI projekty vybrané prostredníctvom otvorených výziev na vyjadrenie záujmu, ktoré podporujú veľkú výzvu č. 3 stanovenú v prílohe I, za predpokladu, že sú splnené tieto kritériá:

a)ide o priekopnícky projekt zameraný na podporu a rozširovanie technológií hraničnej AI;

b)realizuje ho Konzorcium pre európsku digitálnu infraštruktúru zriadené podľa rozhodnutia (EÚ) 2022/2481 alebo iný právny subjekt oprávnený na financovanie podľa práva Únie a zahŕňa účasť najmenej troch členských štátov;

c)zúčastnené členské štáty kombinujú výpočtový čas a iné relevantné zdroje na podporu realizácie určeného projektu.

Článok 9
Výpočtová podpora projektov v oblasti AI

1.Únia a členské štáty zabezpečia, aby sa na podporu rozvoja prioritných projektov v oblasti hraničnej AI, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 8, v rámci obmedzení dostupnej kapacity pridelili dostatočné výpočtové zdroje AI z ich výpočtových kapacít.

2.Únia prispeje minimálne rovnakým objemom výpočtových zdrojov AI, ako na prioritné projekty v oblasti hraničnej AI prispievajú členské štáty, a to v takom rozsahu, aby bola v rámci podielu Únie na čase prístupu k európskej vysokovýkonnej výpočtovej technike k dispozícii dostatočná výpočtová kapacita AI.

3.Únia a členské štáty sa usilujú poskytnúť dostatok výpočtových zdrojov pre projekty priemyselných inovácií v oblasti AI, projekty fyzickej AI a projekty verejného sektora v oblasti AI.

HLAVA III
KAPACITY DÁTOVÝCH CENTIER 

Kapitola I
Akceleračné zóny pre dátové centrá

Článok 10
Určenie akceleračných zón pre dátové centrá

1.Ak sa na území členského štátu zavádza kapacita dátových centier, tento členský štát do [Úrad pre publikácie: vložte dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia plus 6 mesiacov] určí na svojom území aspoň jednu akceleračnú zónu pre dátové centrá (ďalej len „akceleračná zóna“). Členské štáty pri určovaní akceleračných zón zohľadňujú tieto aspekty:

a)umiestnenie a rozmer lokality alebo oblasti a minimálnu a maximálnu veľkosť zariadení, ktoré by sa mohli v tejto lokalite alebo oblasti vybudovať;

b)dostupnú a budúcu kapacitu elektrizačnej sústavy a možnosť a podmienky uskladňovania na mieste a výroby čistej energie;

c)dostupnú a budúcu kapacitu sieťovej pripojiteľnosti;

d)schopnosť zóny podporovať postupné vyraďovanie zastaraných medených sietí;

e)dostupné a budúce zariadenia, ktoré môžu opätovne používať odpadové teplo z dátových centier;

f)všetky opatrenia prijaté na urýchlenie udeľovania potrebných povolení na výstavbu a prevádzku dátových centier v danej zóne;

g)uprednostňovanie opätovného využívania opustených priemyselných pozemkov pred využívaním zelených lúk;

h)schopnosť lokality alebo oblasti fungovať udržateľne, najmä pokiaľ ide o prevenciu alebo minimalizáciu vplyvov na životné prostredie a podporu znižovania emisií oxidu uhličitého a jej odolnosť proti zmene klímy.

2.Ak je to vhodné na uľahčenie rozvoja akceleračných zón, členské štáty:

a)vykonajú a aspoň každé tri roky preskúmajú komplexnú analýzu energetických potrieb súčasných a budúcich akceleračných zón a ich príslušných vplyvov na emisie skleníkových plynov a určia požadovanú kapacitu energetickej infraštruktúry na riadne fungovanie a rozvoj projektov dátových centier v akceleračných zónach. Takáto analýza sa vykoná aspoň pri určovaní akceleračných zón podľa odseku 1;

b)zabezpečia, aby sa v plánoch rozvoja siete, ktoré vypracovali prevádzkovatelia prenosových sústav podľa článku 51 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 a prevádzkovatelia distribučných sústav podľa článku 32 smernice (EÚ) 2019/944, náležite zohľadnila analýza vypracovaná podľa písmena a) tohto odseku, pričom zohľadnia potenciál anticipačných investícií na uspokojenie budúcich potrieb sústavy.

3.Vnútroštátne, regionálne a miestne orgány zodpovedné za prípravu priestorových plánov a plánov rozvoja zvážia, či do týchto plánov zahrnú ustanovenia týkajúce sa rozvoja projektov dátových centier zavádzaných v akceleračných zónach a potrebnej infraštruktúry. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia dátových centier mali k dispozícii všetky relevantné údaje o priestorovom plánovaní. Ak tieto plány podliehajú posudzovaniu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES a článku 6 smernice 92/43/EHS, uvedené posudzovania možno spojiť. V náležitých prípadoch sa v tomto spojenom posudzovaní pozornosť venuje aj vplyvu na potenciálne ovplyvnené vodné útvary uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES.

4.Členské štáty pri určovaní akceleračných zón zabezpečia zapojenie a koordináciu všetkých príslušných vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov a subjektov vrátane prevádzkovateľov v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 29 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972, prevádzkovateľov prenosových sústav v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 35 smernice (EÚ) 2019/944 a prevádzkovateľov distribučných sústav v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 29 smernice (EÚ) 2019/944.

Článok 11
Podmienky v akceleračných zónach

1.Pri stanovovaní požiadaviek na udržateľnosť dátových centier zavádzaných v akceleračných zónach členské štáty použijú kľúčové ukazovatele výkonnosti uvedené v písmenách a) až n) prílohy II k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2024/1364 podľa smernice (EÚ) 2023/1791.

2.Členské štáty zabezpečia, aby sa prideľovanie a využívanie zdrojov v rámci akceleračných zón uskutočňovalo za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok a neviedlo k špekulatívnym rezerváciám ani k praktikám uzavretia trhu, ktoré by mohli brániť účinnej hospodárskej súťaži alebo účinnému rozvoju alebo využívaniu týchto zón.

Článok 12
Jednotné informačné miesta

1.Prevádzkovateľ dátového centra má právo, aby mu na požiadanie počas celého životného cyklu projektu dátového centra v akceleračnej zóne pomáhalo jednotné informačné miesto, pokiaľ ide o všetky povolenia potrebné na zavedenie dátového centra. Na tento účel členské štáty určia jedno alebo viacero jednotných informačných miest pre prevádzkovateľov dátových centier z projektov dátových centier v akceleračných zónach. Členské štáty môžu na tento účel určiť jednotné informačné miesto zriadené podľa nariadenia (EÚ) 2024/1309. Uplatňujú sa aj funkcie, postupy a mechanizmy uplatniteľné na takéto jednotné informačné miesta podľa nariadenia (EÚ) 2024/1309, a to vrátane tých, ktoré sa týkajú digitálneho prístupu, administratívnej koordinácie a urovnávania sporov.

2.Úloha jednotného informačného miesta môže okrem iného zahŕňať koordináciu, uľahčovanie, monitorovanie a výmenu informácií o postupe týkajúcom sa:

a)priestorového plánovania a stavebných povolení;

b)environmentálnych hodnotení v súlade s nariadením (EÚ) 2026/XXXX [o urýchlení environmentálnych hodnotení];

c)povolení týkajúcich sa odberu vody, vypúšťania odpadových vôd a využívania a rekuperácie tepla;

d)súladu s uplatniteľnými administratívnymi povinnosťami a povinnosťami podávania správ;

e)informácií pre verejnosť s cieľom zvýšiť akceptáciu projektu dátového centra verejnosťou;

f)žiadostí o pripojenie k elektrickým, tepelným alebo komunikačným sieťam alebo k iným relevantným sieťam.

3.Jednotné informačné miesto pomáha pri posudzovaní toho, či sa projekt dátového centra môže považovať za strategický projekt podľa článku 14.

4.Pri poskytovaní administratívnej podpory a pomoci uvedenej v tomto článku venuje jednotné kontaktné miesto osobitnú pozornosť MSP a v relevantných prípadoch zriadi osobitný kanál na komunikáciu s MSP s cieľom poskytovať usmernenia a odpovedať na otázky týkajúce sa vykonávania tohto nariadenia.

Článok 13
Zjednodušenie administratívnych postupov a postupov udeľovania povolení

1.Projekty dátových centier zavádzané v akceleračných zónach sa považujú za strategické projekty v zmysle článku 14 nariadenia (EÚ) 2026/XXX [o urýchlení environmentálnych hodnotení] a využívajú súbor nástrojov stanovený v prílohe k uvedenému nariadeniu.

2.Pre každú určenú akceleračnú zónu členské štáty pripravia a vydajú súhrnné základné povolenie, ktorým sa povoľuje zavedenie dátových centier v danej akceleračnej zóne. Toto súhrnné základné povolenie pokrýva povolenia a administratívne schválenia požadované pre projekty dátových centier nachádzajúce sa v danej akceleračnej zóne s výnimkou povolení špecifických pre jednotlivé zariadenia.

3.Pred vydaním súhrnného základného povolenia uvedeného v odseku 2 členské štáty vykonajú všetky potrebné postupy a posúdenia vrátane všetkých príslušných environmentálnych hodnotení, plánovacích postupov a hodnotení uplatniteľných na úrovni akceleračnej zóny.

4.Od dátových centier zavedených v akceleračných zónach sa vyžaduje, aby získali dodatočné povolenia len na činnosti, ktoré nepatria do rozsahu súhrnného základného povolenia uvedeného v odseku 2.

5.Členské štáty zabezpečia, aby sa administratívne žiadosti týkajúce sa plánovania, výstavby a prevádzky dátových centier zavedených v akceleračných zónach vybavovali efektívne, transparentne a načas. Postup udeľovania povolení pre projekty dátových centier zavádzané v akceleračných zónach pre dátové centrá nesmie presiahnuť 12 mesiacov od predloženia komplexnej žiadosti. Táto lehota sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek kratšie lehoty stanovené členskými štátmi. Ak takýto status vo vnútroštátnom práve existuje, projektom dátových centier sa udelí status najvyššieho možného vnútroštátneho významu a bude sa s nimi podľa toho zaobchádzať pri postupoch udeľovania povolení. Tento odsek sa uplatňuje len vtedy, ak takýto status existuje vo vnútroštátnom práve, a teda sa ním nezakladá povinnosť členských štátov zaviesť ho.

Kapitola II
Strategické projekty

Oddiel 1
Určenie strategických projektov dátových centier

Článok 14
Určenie strategických projektov dátových centier

1.Komisia môže prostredníctvom rozhodnutia určiť za strategické projekty také projekty dátových centier vybrané v rámci otvorených výziev na vyjadrenie záujmu, ktoré spĺňajú aspoň dve z týchto kritérií:

a)projektom sa zriaďuje a prevádzkuje infraštruktúra, ktorá priamo podporuje a posilňuje základné funkcie verejného sektora vrátane výskumu a vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, verejnej bezpečnosti a ochrany;

b)projekt zahŕňa vysoko udržateľné alebo inovačné prvky vrátane technológií a riešení vyvinutých podľa hlavy II;

c)projekt prispieva k bezpečnosti, ochrane a stabilite elektrizačnej sústavy a k potrebám elektroenergetického systému podľa hodnotenia príslušného prevádzkovateľa systému, najmä v prípade projektov zahŕňajúcich spoločné umiestnenie veľkých zariadení na výrobu a uskladňovanie čistej energie;   

d)projekt podporuje integráciu čipov, procesorov a akcelerátorov, serverov alebo kvantových počítačov navrhnutých a/alebo vyrobených v Únii do systémov dátových centier alebo správy zariadení dátových centier, čo posilňuje únijné dodávateľské reťazce polovodičov, kvantových technológií a dátových centier a prispieva k cieľom tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2023/1781;

e)projekt rieši veľký nedostatok výpočtovej kapacity v oblasti, ktorá sa podľa článku 15 identifikuje ako oblasť s takýmto nedostatkom, a významne prispieva k rastu, rozvoju a podpore miestneho hospodárstva.

2.Žiadateľ vo svojom návrhu poskytne všetky potrebné a relevantné informácie, aby preukázal, že projekt spĺňa príslušné kritériá.

3.Trvanie určenia za strategický projekt vychádza z predpokladanej životnosti projektu. Žiadateľ zahrnie do návrhu informácie potrebné na odôvodnenie predpokladanej životnosti projektu, na základe ktorej sa určí trvanie určenia za strategický projekt.

4.Ak Komisia zistí, že projekt určený za strategický projekt už nespĺňa príslušné kritériá, alebo ak sa jeho určenie zakladalo na žiadosti obsahujúcej nesprávne informácie ovplyvňujúce súlad s danými kritériami, môže rozhodnutím odňať určenie tohto projektu za strategický projekt. Projekty, ktorým bolo odňaté určenie za strategický projekt, strácajú všetky práva spojené s týmto statusom podľa tohto nariadenia.

 
Kapitola III
Monitorovanie

Článok 15
Monitorovanie nedostatku kapacít

1.Na účely monitorovania pokroku pri dosahovaní cieľov rozhodnutia (EÚ) 2022/2481 Komisia identifikuje a monitoruje:

a)výpočtovú kapacitu dostupnú v Únii vrátane kapacity edge computingu;

b)objem dopytu po kapacite dátových centier;

c)rozsah nedostatku kapacít a oblastí s nedostatočnou dostupnosťou služieb, ktoré by Komisia v spolupráci s členskými štátmi mohla identifikovať a následne použiť ako akceleračné zóny na zavedenie kapacity dátových centier.

HLAVA IV
AUTONÓMIA

Kapitola I
Rámec suverenity v oblasti cloud computingu

Oddiel 1
Úrovne záruky Únie

Článok 16
Rozsah pôsobnosti

1.V tejto kapitole sa stanovuje rámec suverenity Únie v oblasti cloud computingu pozostávajúci zo štyroch úrovní záruky Únie, ktorých kritériá sú stanovené v prílohe II a ktoré musia poskytovatelia služieb cloud computingu spĺňať, aby mohli poskytovať svoje služby cloud computingu subjektom Únie a subjektom verejného sektora.

2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 45 s cieľom zmeniť úrovne záruky Únie stanovené v prílohe II a dôkazy stanovené v prílohe III.

3.S cieľom zabezpečiť, aby boli prílohy II a III naďalej aktuálne vzhľadom na nový právny alebo technický vývoj, ich Komisia preskúma aspoň každých 18 mesiacov. 

Článok 17
Uznávanie poskytovateľov služieb cloud computingu

1.Poskytovateľ služby cloud computingu, ktorý chce byť uznaný ako poskytovateľ poskytujúci určitú úroveň záruky Únie, predloží žiadosť o uznanie príslušnému vnútroštátnemu orgánu v krajine usadenia. Pri predkladaní žiadosti o uznanie poskytovateľ služby cloud computingu zahrnie všetky relevantné dôkazy požadované podľa odsekov 3 alebo 4.

2.Hodnotiacim príslušným vnútroštátnym orgánom je príslušný orgán v krajine usadenia. Hodnotiaci príslušný vnútroštátny orgán, ktorému bola doručená žiadosť o uznanie kandidáta, môže v prípade potreby požiadať jeden alebo viacero príslušných orgánov ostatných členských štátov o spoluprácu pri postupe uznania kandidáta podľa tohto článku. Vnútroštátny orgán, ktorému bola doručená žiadosť o spoluprácu, do 15 dní od prijatia takejto žiadosti buď potvrdí, že súhlasí so spoluprácou s hodnotiacim príslušným vnútroštátnym orgánom, alebo žiadosť zamietne.

3.Pokiaľ ide o úroveň záruky Únie 1, kandidátsky poskytovateľ služby cloud computingu predloží hodnotiacemu príslušnému vnútroštátnemu orgánu EÚ vyhlásenie o zhode uvedené v článku 19 ods. 2 a všetky potrebné dôkazy.

Odchylne od prvého pododseku sa EÚ vyhlásenie o zhode vydané podľa článku 19 ods. 2 poskytovateľmi služieb cloud computingu, ktorí sú MSP, priamo a automaticky uznáva vo všetkých členských štátoch bez toho, aby bolo potrebné predchádzajúce uznanie hodnotiacim príslušným vnútroštátnym orgánom.

4.Pokiaľ ide o úrovne záruky Únie 2, 3 a 4, kandidátsky poskytovateľ služby cloud computingu predloží hodnotiacemu príslušnému vnútroštátnemu orgánu audítorskú správu, „kladné“ audítorské stanovisko uvedené v článku 20 a všetky dôkazy poskytnuté audítorskej organizácii počas audítorského postupu.

5.Hodnotiaci príslušný vnútroštátny orgán do 60 dní od prijatia žiadosti podľa odseku 1 posúdi dôkazy predložené podľa odsekov 3 alebo 4 a buď:

a)pripraví návrh rozhodnutia o uznaní a čo najskôr oznámi príslušným orgánom ostatných členských štátov 60-dňové obdobie na preskúmanie, ktoré slúži na potvrdenie zamýšľaného uznania danej služby cloud computingu v celej Únii za službu, ktorá poskytuje príslušnú úroveň záruky Únie. Oznámenie obdobia na preskúmanie príslušným orgánom ostatných členských štátov zahŕňa dôkazy uvedené v odsekoch 3 alebo 4, alebo

b)ak predložené dôkazy nepostačujú na to, aby hodnotiaci príslušný orgán mohol uznať službu cloud computingu, môže si od žiadateľa vyžiadať ďalšie informácie a požiadať ho, aby takéto informácie predložil v stanovenej lehote. 60-dňové obdobie uvedené v tomto odseku sa pozastaví odo dňa vydania žiadosti až do dňa prijatia informácií. Pozastavenie nepresiahne celkový počet 30 dní, ak si to nevyžiada charakter požadovaných informácií alebo výnimočné okolnosti, alebo

c)zamietne žiadosť o uznanie. Pred zamietnutím žiadosti o uznanie hodnotiaci príslušný orgán poskytne kandidátskemu poskytovateľovi služby cloud computingu možnosť do 30 dní predložiť písomné pripomienky k záverom hodnotenia. Hodnotiaci príslušný orgán tieto pripomienky náležite zohľadní pri dokončovaní svojich záverov.

6.Počas obdobia na preskúmanie uvedeného v odseku 5 písm. a) môže príslušný vnútroštátny orgán iného členského štátu predložiť hodnotiacemu príslušnému vnútroštátnemu orgánu odôvodnenú námietku alebo žiadosť o objasnenie, ak sa domnieva, že návrh rozhodnutia o uznaní nie je v súlade s uplatniteľnou úrovňou záruky Únie stanovenou v prílohe II.

7.Ak sa v rámci obdobia na preskúmanie uvedeného v odseku 5 písm. a) nepredloží žiadna odôvodnená námietka ani žiadosť o objasnenie, závery hodnotiaceho príslušného vnútroštátneho orgánu sa považujú za prijaté všetkými členskými štátmi, hodnotiaci príslušný vnútroštátny orgán prijme rozhodnutie o uznaní a auditovaná služba sa uzná v celej Únii s príslušnou úrovňou záruky Únie.

8.Ak sa v rámci obdobia na preskúmanie uvedeného v odseku 5 písm. a) predloží žiadosť o objasnenie, hodnotiaci príslušný vnútroštátny orgán takúto žiadosť náležite zohľadní a v prípade potreby požiada žiadateľa o nové informácie podľa odseku 5 písm. b) alebo potvrdí alebo zmení svoj pôvodný návrh rozhodnutia. Ak žiadajúci príslušný orgán nie je presvedčený, môže predložiť odôvodnenú námietku.

9.Ak sa v rámci obdobia na preskúmanie uvedeného v odseku 5 písm. a) alebo po postupe uvedenom v odseku 8 predloží odôvodnená námietka, hodnotiaci príslušný vnútroštátny orgán túto námietku posúdi a buď zachová, alebo zruší svoj pôvodný návrh rozhodnutia. Hodnotiaci príslušný vnútroštátny orgán informuje príslušné orgány ostatných členských štátov do 15 dní od ukončenia obdobia na preskúmanie uvedeného v odseku 5 písm. a), prípadne do 15 dní od prijatia odôvodnenej námietky predloženej po postupe uvedenom v odseku 8.

10.V prípade, že hodnotiaci príslušný vnútroštátny orgán zamýšľa svoj návrh rozhodnutia zachovať, dotknutý príslušný vnútroštátny orgán môže vec postúpiť Komisii. Komisia postúpenú vec posúdi a môže požiadať dotknuté príslušné vnútroštátne orgány o informácie. Komisia prijme záväzné rozhodnutie, v ktorom určí, či hodnotiaci príslušný vnútroštátny orgán môže prijať rozhodnutie o uznaní.

11.Hodnotiaci príslušný vnútroštátny orgán môže uznanie zrušiť, ak zistí, že poskytovateľ služby cloud computingu, ktorého služba bola uznaná v celej Únii za službu poskytujúcu konkrétnu úroveň záruky Únie, úmyselne alebo z nedbanlivosti poskytol nesprávne alebo zavádzajúce informácie.

12.Komisia môže prijať vykonávacie akty týkajúce sa praktických opatrení pre postupy uvedené v tomto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 46 ods. 2.

13.Komisia môže na účely vykonávania úloh, ktoré jej boli pridelené podľa odseku 10, požadovať, aby príslušné vnútroštátne orgány v krajine usadenia čo najskôr a v primeranej lehote poskytli všetky relevantné informácie týkajúce sa dotknutého poskytovateľa služby cloud computingu a žiadosti o uznanie.

14.Pri zasielaní žiadosti o informácie Komisia uvedie účel žiadosti, upresní, aké informácie sa požadujú, a stanoví lehotu, v ktorej sa majú informácie poskytnúť.

Článok 18
Pridružené tretie krajiny

1.Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať rozhodnutia, v ktorých určí tretie krajiny, v prípade ktorých môžu byť poskytovatelia služieb cloud computingu, ktorí podliehajú kontrole danej tretej krajiny alebo právneho subjektu usadeného v danej tretej krajine, predmetom auditu na základe kritérií pre úroveň záruky Únie 3 podľa prílohy II za predpokladu, že daná tretia krajina spĺňa tieto kumulatívne kritériá:

a)podlieha príslušnému rozhodnutiu o primeranosti prijatému podľa článku 45 nariadenia (EÚ) 2016/679;

b)nemá zavedené žiadne opatrenia, ktoré by jej umožnili vykonávať kontrolu nad poskytovateľom služby cloud computingu spôsobom, ktorý by bol v rozpore s požiadavkami na zákonný prístup k iným ako osobným údajom stanovenými v článku 32 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) 2023/2854;

c)nemá zavedené žiadne opatrenia, ktoré by poskytovateľa služby cloud computingu nútili zhoršiť alebo narušiť kontinuitu alebo poskytovanie služby. Nemá zavedené ani žiadne opatrenia, ktorými by sa poskytovateľovi služby cloud computingu ukladala povinnosť vykonávať, presadzovať, uplatňovať alebo dodržiavať reštriktívne opatrenia, ako sú sankčné režimy, embargá alebo akékoľvek rovnocenné právne alebo administratívne opatrenia, pokiaľ tieto osobitné opatrenia nie sú legitímne podľa vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov alebo práva Únie;

d)nemá zavedené žiadne opatrenia, ktoré by bránili poskytovaniu najmodernejších technológií a služieb poskytovaných poskytovateľom služby cloud computingu;

e)udržiava otvorený trh pre služby cloud computingu Únie;

f)poskytuje rovnocenné úrovne prístupu k postupom verejného obstarávania služieb cloud computingu, ktoré podliehajú kontrole členského štátu alebo subjektu Únie alebo právneho subjektu usadeného v Únii.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 46 ods. 2.

2.Ak z dostupných informácií vyplynie, že tretia krajina už nespĺňa požiadavky podľa odseku 1, Komisia zruší, zmení alebo pozastaví rozhodnutie uvedené v odseku 1.

3.Komisia uverejní na svojom webovom sídle zoznam tretích krajín, ktoré spĺňajú požiadavky podľa odseku 1, a krajín, ktoré ich už nespĺňajú.

Oddiel 2
Postupy posudzovania zhody

Článok 19
Posúdenie zhody samohodnotením

1.Poskytovatelia služieb cloud computingu, ktorí v súlade s článkom 17 žiadajú o uznanie za poskytovateľov poskytujúcich úroveň záruky Únie 1, vykonajú posúdenie zhody samohodnotením, pokiaľ ide o súlad s kritériami pre úroveň záruky Únie 1 stanovenými v prílohe II.

2.Po posúdení zhody samohodnotením uvedenom v odseku 1 poskytovateľ služby cloud computingu vydá EÚ vyhlásenie o zhode, v ktorom uvedie, že bol preukázaný súlad s kritériami pre úroveň záruky Únie 1. Vydaním takéhoto vyhlásenia poskytovateľ služby cloud computingu preberá zodpovednosť za súlad služby cloud computingu s kritériami pre úroveň záruky Únie 1 stanovenými v prílohe II.

3.Poskytovateľ služby cloud computingu verejne sprístupní EÚ vyhlásenie o zhode.

Oddiel 3
Nezávislé audity tretími stranami

Článok 20
Nezávislý audit

1.Poskytovatelia služieb cloud computingu, ktorí v súlade s článkom 17 žiadajú o uznanie za poskytovateľov poskytujúcich úroveň záruky Únie 2, 3 alebo 4, sa na vlastné náklady podrobia nezávislým auditom vykonaným tretími stranami s cieľom získať audítorskú správu a audítorské stanovisko od audítorskej organizácie. Auditovaný poskytovateľ, ktorý sa podrobuje audítorskému postupu na vyššej úrovni záruky Únie, musí spĺňať všetky uplatniteľné kumulatívne kritériá podľa prílohy II platné pre nižšie úrovne záruky Únie. Ak nesplní ktorékoľvek požiadavky týkajúce sa nižšej úrovne záruky, súlad s vyššími úrovňami záruky Únie je vylúčený.

2.Auditovaní poskytovatelia spolupracujú s audítorskými organizáciami a poskytujú im pomoc potrebnú na to, aby mohli tieto audity vykonávať účinne, efektívne a včas, a to aj tým, že im poskytnú prístup ku všetkým relevantným údajom a do všetkých relevantných priestorov a odpovedia na ústne alebo písomné otázky. Auditovaní poskytovatelia sa zdržia obmedzovania, neprimeraného ovplyvňovania alebo narušovania výkonu auditu.

3.Audítorské organizácie zabezpečia primeranú úroveň dôvernosti a služobného tajomstva v súvislosti s informáciami získanými v rámci auditov od auditovaných poskytovateľov a tretích strán, a to aj po skončení auditov. Táto požiadavka nesmie mať nepriaznivý vplyv na vykonávanie auditov a iné ustanovenia tohto nariadenia. Podľa článku 23 si audítorská organizácia vymieňa len informácie, ktoré sú potrebné na účely podávania správ a nezahŕňajú žiadne informácie, ktoré by sa mohli odôvodnene považovať za dôverné.

4.Audity uvedené v odseku 1 vykonávajú audítorské organizácie, ktoré:

a)sú nezávislé od dotknutého poskytovateľa služby cloud computingu a akejkoľvek právnickej osoby prepojenej s týmto poskytovateľom a nie sú s nimi v žiadnom konflikte záujmov, najmä:

i) počas 12 mesiacov pred začiatkom auditu neposkytovali dotknutému poskytovateľovi služby cloud computingu ani žiadnej právnickej osobe prepojenej s týmto poskytovateľom iné ako audítorské služby súvisiace so záležitosťami, ktoré sú predmetom auditu, a zaviazali sa, že im takéto služby nebudú poskytovať počas 12 mesiacov po ukončení auditu;

ii) počas 10 rokov pred začiatkom auditu neposkytovali dotknutému poskytovateľovi služby cloud computingu ani žiadnej právnickej osobe prepojenej s týmto poskytovateľom audítorské služby podľa tohto článku;

iii) nevykonávajú audit výmenou za poplatky, ktoré závisia od výsledku auditu;

b)majú preukázané odborné znalosti, technickú spôsobilosť a schopnosti v oblasti auditu služieb cloud computingu;

c)majú preukázanú objektívnosť a profesionálnu etiku, najmä na základe dodržiavania kódexov postupov alebo vhodných noriem.

5.Audítorské organizácie, ktoré audity vykonávajú, vypracujú za každý audit audítorskú správu. Uvedená správa obsahuje písomné odôvodnenie a musí obsahovať aspoň:

a)názov, adresu a kontaktné miesto poskytovateľa, ktorý je predmetom auditu, a obdobie, ktorého sa audit týka;

b)názov a adresu audítorskej organizácie alebo organizácií vykonávajúcich audit;

c)vyhlásenie o záujmoch;

d)opis konkrétnych aspektov, ktoré boli predmetom auditu, a použitej metodiky;

e)opis a zhrnutie hlavných zistení vyplývajúcich z auditu;

f)zoznam tretích strán, s ktorými sa v rámci auditu konzultovalo;

g)„kladné“ alebo „záporné“ audítorské stanovisko a akékoľvek informácie o tom, či auditovaná služba auditovaného poskytovateľa spĺňa uplatniteľné kritériá auditu pre úroveň záruky Únie 2, 3 alebo 4 podľa prílohy II;

h)ak je audítorské stanovisko „záporné“, prevádzkové odporúčania týkajúce sa konkrétnych opatrení na dosiahnutie súladu a odporúčaný časový rámec na dosiahnutie súladu;

i)ak je audítorské stanovisko „kladné“, úroveň záruky Únie, ktorú je potrebné uznať podľa článku 17, vydanú auditovanej službe auditovaného poskytovateľa podľa uplatniteľných kritérií stanovených v prílohe II.

6.Ak audítorská organizácia nebola schopná vykonať audit určitých aspektov alebo vyjadriť audítorské stanovisko na základe svojich vyšetrovaní, v audítorskej správe uvedie vysvetlenie okolností a dôvodov, prečo uvedené aspekty nemohli byť predmetom auditu.

7.Audítorská organizácia môže svoju audítorskú správu a audítorské stanovisko zrušiť, ak auditovaný poskytovateľ úmyselne alebo z nedbanlivosti poskytol nesprávne alebo zavádzajúce audítorské dôkazy.

8.Auditovaný poskytovateľ audítorskú správu a súvisiace „kladné“ audítorské stanovisko každoročne predkladá na preskúmanie tej istej alebo inej audítorskej organizácii, ktorá posúdi, či auditovaná služba naďalej spĺňa uplatniteľné kritériá stanovené v prílohe II. Na základe ročného preskúmania môže audítorská organizácia potvrdiť, aktualizovať alebo zrušiť pôvodnú audítorskú správu a audítorské stanovisko.

9.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 45 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel vykonávania auditov procesných krokov, pravidiel pre audítorské organizácie a ich technickú spôsobilosť, metodík auditu a vzorov audítorských správ.

Článok 21
Obsah a kvalita audítorských dôkazov

1.Pri príprave audítorskej správy a audítorského stanoviska audítorská organizácia posudzuje súlad auditovanej služby s kritériami stanovenými v prílohe II na základe audítorských dôkazov uvedených v prílohe III. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 45 s cieľom zmeniť prílohu III stanovením potrebných dôkazov nevyhnutných na posúdenie súladu s kritériami auditu podľa prílohy II.

2.Audítorské dôkazy musia byť:

a)relevantné a dostatočné na to, aby audítorská organizácia mohla vypracovať audítorskú správu a poskytnúť audítorské stanovisko, ako aj

b)spoľahlivé, a to podľa odborného úsudku a skepticizmu audítorskej organizácie.

Článok 22
Centrálny register služieb cloud computingu

1.Komisia zriadi a udržiava špecializovaný register služieb cloud computingu, ktoré boli uznané v súlade s článkom 17 (ďalej len „centrálny register“).

2.Príslušný vnútroštátny orgán v krajine usadenia, ktorý uznal službu cloud computingu podľa článku 17, zaregistruje službu cloud computingu v centrálnom registri.

3.Zrušenie audítorskej správy a audítorského stanoviska audítorskou organizáciou alebo zrušenie uznania príslušným orgánom sa uverejní v centrálnom registri a zostane v ňom k dispozícii päť rokov.

4.Centrálny register je verejne dostupný na osobitnom a ľahko prístupnom webovom sídle, kde ho Komisia spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v krajine usadenia pravidelne aktualizujú.

Článok 23
Povinnosti týkajúce sa transparentnosti 

1.Keď sa uznaný poskytovateľ služby cloud computingu dozvie o akýchkoľvek informáciách alebo akejkoľvek podstatnej zmene okolností, ktoré môžu ovplyvniť audítorskú správu a „kladné“ stanovisko podľa článku 20 alebo uznanie podľa článku 17, čo najskôr to oznámi audítorskej organizácii a príslušnému vnútroštátnemu orgánu v krajine usadenia.

2.Na základe oznámenia podľa odseku 1 audítorská organizácia posúdi, či je potrebné audítorskú správu alebo audítorské stanovisko zmeniť alebo zrušiť. Ak audítorská organizácia audítorskú správu alebo audítorské stanovisko zmení alebo zruší, čo najskôr to oznámi príslušnému vnútroštátnemu orgánu v krajine usadenia.

3.Príslušný vnútroštátny orgán v krajine usadenia na základe oznámenia uvedeného v odseku 1 alebo 2 posúdi, či je potrebné zmeniť alebo zrušiť uznanie. Ak príslušný vnútroštátny orgán v krajine usadenia zmení alebo zruší uznanie služby cloud computingu, čo najskôr to oznámi príslušným vnútroštátnym orgánom ostatných členských štátov a Komisii.

Článok 24
Sankcie a náhrada škody

1.Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení tejto kapitoly poskytovateľmi služieb cloud computingu patriacimi do ich právomoci, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty o týchto pravidlách a opatreniach čo najskôr informujú Komisiu a oznámia jej každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní.

2.Členské štáty zohľadnia kritériá na ukladanie sankcií za porušenie tohto nariadenia z tohto neúplného zoznamu:

a)povaha, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia;

b)akékoľvek opatrenie prijaté porušujúcou stranou s cieľom zmierniť alebo napraviť škodu spôsobenú porušením;

c)akékoľvek predchádzajúce porušenia zo strany porušujúcej strany;

d)finančné výhody, ktoré porušujúca strana získala, alebo straty, ktorým zabránila v dôsledku porušenia, pokiaľ takéto výhody alebo straty možno spoľahlivo stanoviť;

e)všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti vzťahujúce sa na okolnosti prípadu;

f)ročný obrat porušujúcej strany v predchádzajúcom finančnom roku v Únii.

3.Podľa príslušných právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov majú príjemcovia služieb cloud computingu právo žiadať od poskytovateľov služieb cloud computingu náhradu akejkoľvek škody alebo straty, ktorú utrpeli v dôsledku toho, že títo poskytovatelia porušili svoje povinnosti podľa tejto kapitoly.

Oddiel 4
Príslušné vnútroštátne orgány

Článok 25
Príslušné vnútroštátne orgány

1.Členské štáty do [Úrad pre publikácie: vložte dátum nadobudnutia účinnosti plus 1 rok] určia jeden alebo viacero príslušných vnútroštátnych orgánov zodpovedných za presadzovanie tejto kapitoly. Na tento účel môžu členské štáty určiť existujúci orgán alebo existujúce orgány (ďalej len „príslušné orgány“).

2.Členské štáty oznámia Komisii názvy príslušných orgánov a ich úlohy a právomoci. Komisia vedie verejný register týchto orgánov.

3.Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány vykonávali svoje úlohy podľa tohto nariadenia nestranne, transparentne a načas. Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány mali všetky potrebné zdroje na výkon svojich úloh vrátane dostatočných technických, finančných a ľudských zdrojov na výkon primeraného dohľadu nad všetkými poskytovateľmi služieb cloud computingu, ktorí patria do ich právomoci.

4.Výhradnú právomoc na presadzovanie tejto kapitoly má členský štát, v ktorom má poskytovateľ služby cloud computingu hlavné sídlo, t. j. v ktorom má poskytovateľ služby cloud computingu svoje ústredie alebo registrované sídlo, z ktorého sa vykonávajú hlavné finančné operácie a prevádzková kontrola.

Článok 26
Právomoci príslušných vnútroštátnych orgánov

1.Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa článku 17, príslušné orgány v krajine usadenia majú tieto vyšetrovacie právomoci:

a)právomoc požadovať od akéhokoľvek poskytovateľa služby cloud computingu, ako aj od akýchkoľvek iných osôb konajúcich na účely súvisiace s ich obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, o ktorých možno odôvodnene predpokladať, že poznajú informácie týkajúce sa podozrenia z porušenia tohto nariadenia, vrátane audítorských organizácií, aby tieto informácie čo najskôr poskytli;

b)právomoc vykonávať kontroly v akýchkoľvek priestoroch, ktoré títo poskytovatelia alebo tieto osoby konajúce na účely súvisiace s ich obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou používajú na účely súvisiace so svojou obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, alebo požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte, aby takéto kontroly nariadil, alebo o to požiadať iné orgány verejnej moci, a to s cieľom preskúmať, zadržať, vyhotoviť alebo získať kópie informácií týkajúcich sa podozrenia z porušenia v akejkoľvek forme bez ohľadu na pamäťové médium;

c)právomoc požiadať ktoréhokoľvek zamestnanca alebo zástupcu týchto poskytovateľov alebo osôb konajúcich na účely súvisiace s ich obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, aby poskytli vysvetlenia v súvislosti s akýmikoľvek informáciami týkajúcimi sa podozrenia z porušenia, a s ich súhlasom zaznamenať odpovede akýmikoľvek technickými prostriedkami.

2.Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa článku 17, príslušné vnútroštátne orgány v krajine usadenia majú tieto právomoci v oblasti presadzovania práva:

a)právomoc nariadiť ukončenie porušovania a prípadne uložiť nápravné opatrenia primerané porušovaniu a potrebné na účinné ukončenie porušovania alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte;

b)právomoc ukladať pokuty za nedodržanie tohto nariadenia vrátane akýchkoľvek vyšetrovacích príkazov vydaných podľa odseku 1 alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte;

c)právomoc ukladať pravidelné penále podľa článku 24 alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte, aby sa zabezpečilo ukončenie porušovania v súlade s príkazom vydaným podľa písmena a), alebo za nesplnenie ktoréhokoľvek z vyšetrovacích príkazov vydaných podľa odseku 1.

3.Opatrenia, ktoré prijali príslušné vnútroštátne orgány v krajine usadenia pri výkone svojich právomocí uvedených v odsekoch 1 a 2, musia byť účinné, odrádzajúce a primerané, najmä vzhľadom na povahu, závažnosť, opakovanie výskytu a trvanie porušenia alebo podozrenia z porušenia, na ktoré sa tieto opatrenia vzťahujú, a v príslušných prípadoch na ekonomickú, technickú a prevádzkovú kapacitu dotknutého poskytovateľa služby.

4.Členské štáty stanovia osobitné pravidlá a postupy pre výkon právomocí podľa odsekov 1 a 2 a zabezpečia, aby každý výkon týchto právomocí podliehal primeraným zárukám podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie. Uvedené opatrenia sa prijímajú výlučne v súlade s právom na rešpektovanie súkromného života a právom na obhajobu vrátane práva na vypočutie a na prístup k spisu a podliehajú právu všetkých dotknutých strán na účinný súdny prostriedok nápravy.

Oddiel 5
Vzájomná pomoc a spolupráca

Článok 27
Vzájomná pomoc

1.Príslušné orgány a Komisia úzko spolupracujú a poskytujú si vzájomnú pomoc pri konzistentnom a účinnom uplatňovaní tejto kapitoly. Vzájomná pomoc zahŕňa výmenu informácií.

2.Príslušný orgán môže požiadať iné príslušné orgány, aby poskytli konkrétne informácie, ktoré majú k dispozícii a ktoré sa týkajú konkrétneho poskytovateľa služby cloud computingu, s cieľom vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci podľa článku 26, pokiaľ ide o konkrétne informácie nachádzajúce sa v ich členskom štáte. Príslušný orgán, ktorému je žiadosť doručená, môže v prípade potreby zapojiť ďalšie príslušné orgány alebo iné orgány verejnej moci dotknutého členského štátu.

3.Príslušný orgán, ktorému je doručená žiadosť podľa odseku 2, takejto žiadosti vyhovie a informuje príslušný orgán v krajine usadenia o prijatých opatreniach čo najskôr, najneskôr však do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti, ak nesplnenie povinnosti alebo oneskorenie nie je riadne odôvodnené.

Článok 28
Cezhraničná spolupráca

1.Ak má príslušný orgán v mieste určenia dôvodné podozrenie, že poskytovateľ služby cloud computingu už nespĺňa požiadavku podľa prílohy II k tomuto nariadeniu, môže požiadať príslušný orgán v krajine usadenia, aby vec posúdil a prijal potrebné opatrenia na vyšetrenie a na presadzovanie práva s cieľom zaistiť súlad.

2.Komisia môže takisto požiadať príslušný orgán uvedený v článku 25, aby vec posúdil a prijal potrebné opatrenia na vyšetrenie a na presadzovanie práva s cieľom zaistiť súlad.

3.Žiadosti podľa odseku 1 alebo 2 musia byť riadne odôvodnené a príslušný orgán v krajine usadenia ich náležite zohľadní. Ak sa príslušný orgán v krajine usadenia domnieva, že poskytnuté informácie sú nedostatočné, môže požiadať o dodatočné informácie. Plynutie lehoty stanovenej v odseku 4 sa až do poskytnutia dodatočných informácií pozastaví.

4.Príslušný orgán v krajine usadenia čo najskôr a v každom prípade najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti podľa odseku 1 alebo 2 dá príslušnému orgánu, ktorý žiadosť zaslal, a Komisii na vedomie svoje posúdenie podozrenia z porušenia a vysvetlenie všetkých opatrení na vyšetrenie alebo na presadzovanie práva prijatých alebo plánovaných v tejto veci na zabezpečenie súladu s týmto nariadením.

Kapitola II
Opatrenia na strane dopytu

Oddiel 1
Verejné obstarávanie

Článok 29
Posúdenia rizika 

1.Členské štáty a subjekty Únie do [dátum nadobudnutia účinnosti plus 1 rok] a potom každé dva roky alebo vždy, keď je to potrebné, vykonajú posúdenia rizika, v ktorých sa:

a)identifikujú činnosti verejného sektora, pri ktorých sa používajú alebo budú používať služby cloud computingu a ktoré prispievajú k zachovávaniu verejného poriadku v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje príloha I alebo II k smernici (EÚ) 2022/2555, a v oblastiach národnej bezpečnosti, vnútornej bezpečnosti, riadenia vonkajších hraníc, obrany, spravodlivosti alebo presadzovania práva vrátane predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania a stíhania;

b)určí, ktorá úroveň záruky Únie 2, 3 alebo 4 stanovená v prílohe II k tomuto nariadeniu je vhodná pre identifikované činnosti verejného sektora.

Ak subjekty Únie a členské štáty nesú spoločnú zodpovednosť v súvislosti s činnosťami verejného sektora, v prípade potreby zvážia spoločné vykonanie príslušného posúdenia alebo posúdení rizika.

2.Pri vykonávaní svojich posúdení rizika členské štáty a subjekty Únie zohľadňujú aspoň tieto aspekty:

a)citlivosť, kritickosť a rozsah spracúvaných iných ako osobných údajov, a to vrátane potenciálneho vplyvu na verejný poriadok, a povahu, rozsah, kontext a účel spracúvania osobných údajov, ako aj rôznu pravdepodobnosť a závažnosť rizika pre práva a slobody dotknutých osôb;

b)riziko prístupu, ktorý je nezákonný podľa práva Únie, k takýmto údajom zo strany tretej krajiny alebo právneho subjektu usadeného v tretej krajine a z neho vyplývajúci vplyv na verejný poriadok;

c)riziko možného narušenia služieb a z neho vyplývajúci vplyv na verejný poriadok.

3.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s článkom 46 ods. 2 spresní metodiku, ktorá sa má uplatňovať, vzory, ktoré sa majú používať, a prvky, ktoré majú členské štáty a subjekty Únie zohľadňovať na účely vykonávania posúdení rizika uvedených v odseku 1. V metodike sa uvedie, ako členské štáty využívajú najvyššiu úroveň záruky pre najkritickejšie činnosti verejného sektora okrem iného vrátane obrany.

4.Členské štáty poskytnú Komisii do troch mesiacov od vykonania posúdení rizika uvedených v odseku 1 výsledky týchto posúdení rizika, pričom uvedú, ak sa odchyľujú od vykonávacích aktov uvedených v odseku 3.

5.Ak Komisia po preskúmaní výsledkov posúdenia alebo posúdení rizika vykonaných členským štátom dospeje k záveru, že úroveň záruky Únie identifikovaná v prípade činnosti verejného sektora v posúdení rizika nie je vhodná alebo primerane nerieši obavy týkajúce sa verejného poriadku, Komisia môže prijať vykonávacie akty v súlade s článkom 46 ods. 2, v ktorých stanoví úrovne záruky Únie potrebné pre činnosť verejného sektora.

6.Ak si posúdenie rizika vyžaduje prechod na inú službu cloud computingu, členský štát alebo subjekt Únie ho uskutoční v rámci primeraného prechodného obdobia, ktoré nepresiahne 12 mesiacov, pričom sa zohľadnia požiadavky na technickú realizovateľnosť, kontinuitu služby a prenosnosť údajov uplatniteľné na takýto prechod.

7.Členské štáty spolupracujú navzájom a s Komisiou prostredníctvom zavedených mechanizmov konzistentnosti a podporujú spoluprácu a účinnú výmenu informácií a najlepších postupov.

8.Na účely odseku 3 je Komisia splnomocnená požiadať poskytovateľov služieb cloud computingu, aby poskytli všetky potrebné informácie.

9.Členské štáty a subjekty Únie vo svojich posúdeniach rizika zvážia, či je ako súčasť ich verejného obstarávania služieb cloud computingu vhodná stratégia viacerých dodávateľov alebo viacerých cloudových služieb.

Článok 30
Verejné obstarávanie 

1.Tento článok sa vzťahuje na verejných obstarávateľov, ktorí obstarávajú služby cloud computingu na svoje výlučné použitie. Bez toho, aby bol dotknutý článok 136 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509, sa tento článok vzťahuje aj na subjekty Únie, ktoré obstarávajú služby cloud computingu na svoje výlučné použitie.

2.Subjekty Únie a subjekty verejného sektora, ktorých činnosti verejného sektora neboli identifikované ako činnosti prispievajúce k zachovávaniu verejného poriadku na základe posúdenia rizika uvedeného v článku 29 ods. 1, využívajú služby cloud computingu, ktoré boli podľa článku 17 uznané za služby s úrovňou záruky Únie 1.

3.Verejní obstarávatelia vrátane subjektov konajúcich v ich mene, ktorých činnosti boli identifikované ako činnosti prispievajúce k zachovávaniu verejného poriadku podľa článku 29 ods. 1 v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje príloha I alebo II k smernici (EÚ) 2022/2555, a v oblastiach národnej bezpečnosti, vnútornej bezpečnosti, riadenia vonkajších hraníc, obrany, spravodlivosti alebo presadzovania práva vrátane predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania a stíhania, obstarávajú len služby cloud computingu, ktoré boli uznané za služby s úrovňou záruky Únie 2, 3 alebo 4.

4.Odchylne od odsekov 2 alebo 3 sa verejní obstarávatelia môžu výnimočne a v riadne odôvodnených prípadoch rozhodnúť neobstarať služby cloud computingu uznané za služby s úrovňou záruky Únie 1, 2, 3 alebo 4, ak platí jedna alebo viacero z týchto okolností:

a)predmet ponuky nedokážu poskytnúť uznané služby cloud computingu dostupné v centrálnom registri uvedenom v článku 22 a neexistuje žiadna primeraná ani rozumná alternatívna alebo porovnateľná služba cloud computingu, pričom takáto absencia nie je výsledkom umelého zúženia parametrov postupu verejného obstarávania;

b)verejný obstarávateľ začal podobný postup verejného obstarávania v predchádzajúcom roku, ale nedostal žiadne vhodné ponuky ani nezískal vhodných účastníkov;

a)uplatňovanie požiadaviek tohto nariadenia by si vyžadovalo, aby verejný obstarávateľ obstarával služby za neprimerané náklady.

Oddiel 2
Subjekty súkromného sektora

Článok 31
Posúdenia vplyvu

1.Subjekty uvedené v prílohe I k smernici (EÚ) 2022/2555, ktoré nie sú subjektmi verejného sektora, môžu vykonávať podobné posúdenia, ako sú posúdenia stanovené v článku 29.

2.Komisia môže vydať usmernenia týkajúce sa metodiky vykonávania posúdení vplyvu podľa tohto článku a možných zmierňujúcich opatrení, ktoré majú prijať subjekty súkromného sektora pôsobiace v sektoroch s vysokou úrovňou kritickosti.

3.Ak Komisia z dôvodu osobitných okolností, v riadne odôvodnených prípadoch a po konzultácii s členskými štátmi dospeje k záveru, že subjekty, ktoré nie sú subjektmi verejného sektora, pôsobiace v odvetviach s vysokou úrovňou kritickosti si vyžadujú posúdenie vplyvu, môže prijať delegované akty na doplnenie tohto nariadenia v súlade s článkom 45, v ktorých špecifikuje potrebu takéhoto posúdenia vplyvu a opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré uvedené subjekty, ktoré nie sú subjektmi verejného sektora, prijmú.

Oddiel 3
Iné opatrenia súvisiace s verejným obstarávaním

Článok 32
Pridaná hodnota Únie

1.Verejní obstarávatelia zahrnú do postupov verejného obstarávania inovatívnych služieb cloud computingu a systémov AI ako súčasť hodnotenia kvality ponuky necenové kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré im umožnia vyhodnotiť príspevok uchádzača k rozvoju európskeho ekosystému cloudových služieb a umelej inteligencie.

2.Verejní obstarávatelia pri uplatňovaní necenových kritérií na vyhodnotenie ponúk podľa odseku 1 zabezpečia, aby tieto necenové kritériá:

a)boli spojené s predmetom zákazky;

b)neposkytovali verejnému obstarávateľovi neobmedzenú slobodu výberu;

c)boli výslovne uvedené v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania;

d)mali doplnkový charakter a neboli rozhodujúce pri zadávaní zákazky.

3.Bez toho, aby bola dotknutá diskrečná právomoc verejných obstarávateľov uplatňovať dodatočné kritériá, necenové kritériá na vyhodnotenie ponúk uvedené v odseku 1 umožnia verejným obstarávateľom posúdiť, do akej miery:

a)uchádzač prispieva k posilneniu dodávateľského reťazca digitálnych technológií v Únii vrátane používania softvéru alebo hardvéru navrhnutého alebo vyrobeného v Únii;

b)uchádzač integroval technológie vyvinuté v Únii vrátane výsledkov výskumu a vývoja vyplývajúcich z programov výskumu a vývoja financovaných Úniou a využíva nástroje, ako sú normy, špecifikácia, softvér, modely alebo iné technológie vyvinuté v Únii;

c)inovácia potrebná na poskytovanie služby prispieva k posilneniu bezpečnosti dodávok a rozvoju európskeho ekosystému cloudových služieb a umelej inteligencie;

d)sa služba poskytuje v čo najväčšom možnom rozsahu, pokiaľ ide o dostupnosť na trhu a technické požiadavky, prostredníctvom kritických hardvérových komponentov výpočtovej techniky, úložísk a vytvárania sietí navrhnutých a/alebo vyrobených v Únii, alebo ak to nie je možné, prostredníctvom hardvérových komponentov z tretej krajiny, ktorá prispieva k posilneniu bezpečnosti dodávok a rozvoju európskeho ekosystému cloudových služieb a umelej inteligencie.

Článok 33
Monitorovanie verejného obstarávania inovácií v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie 

1.Členské štáty monitorujú využívanie verejného obstarávania inovácií v oblasti služieb cloud computingu a systémov AI a podávajú o ňom správy.

2.Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa monitorovanie a podávanie správ uvedené v odseku 1 aktívne využívalo na identifikáciu prekážok účasti MSP na postupoch verejného obstarávania, na zlepšenie prístupu MSP na trhy verejného obstarávania, na podporu navrhovania zjednodušených a primeraných stratégií verejného obstarávania priaznivých pre MSP vrátane prípadného rozdelenia na časti a na podporu účasti MSP na inovačnom postupe stanovenom v smernici 2014/24/EÚ a na obstarávaní služieb cloud computingu a systémov AI vo fáze pred komerčným využitím.

3.Na základe monitorovania uvedeného v odseku 1 členské štáty každoročne informujú Komisiu o týchto informáciách:

a)veľkosť hospodárskych subjektov, ktoré sa zúčastňujú na takomto verejnom obstarávaní;

b)trendy v účasti MSP vrátane počtu zákaziek zadaných MSP, ich percentuálneho podielu na celkovej hodnote zákazky, a ak je k dispozícii, podielu cezhraničnej účasti MSP;

c)opatrenia prijaté na zlepšenie prístupu MSP k postupom verejného obstarávania.

4.Členské štáty sa usilujú o to, aby sa aspoň 25 % ich obstarávania služieb cloud computingu a systémov AI zadalo inovačným MSP. Členské štáty zahrnú do svojich národných stratégií uvedených v článku 7 plány, ako tento cieľ zamýšľajú dosiahnuť.

5.Subjekty Únie a verejní obstarávatelia podporujú:

a)prípravné trhové konzultácie;

b)párovanie verejných obstarávateľov a inovačných riešení, ktoré poskytujú európske MSP a startupy;

c)vypracúvanie doložiek vo verejných zákazkách, ktoré sú priaznivé pre inovačné MSP. 

Kapitola III
Európska cloudová federácia pre verejný sektor

Článok 34
Zriadenie Európskej cloudovej federácie pre verejný sektor

1.Týmto sa zriaďuje Európska cloudová federácia pre verejný sektor (ďalej len „federácia EuroCloud“). Federácia EuroCloud je otvorená dobrovoľnej účasti subjektov Únie a subjektov verejného sektora. Subjekty Únie a subjekty verejného sektora môžu požiadať Komisiu o členstvo vo federácii EuroCloud.

2.Federácia EuroCloud uľahčuje spoločné využívanie služieb dátových centier a služieb cloud computingu pre verejný sektor medzi subjektmi Únie a subjektmi verejného sektora za podmienok stanovených v článkoch 35 a 36.

3.Komisia zriadi platformu pre federáciu EuroCloud, na ktorej sa poskytne aspoň:

a)katalóg poskytujúci informácie o dostupných službách dátových centier a službách cloud computingu pre verejný sektor;

b)platforma služieb na výmenu a organizovanie zdrojov a služieb výpočtovej techniky, úložísk a sietí.

4.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom špecifikovať postup účasti vo federácii EuroCloud a vzor týkajúci sa obsahu a iných podrobností žiadosti o účasť. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 46 ods. 2.

Článok 35
Spoločné využívanie služieb dátových centier a služieb cloud computingu pre verejný sektor

1.Člen federácie EuroCloud (ďalej len „zdieľajúci subjekt“) môže zdieľať služby dátových centier a služby cloud computingu s iným členom federácie EuroCloud (ďalej len „využívajúci subjekt“), ak zdieľajúci subjekt priamo alebo nepriamo prostredníctvom sprostredkovateľského právneho subjektu vlastní hardvér, ktorým sa služba sprístupňuje, a poskytuje službu, ktorá sa sprístupňuje využívajúcemu subjektu. Ak zdieľajúci subjekt nepriamo vlastní hardvér a poskytuje služby prostredníctvom sprostredkovateľského právneho subjektu, zdieľajúci subjekt vykonáva kontrolu nad týmto sprostredkovateľským právnym subjektom.

2.Zdieľajúci subjekt zavedie vhodné technické, prevádzkové a organizačné opatrenia na zabezpečenie účinného, bezpečného a odolného poskytovania služieb.

3.Pred zdieľaním služieb dátových centier a služieb cloud computingu v rámci federácie EuroCloud musí zdieľajúci subjekt Komisii preukázať, že spĺňa podmienky stanovené v odsekoch 1 a 2.

4.Komisia posúdi informácie poskytnuté zdieľajúcim subjektom a umožní zdieľajúcemu subjektu zdieľať služby dátových centier a služby cloud computingu v rámci federácie EuroCloud, ak sú splnené podmienky stanovené v odsekoch 1 a 2.

5.Zdieľajúci subjekt môže využívajúcemu subjektu účtovať poplatok. Výška poplatku je obmedzená na náklady, ktoré zdieľajúcemu subjektu vzniknú v súvislosti so zdieľaním služby, a nepredstavuje odplatu v zmysle článku 2 smernice 2014/24/EÚ a nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509.

6.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom špecifikovať technické, prevádzkové a organizačné opatrenia uvedené v odseku 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 46 ods. 2.

Článok 36
Poplatky za správu federácie EuroCloud

1.Náklady vyplývajúce z činností vykonávaných Komisiou podľa tejto kapitoly financujú spoločne členovia federácie EuroCloud prostredníctvom poplatkov vyberaných Komisiou. 

2.Ak sú náklady pôvodne hradené zo všeobecného rozpočtu Únie, členovia federácie EuroCloud ich nahradia počas obdobia, ktoré nepresiahne tri roky odo dňa, keď náklady zaplatila Únia.

3.Príjmy z poplatkov predstavujú vnútorné pripísané príjmy v zmysle článku 21 ods. 3 písm. a) nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509. Tieto príjmy sa pridelia na pokrytie nákladov na činnosti vykonávané Komisiou podľa tejto kapitoly vrátane posúdenia žiadosti o členstvo vo federácii EuroCloud a zriadenia platformy uvedenej v článku 34 ods. 3. Všetky príjmy zostávajúce po úhrade týchto nákladov sa zahrnú do všeobecného rozpočtu Únie.

4.Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví podrobné pravidlá určovania odhadovaných nákladov, individuálnej výšky poplatkov a spôsobu a podmienok ich úhrady. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 46 ods. 2.

Kapitola IV  
Verejné obstarávanie služieb dátových centier, služieb cloud computingu, softvéru a systémov AI Komisiou

Článok 37
Činnosti Komisie v oblasti verejného obstarávania 

1.Komisia môže vykonávať činnosti verejného obstarávania na obstarávanie služieb dátových centier, služieb cloud computingu, softvéru a systémov AI pre seba a pre subjekty Únie a verejných obstarávateľov členských štátov v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2024/2509, a to s výhradou výnimiek stanovených v tejto kapitole. Odchylne od článku 168 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 sa na činnostiach verejného obstarávania stanovených v tejto kapitole môžu zúčastňovať aj partnerské organizácie uvedené v článku 168 ods. 3 uvedeného nariadenia, ktoré vybrala Komisia. Verejní obstarávatelia členských štátov, subjekty Únie a partnerské organizácie vybrané Komisiou sa považujú za „zúčastnené subjekty“ podľa tejto kapitoly.

2.Verejní obstarávatelia sa môžu zúčastňovať na postupoch verejného obstarávania vo svojom vlastnom mene alebo ako centrálne obstarávacie organizácie v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 16 smernice 2014/24/EÚ, ak sa ako také kvalifikujú. Ak sa ako centrálne obstarávacie organizácie zúčastňujú na dohode uvedenej v článku 38, môžu sa im uložiť osobitné pravidlá a povinnosti upravujúce ich účasť.

3.Okrem činností verejného obstarávania stanovených v článku 168 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 môže Komisia konať ako centrálna obstarávacia organizácia pre verejných obstarávateľov členských štátov a partnerské organizácie vybrané Komisiou, a to tak, že:

a)obstaráva služby dátových centier, služby cloud computingu, softvér a systémy AI za jedného alebo viacerých verejných obstarávateľov z členských štátov a partnerských organizácií vybraných Komisiou alebo v ich mene, a to uzatváraním rámcových zmlúv alebo prevádzkovaním dynamických nákupných systémov pre služby určené pre zúčastnené subjekty;

b)koná ako veľkoobchodník nadobúdaním takýchto služieb a dodávok a ich ďalším predajom alebo vo výnimočných prípadoch ich darovaním jednému alebo viacerým verejným obstarávateľom členských štátov.

4.Pri vykonávaní činností verejného obstarávania môže Komisia poskytnúť zúčastneným subjektom doplnkovú podporu vrátane:

a)technickej infraštruktúry umožňujúcej zúčastneným subjektom využívať na služby dátových centier, služby cloud computingu, softvér a systémy AI zadané zákazky alebo takéto zákazky zadávať, a to vrátane konkrétnych zákaziek na základe uzavretých rámcových dohôd;

b)poradenstva a podpory pri príprave a vykonávaní postupov verejného obstarávania;

c)prípravy a vykonávania postupov obstarávania za dotknuté subjekty alebo v ich mene;

d)fakturačných a iných administratívnych služieb súvisiacich so zadanými zákazkami.

5.Takúto doplnkovú podporu môže Komisia poskytovať priamo, prostredníctvom subdodávateľa alebo delegovaním na orgány alebo agentúry Únie. Pristúpenie zúčastnených subjektov k dohode uvedenej v článku 38 môže byť podmienené prijatím jednej alebo viacerých doplnkových podporných služieb.

6.Komisia môže zriadiť a spravovať platformu spoločného obstarávania, ktorá bude zahŕňať služby, ktoré možno využívať na uľahčenie činností verejného obstarávania v zmysle tejto kapitoly.

Článok 38
Opatrenia týkajúce sa činností Komisie v oblasti verejného obstarávania

1.Pred každou činnosťou verejného obstarávania, ktorá sa má vykonať podľa článku 37, Komisia a najmenej dva členské štáty uzavrú dohodu, v ktorej sa stanovia praktické opatrenia pre činnosti verejného obstarávania vykonávané Komisiou podľa tejto kapitoly. Dohoda sa vzťahuje na postupy verejného obstarávania, ktoré sa majú vykonať počas obdobia jej platnosti, a usudzuje sa, že spĺňa požiadavky dohody o spoločnom verejnom obstarávaní a poverenia uvedené v článku 168 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509.

2.Dohoda predstavuje poverenie pre Komisiu na obstarávanie za zúčastnené subjekty alebo v ich mene v zmysle článku 168 ods. 3 písm. e) nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509.

3.Dohoda obsahuje praktické opatrenia týkajúce sa účasti subjektov, rozhodovací proces pre výber postupu a uplatniteľné podmienky, hodnotenie žiadostí o účasť a ponúk, zadávanie zákaziek a rozhodné právo a príslušnú jurisdikciu. Komisia naďalej zodpovedá za vykonávanie a riadenie činností verejného obstarávania vrátane rozhodovania o začatí postupu verejného obstarávania, druhu postupu a zákazky a o zadávaní zákaziek.

4.Dohodou sa zriadi riadiaci výbor zložený z Komisie a jedného zástupcu z každého zúčastneného členského štátu na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty môžu k dohode pristúpiť neskôr a potom sú zastúpené v riadiacom výbore. Riadiaci výbor môže vymenovať ďalších zástupcov iných subjektov Únie, verejných obstarávateľov členských štátov a partnerských organizácií vybraných Komisiou.

5.Riadiaci výbor je zodpovedný za strategický dohľad nad činnosťami verejného obstarávania vrátane navrhovania strategického smerovania programu verejného obstarávania na stanovené obdobie a za schvaľovanie strategického smerovania každého postupu verejného obstarávania pred jeho spustením Komisiou s cieľom zabezpečiť jeho súlad s rámcom stanoveným týmto nariadením.

6.Keď dohoda nadobudne platnosť, môžu k nej pristúpiť verejní obstarávatelia zúčastnených členských štátov, subjekty Únie a partnerské organizácie vybrané Komisiou, môžu ju využívať a považujú sa za zúčastnené subjekty v postupoch, na ktorých sa rozhodnú zúčastniť. Riadiaci výbor môže rozhodnúť, že dohoda bude mať formu adhéznej zmluvy.

7.Účasť verejného obstarávateľa členského štátu nie je podmienená účasťou daného členského štátu.

8.Riadiaci výbor stanoví pre verejných obstarávateľov členských štátov transparentné a nediskriminačné podmienky na pristúpenie k dohode, najmä pokiaľ ide o veľkosť, minimálne sumy a iné objektívne kritériá. Riadiaci výbor stanoví aj pravidlá a postupy, ktorými sa riadi ukončenie účasti verejného obstarávateľa členského štátu, ktorý nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z dohody, na dohode.

9.Odchylne od článku 168 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) 2014/2509 môže riadiaci výbor schváliť účasť verejných obstarávateľov zo štátov EZVO a z kandidátskych krajín Únie bez toho, aby bola takáto možnosť stanovená v dvojstrannej alebo viacstrannej zmluve.

10.Riadiaci výbor môže pristúpenie k dohode podmieniť tým, že zúčastnené subjekty prijmú jednu alebo viacero doplnkových podporných služieb uvedených v článku 37.

11.Riadiaci výbor prijme na návrh Komisie svoj rokovací poriadok.

Článok 39
Uplatniteľný rámec verejného obstarávania 

1.Zúčastnený subjekt sa považuje za subjekt, ktorý si splnil povinnosti podľa uplatniteľného práva Únie v oblasti verejného obstarávania, ak nadobudne tovar alebo služby prostredníctvom zákaziek zadaných Komisiou podľa tejto kapitoly, a to aj prostredníctvom rámcových zmlúv uzavretých Komisiou alebo dynamických nákupných systémov prevádzkovaných Komisiou, pričom Komisia koná ako centrálna obstarávacia organizácia, alebo prijme akékoľvek doplnkové podporné služby uvedené v článku 37.

2.Na postupy zadávania konkrétnych zákaziek na základe rámcových zmlúv alebo dynamických nákupných systémov sa uplatňujú procesné ustanovenia uplatniteľné na inštitúcie Únie.

3.Verejný obstarávateľ, ktorý nadobudol služby dátových centier, služby cloud computingu, softvér a systémy AI od Komisie ako centrálna obstarávacia organizácia, zabezpečí vo svojich dohodách s verejnými obstarávateľmi, ktorým poskytuje služby, súlad so všetkými zmluvnými požiadavkami, ktorými je sám viazaný.

4.Komisia môže rozhodnúť o začatí postupu verejného obstarávania otvoreného pre zúčastnené subjekty bez ich predchádzajúcej osobitnej žiadosti.

5.Odchylne od článku 168 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 môžu zúčastnené subjekty počas obdobia platnosti dynamického nákupného systému požiadať Komisiu o možnosť zúčastniť sa na ňom. Komisia takúto žiadosť schváli za predpokladu, že súhrnné žiadosti nepresiahnu 50 % pôvodných odhadovaných množstiev predpokladaných nákupov. Účasť sa schváli do 10 pracovných dní od prijatia žiadosti a umožní zúčastneným subjektom, aby boli zahrnuté do akejkoľvek budúcej výzvy na predkladanie ponúk.

6.Možnosť uvedená v odseku 5 je dostupná len pre zúčastnené subjekty, ktoré po spustení dynamického nákupného systému pristúpia k dohode uvedenej v článku 38.

Článok 40
Poplatky za činnosti verejného obstarávania

1.Náklady vyplývajúce z činností verejného obstarávania vykonávaných podľa tejto kapitoly financujú spoločne zúčastnené subjekty prostredníctvom poplatkov vyberaných Komisiou.

2.Náklady vzniknuté pri zavádzaní činností spoločného obstarávania uvedených v článku 37 vrátane vývoja platformy spoločného obstarávania sa môžu spočiatku hradiť zo všeobecného rozpočtu Únie. V takom prípade ich zúčastnené subjekty nahradia počas obdobia, ktoré nepresiahne tri roky odo dňa, keď ich zaplatila Únia. Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia praktické a prevádzkové opatrenia týkajúce sa náhrad zo strany zúčastnených subjektov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 46 ods. 2.

3.Príjmy z poplatkov predstavujú vnútorné pripísané príjmy v zmysle článku 21 ods. 3 písm. a) nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509. Tieto príjmy sa pridelia na pokrytie nákladov na činnosti verejného obstarávania vykonávané podľa článku 37. Všetky príjmy zostávajúce po úhrade týchto nákladov sa zahrnú do všeobecného rozpočtu Únie.

4.Poplatky sa stanovia vopred, musia byť primerané nákladovo efektívne stanoveným odhadovaným nákladom na činnosti, za ktoré možno účtovať poplatky, odrážajúcim postupy v porovnateľných rámcoch verejného obstarávania a musia byť dostatočné na pokrytie týchto nákladov.

5.5.Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia podrobné pravidlá určovania poplatkov a v ktorých sa špecifikujú:

a)odhadované náklady súvisiace s činnosťami verejného obstarávania, za ktoré možno účtovať poplatky;

b)jednotlivé sumy poplatkov, ktoré možno účtovať;

c)spôsob a podmienky, za ktorých sa poplatky majú uhradiť;

d)podmienky, za ktorých sa poplatky majú uhradiť.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 46 ods. 2.

Kapitola V
Otvorený zdrojový kód

Článok 41
Podpora riešení s otvoreným zdrojovým kódom a uprednostňovanie otvoreného zdrojového kódu

Únia a členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom nabádať subjekty Únie a subjekty verejného sektora, aby pri budovaní svojho ekosystému alebo zásobníka cloudových služieb a umelej inteligencie používali a uľahčovali opätovné použitie otvorených noriem a komponentov vydaných na základe licencie s otvoreným zdrojovým kódom, pričom zohľadnia funkcie vrátane bezpečnosti, celkových nákladov a iných relevantných, riadne odôvodnených objektívnych kritérií.

Článok 42
Zdieľanie a opätovné použitie softvéru

Subjekt Únie alebo subjekt verejného sektora pri sprístupňovaní softvéru, ku ktorému má práva duševného vlastníctva, na opätovné použitie na základe licencie s otvoreným zdrojovým kódom používa katalóg alebo register, ktorý je prepojený s únijným katalógom OSS uvedeným v článku 43 a sprístupnený prostredníctvom neho.

Článok 43
Únijný katalóg riešení s otvoreným zdrojovým kódom

1.Komisia poskytuje a spravuje únijný katalóg riešení s otvoreným zdrojovým kódom (ďalej len „únijný katalóg OSS“) ako centralizovaný katalóg na prístup k softvéru sprístupnenému na opätovné použitie subjektmi Únie a subjektmi verejného sektora.

2.Únijný katalóg OSS sa nachádza na portáli interoperabilnej Európy uvedenom v článku 8 nariadenia (EÚ) 2024/903 a je bezplatne prístupný elektronicky.

3.Komisia na základe objektívnych a relevantných kritérií rozhodne o žiadosti akéhokoľvek subjektu Únie alebo subjektu verejného sektora, ktorý vlastní alebo spravuje katalóg či register, o prepojenie tohto katalógu či registra s únijným katalógom OSS a jeho sprístupnenie prostredníctvom neho.

Článok 44
Sieť programových kancelárií pre otvorený zdrojový kód 

1.Komisia zriadi sieť programových kancelárií pre otvorený zdrojový kód (ďalej len „sieť OSPO“) s cieľom uľahčiť spoluprácu pri plnení povinností podľa tejto kapitoly.

2.Programové kancelárie pre otvorený zdrojový kód zriadené subjektmi verejného sektora na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni v členskom štáte a kancelárie zriadené subjektmi Únie môžu Komisiu požiadať o členstvo v sieti OSPO.

3.Sieť OSPO plní tieto úlohy:

a)uľahčenie výmeny informácií, skúseností a najlepších postupov medzi členskými štátmi a Komisiou, najmä diskusiou o spoločných technických, právnych a organizačných výzvach vrátane tých, ktoré sa týkajú udeľovania licencií, bezpečnosti, údržby a obstarávania softvéru s otvoreným zdrojovým kódom;

b)podpora zdieľania a opätovného použitia softvéru s otvoreným zdrojovým kódom subjektmi verejného sektora;

c)dobrovoľné a nezáväzné prispievanie k vypracúvaniu usmernení, vzorov alebo odporúčaní týkajúcich sa zdieľania a opätovného použitia softvéru s otvoreným zdrojovým kódom;

d)spolupráca na projektoch spoločného záujmu pre subjekty Únie a subjekty verejného sektora s otvoreným zdrojovým kódom a ich výmena medzi uvedenými subjektmi.

4.Komisia sieť OSPO podporuje a koordinuje.

5.Komisia aspoň dvakrát ročne zvoláva zasadnutie členov siete OSPO a predsedá mu. Zasadnutia siete OSPO sa môžu organizovať online.

HLAVA V  
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 44
Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 4, článku 16 ods. 2, článku 20 ods. 9, článku 21 ods. 1 a článku 31 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátum nadobudnutia účinnosti].

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 4, článku 16 ods. 2, článku 20 ods. 9, článku 21 ods. 1 a článku 31 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 4, článku 16 ods. 2, článku 20 ods. 9, článku 21 ods. 1 a článku 31 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 46
Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 47
Preskúmanie

1.Komisia do [dátum nadobudnutia účinnosti plus 4 roky] a následne každých päť rokov vypracuje hodnotenie nariadenia a správu o hodnotení nariadenia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

2.K správe uvedenej v odseku 1 sa prípadne pripája návrh na zmenu tohto nariadenia.

3.Pri hodnotení uvedenom v odseku 1 Komisia zohľadní stanoviská a zistenia Európskeho parlamentu, Rady a iných relevantných subjektov alebo zdrojov a venuje mimoriadnu pozornosť malým a stredným podnikom a situácii novej konkurencie.

Článok 48
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od [rovnaký deň a mesiac ako dátum nadobudnutia účinnosti plus 1 rok].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY3

1.1.Názov návrhu/iniciatívy3

1.2.Príslušné oblasti politiky3

1.3.Ciele3

1.3.1.Všeobecné ciele3

1.3.2.Špecifické ciele3

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv3

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti3

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:4

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy4

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy4

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.4

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti4

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi5

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia5

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy6

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu6

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA8

2.1.Zásady monitorovania a podávania správ8

2.2.Systémy riadenia a kontroly8

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly8

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie8

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)8

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam9

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY10

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov10

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky12

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky12

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu12

3.2.1.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov17

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov22

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky24

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu24

3.2.3.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov24

3.2.3.3.Celkové rozpočtové prostriedky24

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov25

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu25

3.2.4.2.Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov26

3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov26

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami28

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom28

3.2.7.Príspevky od tretích strán28

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy29

4.Digitálne rozmery29

4.1.Požiadavky digitálneho významu30

4.2.Údaje30

4.3.Digitálne riešenia31

4.4.Posúdenie interoperability31

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania32

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky 

1.3.Ciele

1.3.1.Všeobecné ciele

1.3.2.Špecifické ciele

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka: 

 novej akcie 

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 39  

 predĺženia trvania existujúcej akcie 

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy 

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

–    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–    finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR

neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2028 do roku 2030

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu

 Priame riadenie na úrovni Komisie

– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–    prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– verejnoprávne subjekty,

– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte,

– subjekty usadené v členskom štáte, spravované súkromným právom členského štátu alebo právom Únie, ktoré môžu byť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, pokiaľ sú takéto subjekty kontrolované verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby a sú im poskytnuté primerané finančné záruky v podobe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany kontrolných subjektov alebo rovnocenné finančné záruky, ktoré môžu byť v prípade každej akcie obmedzené na maximálnu sumu podpory Únie.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 

2.1.Zásady monitorovania a podávania správ 

2.2.Systémy riadenia a kontroly 

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí) 

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov  

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca	Rozpočtový riadok	Druh výdavkov	Príspevky
	Číslo	DRP/NRP 40	krajín EZVO 41	kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov 42	iných tretích krajín	iné pripísané príjmy
	Okruhy VFR a rozpočtové riadky, ktoré sa majú určiť 43	DRP/NRP	ÁNO	NIE	NIE	NIE
	Príjmy z poplatkov (poplatok vyberie Komisia)	DRP/NRP	ÁNO	NIE	NIE	ÁNO

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca	Rozpočtový riadok	Druh výdavkov	Príspevky
	Číslo	DRP/NRP	krajín EZVO	kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov	iných tretích krajín	iné pripísané príjmy
	[XX.YY.YY.YY]	DRP/NRP	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE
	[XX.YY.YY.YY]	DRP/NRP	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE
	[XX.YY.YY.YY]	DRP/NRP	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky 

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

Uvedené sumy sú predbežné a závisia od konečného výsledku rokovaní o VFR na roky 2028 – 2034. Táto iniciatíva sa bude financovať z prerozdelenia v rámci operačných programov budúceho VFR a čiastočne aj z administratívnych výdavkov na zamestnancov. V tejto fáze nie je možné určiť príspevok z jednotlivých okruhov a programov VFR, pričom sa očakáva, že významný príspevok bude pochádzať z programov v okruhu 2 VFR na roky 2028 – 2034 (napr. z Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť, najmä v rámci segmentu vedúceho postavenia v digitálnej oblasti). Tieto odhady boli vypracované na základe aktuálne dostupných informácií a ich cieľom je poskytnúť presné rozpočtové odhady.

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca

Číslo

GR CNECT			Rok	Rok	Rok	Rok	Rok	Rok	Rok	VFR  2028 – 2034 SPOLU	PO ROKU 2034	SPOLU CELKOM
			2028	2029	2030	2031	2032	2033	2034
Operačné rozpočtové prostriedky
Rozpočtový riadok	Záväzky	(1a)	2,386	0,727	2,118	0,427	0,427	0,427	0,427	6,941		6,941
	Platby	(2a)	1,193	1,557	1,422	1,272	0,427	0,427	0,427	6,727	0,214	6,941
Rozpočtové prostriedky pre GR CNECT SPOLU	Záväzky	=1a	2,386	0,727	2,118	0,427	0,427	0,427	0,427	6,941	0,000	6,941
	Platby	=2a	1,193	1,557	1,422	1,272	0,427	0,427	0,427	6,727	0,214	6,941

GR DIGIT			Rok	Rok	Rok	Rok	Rok	Rok	Rok	VFR  2028 – 2034 SPOLU	PO ROKU 2034	SPOLU CELKOM
			2028	2029	2030	2031	2032	2033	2034
Operačné rozpočtové prostriedky
Rozpočtový riadok	Záväzky	(1a)	2,382							2,382		2,382
	Platby	(2a)	1,191	1,191						2,382		2,382
Rozpočtové prostriedky pre GR DIGIT SPOLU	Záväzky	=1a	2,382	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000	2,382	0,000	2,382
	Platby	=2a	1,191	1,191	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000	2,382	0,000	2,382

Od roku 2029 predstavuje žiadosť o schválené rozpočtové prostriedky čistú sumu, v prípade ktorej sa odpočítali predpokladané poplatky za cloudovú federáciu a spoločné verejné obstarávanie.

Spolu (DIGIT + CNECT)			Rok	Rok	Rok	Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2028 – 2034 SPOLU	PO ROKU 2034	SPOLU CELKOM
			2028	2029	2030	2031	2032	2033	2034
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)	4,768	0,727	2,118	0,427	0,427	0,427	0,427	9,323	0,000	9,323
	Platby	(5)	2,384	2,748	1,422	1,272	0,427	0,427	0,427	9,109	0,214	9,323
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU		(6)	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 2	Záväzky	=4+6	4,768	0,727	2,118	0,427	0,427	0,427	0,427	9,323	0,000	9,323
viacročného finančného rámca SPOLU	Platby	=5+6	2,384	2,748	1,422	1,272	0,427	0,427	0,427	9,109	0,214	9,323

Okruh viacročného finančného rámca

4

„Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

GR CNECT				Rok			Rok	Rok		Rok		Rok				Rok			Rok			VFR 2028 – 2034 SPOLU
				2028			2029	2030		2031		2032				2033			2034
 Ľudské zdroje				1,810			1,810	1,810		1,810		1,810				1,810			1,810			12,670
 Ostatné administratívne výdavky				0,000			0,000	0,000		0,000		0,000				0,000			0,000			0,000
GR CNECT SPOLU		Rozpočtové prostriedky		1,810			1,810	1,810		1,810		1,810				1,810			1,810			12,670
GR: DIGIT				Rok			Rok	Rok		Rok		Rok				Rok			Rok			VFR 2028 – 2034 SPOLU
				2028			2029	2030		2031		2032				2033			2034
 Ľudské zdroje				1,794			1,794	1,794		1,794		1,794				1,794			1,794			12,558
 Ostatné administratívne výdavky				0,000			0,000	0,000		0,000		0,000				0,000			0,000			0,000
GR DIGIT SPOLU	Rozpočtové prostriedky			1,794			1,794	1,794		1,794		1,794				1,794			1,794			12,558
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 4 viacročného finančného rámca SPOLU			(Záväzky spolu = Platby spolu)		3,604		3,604	3,604		3,604			3,604			3,604			3,604		25,228

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		Rok	Rok	Rok	Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2028 – 2034 SPOLU	PO ROKU 2034	SPOLU CELKOM
		2028	2029	2030	2031	2032	2033	2034
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky	8,372	4,331	5,722	4,031	4,031	4,031	4,031	34,551	0,000	34,551
	Platby	5,988	6,352	5,026	4,876	4,031	4,031	4,031	34,337	0,214	34,551

3.2.1.2.Rozpočtové prostriedky kryté z poplatkov (EuroCloud a spoločné obstarávanie cloudových služieb)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca							Číslo
GR CNECT			Rok		Rok			Rok			Rok		Rok		Rok		Rok		VFR 2028 – 2034 SPOLU		PO ROKU 2034		SPOLU CELKOM
			2028		2029			2030			2031		2032		2033		2034
Prevádzkové rozpočtové prostriedky financované z poplatkov
Rozpočtový riadok	Záväzky	(1a)		0,000		2,940			4,410			5,880		2,570		2,570		2,570		20,939				20,939
	Platby	(2a)		0,000		2,940			4,410			5,880		2,570		2,570		2,570		20,939				20,939
Rozpočtové prostriedky administratívnej povahy financované z poplatkov
Rozpočtový riadok		(3)
Rozpočtové prostriedky	Záväzky	=1a+3		0,000		2,940			4,410			5,880		2,570		2,570		2,570		20,939		0,000		20,939
pre GR CNECT SPOLU	Platby	=2a+3		0,000		2,940			4,410			5,880		2,570		2,570		2,570		20,939				20,939

GR DIGIT					Rok		Rok		Rok		Rok		Rok		Rok		Rok		VFR 2028 – 2034 SPOLU	PO ROKU 2034	SPOLU CELKOM
					2028		2029		2030		2031		2032		2033		2034
Prevádzkové rozpočtové prostriedky financované z poplatkov
Rozpočtový riadok	Záväzky	(1a)			0,000		3,027		4,317		6,037		6,342		6,663		7,001		33,387		33,387
	Platby	(2a)			0,000		3,027		4,317		6,037		6,342		6,663		7,001		33,387		33,387
Rozpočtové prostriedky administratívnej povahy financované z poplatkov
Rozpočtový riadok		(3)																	0		0
Rozpočtové prostriedky	Záväzky	=1a+3			0,000		3,027		4,317		6,037		6,342		6,663		7,001		33,387	0,000	33,387
pre GR DIGIT SPOLU	Platby	=2a+3			0,000		3,027		4,317		6,037		6,342		6,663		7,001		33,387		33,387
			Rok			Rok		Rok		Rok		Rok		Rok		Rok		VFR 2028 – 2034 SPOLU		PO ROKU 2034	SPOLU CELKOM
			2028			2029		2030		2031		2032		2033		2034
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)	0,000			5,967		8,727		11,917		8,912		9,233		9,570		54,326		0,000	54,326
	Platby	(5)	0,000			5,967		8,727		11,917		8,912		9,233		9,570		54,326			54,326
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU		(6)
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 2	Záväzky	=4+6	0,000			5,967		8,727		11,917		8,912		9,233		9,570		54,326		0,000	54,326
viacročného finančného rámca SPOLU	Platby	=5+6		0,000		5,967		8,727		11,917		8,912		9,233		9,570		54,326		0,000	54,326

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov (v prípade decentralizovaných agentúr nevypĺňať)

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy 

Rok   2024

Rok   2025

Rok   2026

Rok   2027

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

VÝSTUPY

Druh 44

Priemerné náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet spolu

Náklady spolu

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1 45 …

‒ Výstup

‒ Výstup

‒ Výstup

Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2…

‒ Výstup

Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet

SPOLU

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky 

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY	Rok	Rok	Rok	Rok	Rok	Rok	Rok	SPOLU 2028 – 2034
	2028	2029	2030	2031	2032	2033	2034
OKRUH 4
Ľudské zdroje	3,604	3,604	3,604	3,604	3,604	3,604	3,604	25,228
Ostatné administratívne výdavky	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Medzisúčet OKRUHU 4	3,604	3,604	3,604	3,604	3,604	3,604	3,604	25,228
Mimo OKRUHU 4
Ľudské zdroje	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Ostatné administratívne výdavky	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Medzisúčet mimo OKRUHU 4
CELKOM	3,604	3,604	3,604	3,604	3,604	3,604	3,604	25,228

Odhadovaný vplyv na výdavky a personál na rok 2028 a ďalšie roky sa pridáva len na ilustračné účely a nemá vplyv na budúci viacročný finančný rámec. Zdroj financovania a rozsah finančného záväzku Únie v období po roku 2027 naďalej závisia od výsledku medziinštitucionálnych rokovaní o VFR na roky 2028 – 2034 a následne sa určia prostredníctvom ročného rozpočtového postupu. Všetky rozpočtové prostriedky a počty alokovaných zamestnancov od roku 2028 sú orientačné.

3.2.3.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov

Neuplatňuje sa.

3.2.3.3.Celkové rozpočtové prostriedky

Pozri tabuľku vyššie.

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov 

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu

odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času

SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY		Rok	Rok	Rok	Rok	Rok	Rok	Rok
		2028	2029	2030	2031	2032	2033	2034
 Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		11	11	11	11	11	11	11
20 01 02 03 (delegácie EÚ)		0	0	0	0	0	0	0
01 01 01 01 (nepriamy výskum)		0	0	0	0	0	0	0
01 01 01 11 (priamy výskum)		0	0	0	0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte)		0	0	0	0	0	0	0
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia)		14	14	14	14	14	14	14
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ)		0	0	0	0	0	0	0
Riadok administratívnej podpory  [XX.01.YY.YY]	– ústredie	0	0	0	0	0	0	0
	– delegácie EÚ	0	0	0	0	0	0	0
01 01 01 02 (ZZ, VNE – nepriamy výskum)		0	0	0	0	0	0	0
01 01 01 12 (ZZ, VNE – priamy výskum)		0	0	0	0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 7		0	0	0	0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo okruhu 7		0	0	0	0	0	0	0
SPOLU		25	25	25	25	25	25	25

Odhadovaný vplyv na výdavky a personál na rok 2028 a ďalšie roky sa pridáva len na ilustračné účely a nemá vplyv na budúci viacročný finančný rámec. Zdroj financovania a rozsah finančného záväzku Únie v období po roku 2027 naďalej závisia od výsledku medziinštitucionálnych rokovaní o VFR na roky 2028 – 2034 a následne sa určia prostredníctvom ročného rozpočtového postupu. Všetky rozpočtové prostriedky a počty alokovaných zamestnancov od roku 2028 sú orientačné.

3.2.4.2.Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov

Neuplatňuje sa.

3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov

Zamestnanci potrební na vykonávanie návrhu (v ekvivalentoch plného pracovného času):

	Potreby pokryté súčasnými zamestnancami, ktorí sú k dispozícii v útvaroch Komisie	Výnimoční dodatoční zamestnanci*
		Financovaní z okruhu 7 alebo Výskum	Financovaní z riadka BA	Financovaní z poplatkov
Pracovné miesta uvedené v pláne pracovných miest	5	6	Neuplatňuje sa.
Externí zamestnanci (ZZ, VNE, DAZ)	10	4

* Odhadovaný vplyv na výdavky a zamestnancov na rok 2028 a neskôr je orientačný a nepredpokladá budúci viacročný finančný rámec. Zdroj financovania a rozsah finančných záväzkov Únie na obdobie po roku 2027 naďalej závisia od výsledku medziinštitucionálnych rokovaní o VFR na roky 2028 – 2034, ročnom rozpočtovom postupe a riadiacom mechanizme.

Celkovo 15 ekvivalentov plného pracovného času, ktoré sa vyžadujú na túto iniciatívu, už existuje a prerozdelí sa takouto repatriáciou:

–GR CNECT: dva ekvivalenty plného pracovného času v rámci pracovných miest uvedených v pláne pracovných miest a päť ekvivalentov plného pracovného času v prípade externých zamestnancov,

–GR DIGIT: tri ekvivalenty plného pracovného času v rámci pracovných miest uvedených v pláne pracovných miest a päť ekvivalentov plného pracovného času v prípade externých zamestnancov.

Okrem týchto existujúcich zdrojov si iniciatíva vyžaduje desať ekvivalentov plného pracovného času v prípade výnimočných dodatočných zamestnancov. Tvorí ich šesť úradníkov a štyria zmluvní zamestnanci, ktorí sú rozdelení medzi GR CNECT a GR DIGIT takto:

–GR CNECT: tri ekvivalenty plného pracovného času v rámci pracovných miest uvedených v pláne pracovných miest a tri ekvivalenty plného pracovného času v prípade externých zamestnancov,

–GR DIGIT: tri ekvivalenty plného pracovného času v rámci pracovných miest uvedených v pláne pracovných miest a jeden ekvivalent plného pracovného času v prípade externých zamestnancov.

Tieto zdroje sa požadujú nad rámec súčasného počtu zamestnancov, aby sa zabezpečilo úplné a účinné vykonávanie iniciatívy. Nové úlohy, ktoré sa zavádzajú v návrhu, nemožno pokryť existujúcimi ľudskými zdrojmi príslušných generálnych riaditeľstiev. Dodatočné ľudské zdroje potrebné na tento návrh nemožno pokryť prerozdelením v rámci generálneho riaditeľstva/útvaru ani prerozdelením z obmedzeného fondu Komisie na prerozdelenie.

Opis nových úloh, ktoré majú vykonávať GR CNECT a GR DIGIT:

Úradníci a dočasní zamestnanci

Úradníci a dočasní zamestnanci budú mať za úlohu: 1.Určovať a riadiť pracovné programy v rámci piliera 1 iniciatívy vrátane vypracovania podrobných projektových plánov, rozpočtov, prideľovania zdrojov, kľúčových ukazovateľov výkonnosti a monitorovacích mechanizmov. 2.Vypracovať usmerňovacie dokumenty, delegované akty, posúdenia závislosti, zriadiť sekretariát komitológie a dohliadať na vykonávanie iniciatívy vrátane: a)vypracovania komplexných usmernení, odporúčaní, šablón a nástrojov na podporu členských štátov v ich úsilí o vykonávanie piliera 2 a piliera 3 iniciatívy; b)vypracovania vykonávacích aktov, ak je to potrebné, napr. o požiadavkách platných pre členov federácie EuroCloud a o postupe posudzovania ich uplatňovania; c)prípravy správ o monitorovaní trhu s cieľom identifikovať služby cloud computingu, v prípade ktorých je Únia vo veľkej miere závislá od jedného právneho subjektu z tretej krajiny alebo od obmedzeného počtu takýchto subjektov; d)poskytovania služieb sekretariátu vrátane vypracovania dokumentov a správ, koordinácie so zainteresovanými stranami; e)monitorovania pokroku iniciatívy na základe stanovených kľúčových ukazovateľov výkonnosti a míľnikov, identifikovania možných problémov a rizík a poskytovania technickej pomoci a podpory členským štátom podľa potreby; f)zriadenia systému riadenia znalostí na zhromažďovanie a zdieľanie najlepších postupov, získaných poznatkov a odborných znalostí v rámci iniciatívy. 3.Vypracovať špecifikácie verejného obstarávania pre externého poskytovateľa na vybudovanie, vývoj a údržbu registra suverénnych služieb a vyhodnotenie a stanovenie následných postupov riadenia. Po zriadení majú za úlohu vykonávať pravidelný audit/posúdenie vzorky certifikovaných služieb, ktoré sú súčasťou registra, vrátane vypracovania protokolov o audite a metodík hodnotenia a/alebo postupov kontroly kvality na zabezpečenie spoľahlivosti poskytovaných informácií. 4.Zabezpečiť verejné obstarávanie platformy federácie EuroCloud a podporovať zriadenie federácie. Spravovať mechanizmy riadenia federácie, napr. vykonávať certifikáciu požiadaviek na členstvo vo federácii, hodnotenie žiadostí členských štátov a iných subjektov verejného sektora o vstup do federácie, vypracovať a presadzovať spoločné pravidlá a politiky účasti vo federácii. 5.Zriadiť systémy, ktoré v súčasnosti nie sú zavedené, ako súčasť rámca spoločného verejného obstarávania vrátane riadenia zložitosti verejného obstarávania v oblasti umelej inteligencie, vzťahov s členskými štátmi a verejnými obstarávateľmi a zabezpečenia účinnosti a efektívnosti daného rámca. Bude to zahŕňať úlohy, ako je nastavenie a riadenie procesov verejného obstarávania cloudových služieb, softvéru a systémov AI, koordinácia so zúčastnenými organizáciami a poskytovateľmi služieb, správa zmlúv a dohôd s poskytovateľmi služieb, zabezpečenie súladu s nariadeniami a politikami EÚ. 6.Rozvíjať a udržiavať vzťahy so zainteresovanými stranami vrátane členských štátov, zástupcov priemyselného odvetvia a iných relevantných strán s cieľom zabezpečiť, aby bola iniciatíva dobre koordinovaná, účinná a aby sa ňou reagovalo na potreby zainteresovaných strán, čo zahŕňa organizáciu pravidelných stretnutí, seminárov a konferencií na uľahčenie komunikácie a spolupráce. To by zahŕňalo aj úzku spoluprácu s príslušnými orgánmi v oblasti vyšetrovacích opatrení a opatrení na presadzovanie práva s cieľom zabezpečiť súlad s hlavou IV tohto aktu.

Externí zamestnanci

Úlohou externých zamestnancov bude: 1.Pravidelne riadiť projekty udelené v rámci pracovných programov piliera 1 vrátane monitorovania ich pokroku, koordinácie s príjemcami a overovania výstupov a míľnikov projektov s cieľom zabezpečiť, aby boli dodané včas, v rámci rozpočtu a s požadovanými normami kvality. Iniciatíva sa bude vykonávať v nasledujúcom VFR a bude vychádzať z výsledkov existujúcich projektov, ktoré už boli schválené v rámci programu Horizont Európa a programu Digitálna Európa, ako je napríklad projekt Simpl a spoločný podnik pre inteligentné siete a služby, a to aj v koordinácii s inými oddeleniami. 2.Zriadiť a prevádzkovať podporné mechanizmy na poskytovanie usmernení členským štátom pri zavádzaní akceleračných zón pre dátové centrá, najmä počas prvých dvoch rokov iniciatívy. To bude zahŕňať poskytovanie podpory ad hoc členským štátom pri vypracúvaní a vykonávaní ich národných stratégií a plánov. Po uplynutí počiatočného obdobia sa táto úloha zmení skôr na koordináciu ad hoc, ktorá bude zameraná na poskytovanie cielenej podpory členským štátom podľa potreby a na zabezpečenie toho, aby iniciatíva zostala v súlade s potrebami a prioritami zainteresovaných strán. 3.Každoročne pripraviť a riadiť štúdiu na monitorovanie výpočtovej kapacity v celej Európe vrátane stanovenia rozsahu a metodiky štúdie, overovania zozbieraných údajov a preskúmania výstupov. 4.Riadiť činnosti spoločného verejného obstarávania, najmä v súvislosti so strategickým získavaním zdrojov a formovaním trhu, t. j. viesť kanceláriu pre správu dodávateľov a vypracovať špecifikácie a technických požiadavky na cloudové služby, služby umelej inteligencie a softvérové služby. 5.Každoročne spravovať register suverénnych služieb, a to aj prostredníctvom dohľadu nad dodávateľskými činnosťami súvisiacimi s prevádzkou registra vrátane technického riadenia projektov, t. j. uistiť sa, že dodávateľ doručí register v súlade s dohodnutými technickými špecifikáciami, harmonogramom a rozpočtom, a zároveň monitorovať procesy dodávateľa s cieľom zabezpečiť, aby register spĺňal požadované normy. 6.Každoročný manažment externého dodávateľa, ktorý zabezpečuje administratívne, technické a prevádzkové činnosti platformy federácie EuroCloud, ako aj technické aspekty platformy federácie EuroCloud vrátane dohľadu nad technickou architektúrou a infraštruktúrou.

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami

Povinné: v nasledujúcej tabuľke by mal byť uvedený najlepší odhad investícií súvisiacich s digitálnymi technológiami, ktoré sú súčasťou návrhu/iniciatívy.

Vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na účely vykonávania návrhu/iniciatívy, by sa v určenom riadku mali uviesť rozpočtové prostriedky okruhu 7.

Rozpočtové prostriedky okruhov 1 – 6 by sa mali uvádzať ako „Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT“. Tieto výdavky sa týkajú operačného rozpočtu, ktorý sa má použiť na opätovné použitie/nákup/vývoj IT platforiem/nástrojov priamo spojených s vykonávaním iniciatívy a investíciami, ktoré s nimi súvisia (napr. licencie, štúdie, uchovávanie údajov atď.). Informácie uvedené v tejto tabuľke by mali byť v súlade s podrobnými údajmi uvedenými v oddiele 4 „Digitálne rozmery“.

Digitálne a IT rozpočtové prostriedky SPOLU	Rok	Rok	Rok	Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2028 – 2034 SPOLU
	2028	2029	2030	2031	2032	2033	2034
OKRUH 4
IT výdavky (organizácie)	0	0	0	0	0	0	0	0
Medzisúčet OKRUHU 4	0	0	0	0	0	0	0	0
Mimo OKRUHU 4
Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT	0	0	0	0	0	0	0	0
Medzisúčet mimo OKRUHU 4	0	0	0	0	0	0	0	0
SPOLU	0	0	0	0	0	0	0	0

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom 

Návrh/iniciatíva:

–    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

–    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

–    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.7.Príspevky od tretích strán 

Návrh/iniciatíva:

–    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

	Rok   2028	Rok   2029	Rok   2030	Rok   2031	Rok   2032	Rok   2033	Rok   2034	Spolu
Uveďte spolufinancujúci subjekt
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

 
3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy 

–    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

–    vplyv na vlastné zdroje

–    vplyv na iné príjmy

–    uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:	Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku	Vplyv návrhu/iniciatívy 46
		Rok 2028	Rok 2029	Rok 2030	Rok 2031	Rok 2032	Rok 2033	Rok 2034
Poplatok za službu spoločného obstarávania cloudových služieb (GR DIGIT)		0,000	3,027	4,317	6,037	6,342	6,663	7,001
Poplatok za cloudovú federáciu (DG CNECT)		0,000	2,940	4,410	5,880	2,570	2,570	2,570

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

4.Digitálne rozmery

4.1.Požiadavky digitálneho významu

Všeobecný opis požiadaviek digitálneho významu a súvisiacich kategórií (údaje, digitalizácia a automatizácia procesov, digitálne riešenia a/alebo digitálne verejné služby).

Odkaz na požiadavku	Opis požiadavky	Subjekty, na ktoré má požiadavka vplyv alebo ktorých sa dotýka	Procesy na vysokej úrovni	Kategórie
HLAVA II VÝSKUM, VÝVOJ A ZAVÁDZANIE ČINNOSTÍ PRE EKOSYSTÉM CLOUDOVÝCH SLUŽIEB A UMELEJ INTELIGENCIE Článok 7 Národné stratégie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie	Členské štáty oznámia svoje národné stratégie Komisii.	Európska komisia príslušné vnútroštátne orgány	oznámenie	údaje
HLAVA III KAPACITY DÁTOVÝCH CENTIER Článok 14 Určenie strategických projektov dátových centier	Žiadosti o určenie strategického projektu dátového centra musia obsahovať všetky potrebné a relevantné informácie, aby sa preukázalo, že projekt spĺňa príslušné kritériá.	prevádzkovatelia projektov Európska komisia	monitorovanie poznatkov o aplikáciách	údaje
HLAVA III KAPACITY DÁTOVÝCH CENTIER Článok 15 Monitorovanie nedostatku kapacít	Komisia monitoruje výpočtovú kapacitu dostupnú v Únii vrátane kapacity edge computingu; objem dopytu po kapacite dátových centier; rozsah nedostatku kapacít.	Európska komisia príslušné vnútroštátne orgány	zber údajov	údaje
HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 17 Uznávanie poskytovateľov služieb cloud computingu	Poskytovateľ služby cloud computingu, ktorý chce byť uznaný ako poskytovateľ poskytujúci určitú úroveň záruky Únie, predloží žiadosť o uznanie príslušnému vnútroštátnemu orgánu v krajine usadenia.	poskytovatelia služieb cloud computingu príslušné vnútroštátne orgány	mechanizmus dohľadu	údaje
HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 19 Posúdenie zhody samohodnotením	Poskytovateľ služby cloud computingu môže vydať posúdenie zhody samohodnotením, aby preukázal súlad s úrovňou záruky Únie 1. Takéto posúdenia sa majú verejne sprístupniť.	poskytovatelia služieb cloud computingu príslušné vnútroštátne orgány Európska komisia	mechanizmus dohľadu	údaje
HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 20 Nezávislý audit	Zavádza sa možnosť nezávislých auditov pre úrovne záruky Únie 2, 3 a 4. Ustanovenia súvisiace s aspektmi údajov v kontexte takýchto auditov.	poskytovatelia služieb cloud computingu audítorské organizácie Európska komisia	mechanizmus dohľadu	údaje
HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 21 Obsah a kvalita audítorských dôkazov	Audity sa majú zakladať na prílohách II (Kritériá pre úrovne záruky Únie) a III (Audítorské dôkazy pre audítorský postup). Musia byť dostatočne úplné a spoľahlivé.	poskytovatelia služieb cloud computingu audítorské organizácie Európska komisia	kvalita údajov	údaje
HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 22 Centrálny register služieb cloud computingu	Komisia zriadi a udržiava špecializovaný register služieb cloud computingu, ktoré získali uznanie na základe úrovne záruky Únie. Overujúci príslušný vnútroštátny orgán v krajine usadenia zaregistruje auditované služby v centrálnom registri. Každé zrušenie uznania sa uverejní a na päť rokov zostane uverejnené v centrálnom registri. Centrálny register Komisia verejne sprístupní na osobitnom a ľahko dostupnom webovom sídle, kde ho spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v krajine usadenia pravidelne aktualizuje.	Európska komisia príslušné vnútroštátne orgány	register	digitálne riešenie údaje digitálna verejná služba
HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 23 Povinnosti v oblasti transparentnosti	Keď sa poskytovateľ služieb dozvie o informáciách alebo podstatných zmenách okolností týkajúcich sa služieb cloud computingu, ktoré môžu ovplyvniť audítorskú správu/audítorské stanovisko, bez zbytočného odkladu oznámi túto skutočnosť audítorskej organizácii a príslušnému vnútroštátnemu orgánu v krajine usadenia. Ak je potrebné zmeniť alebo zrušiť výsledky audítorskej správy a stanoviska, audítorská organizácia bez zbytočného odkladu oznámi túto skutočnosť príslušnému vnútroštátnemu orgánu a Komisii. Ak je potrebné zmeniť alebo zrušiť výsledky uznávania, príslušný vnútroštátny orgán v krajine usadenia bez zbytočného odkladu oznámi túto skutočnosť príslušným vnútroštátnym orgánom ostatných členských štátov a Komisii.	poskytovatelia služieb cloud computingu audítorské organizácie príslušné vnútroštátne orgány Európska komisia	oznámenie	údaje
HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 24 Sankcie a náhrada škody	Členské štáty čo najskôr oznámia Komisii pravidlá týkajúce sa sankcií a náhrady škody a všetky následné zmeny, ktoré ich ovplyvňujú.	príslušné vnútroštátne orgány Európska komisia	oznámenie	údaje
HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 25 Príslušné vnútroštátne orgány	Každý členský štát určí jeden alebo viacero príslušných vnútroštátnych orgánov. Členské štáty oznámia zoznam orgánov Komisii. Komisia vedie verejný register uvedených orgánov.	Európska komisia príslušné vnútroštátne orgány	určenie príslušných orgánov	údaje
HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 27 Vzájomná pomoc	Toky údajov v kontexte spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.	príslušné vnútroštátne orgány Európska komisia	výmena údajov	údaje
HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 89 Cezhraničná spolupráca	Tok údajov v kontexte cezhraničnej spolupráce.	príslušné vnútroštátne orgány Európska komisia	výmena údajov	údaje
HLAVA IV AUTONÓMIA Oddiel 29 Posúdenia rizika	Členské štáty musia vykonať posúdenie alebo posúdenia rizika, pričom v čo najväčšej miere zohľadnia usmernenia vydané Komisiou. Členské štáty oznámia výsledky posúdenia rizika Komisii. Na účely usmernenia je Komisia oprávnená požiadať poskytovateľov cloudových služieb o informácie.	členské štáty Európska komisia poskytovatelia cloudových služieb	posúdenie rizika	údaje
HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 33 Monitorovanie verejného obstarávania inovácií v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie	Členské štáty každoročne oznámia Komisii určité informácie týkajúce sa monitorovania verejného obstarávania inovatívnych služieb cloud computingu a systémov umelej inteligencie.	členské štáty Európska komisia	podávanie správ	údaje
HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 34 Zriadenie Európskej cloudovej federácie pre verejný sektor	Komisia zriadi platformu pre federáciu EuroCloud.	Európska komisia subjekty Únie subjekty verejného sektora	požiadavky na digitálne riešenie	digitálna verejná služba digitálne riešenie
HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 37 Činnosti Komisie v oblasti verejného obstarávania	Komisia môže zriadiť a spravovať platformu spoločného obstarávania, ktorá bude zahŕňať služby, ktoré možno využívať na uľahčenie vykonávania činností verejného obstarávania v zmysle tejto kapitoly.	Európska komisia	požiadavky na digitálne riešenie	digitálne riešenie
HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 42 Zdieľanie a opätovné použitie softvéru	Keď subjekt Únie alebo subjekt verejného sektora sprístupňuje na opätovné použitie softvér s licenciou s otvoreným zdrojovým kódom, ku ktorému má práva duševného vlastníctva, sprístupní tento softvér na opätovné použitie v katalógu alebo registri, ktorý je prepojený s únijným katalógom OSS.	subjekty Únie subjekty verejného sektora Európska komisia	katalóg	digitálne riešenie
HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 43 Únijný katalóg riešení s otvoreným zdrojovým kódom	Komisia poskytuje a spravuje únijný katalóg riešení s otvoreným zdrojovým kódom ako centralizovaný katalóg na prístup k softvéru sprístupnenému na opätovné použitie subjektmi Únie a subjektmi verejného sektora.  Únijný katalóg OSS bude umiestnený na portáli interoperabilnej Európy. Komisia rozhodne o žiadosti akéhokoľvek subjektu Únie alebo subjektu verejného sektora, ktorý vlastní alebo spravuje katalóg či register, o prepojenie s únijným katalógom OSS a sprístupnenie prostredníctvom neho.	Európska komisia	katalóg	digitálne riešenie

4.2.Údaje

Všeobecný opis údajov v rozsahu pôsobnosti

Typ údajov	Odkazy na požiadavky	Štandard a/alebo špecifikácia (ak sa uplatňuje)
Národné stratégie členských štátov	HLAVA II VÝSKUM, VÝVOJ A ZAVÁDZANIE ČINNOSTÍ PRE EKOSYSTÉM CLOUDOVÝCH SLUŽIEB A UMELEJ INTELIGENCIE Článok 7 Národné stratégie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie	Minimálne požiadavky na obsah národných stratégií.
Údaje súvisiace so žiadosťami o uznanie za strategický projekt	HLAVA III KAPACITY DÁTOVÝCH CENTIER Článok 14 Určenie strategických projektov dátových centier	Poskytnite všetky potrebné a relevantné informácie, aby ste preukázali, že projekt spĺňa príslušné kritériá.
Štatistiky a údaje potrebné na monitorovanie nedostatku kapacít	HLAVA III KAPACITY DÁTOVÝCH CENTIER Článok 15 Monitorovanie nedostatku kapacít	neuplatňuje sa
Údaje v súvislosti s predkladaním žiadostí zo strany poskytovateľov služieb, ktorí chcú byť uznaní za poskytovateľov poskytujúcich určitú úroveň záruky Únie	HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 17 Uznávanie poskytovateľov služieb cloud computingu	neuplatňuje sa
EÚ vyhlásenie o zhode	HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 19 Posúdenie zhody samohodnotením	neuplatňuje sa
Audítorská správa predložená na uznanie a súvisiace výmeny	HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 20 Nezávislý audit Článok 21 Obsah a kvalita audítorských dôkazov	Kvalita údajov: dostatočne úplné a spoľahlivé; minimálny obsah pre audity.
Údaje o službách, ktoré získajú uznanie	HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 22 Centrálny register služieb cloud computingu	Centrálny register obsahuje informácie o službách cloud computingu, ktoré boli uznané v rámci konkrétnej úrovne záruky Únie.
Oznámenie o zistení informácií alebo podstatnej zmeny okolností týkajúcich sa služieb cloud computingu, ktoré môžu ovplyvniť audítorskú správu/stanovisko/uznanie a súvisiace toky údajov	HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 23 Povinnosti v oblasti transparentnosti	neuplatňuje sa
Oznámenie pravidiel a opatrení týkajúcich sa sankcií	HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 24 Sankcie a náhrada škody	neuplatňuje sa
Údaje o určených príslušných vnútroštátnych orgánoch	HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 25 Príslušné vnútroštátne orgány	neuplatňuje sa
Údaje používané v kontexte spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi	HLAVA IV AUTONÓMIA Článok 27 Vzájomná pomoc	neuplatňuje sa
Údaje používané v kontexte cezhraničnej spolupráce	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 28 Cezhraničná spolupráca	neuplatňuje sa
Posúdenia rizika vykonané členskými štátmi	HLAVA IV   AUTONÓMIA Oddiel 29 Posúdenia rizika	neuplatňuje sa
Informácie poskytnuté Komisii ako usmernenie zo strany poskytovateľov	HLAVA IV   AUTONÓMIA Oddiel 29 Posúdenia rizika	neuplatňuje sa
Údaje týkajúce sa monitorovania verejného obstarávania inovatívnych cloudových služieb a systémov AI	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 33 Verejné obstarávanie inovácií	neuplatňuje sa

Zosúladenie s Európskou dátovou stratégiou

Vysvetlenie, ako sú požiadavky zosúladené s Európskou dátovou stratégiou

Návrh je v súlade s pravidlami presunu medzi službami spracúvania údajov, ktoré boli zavedené v akte o údajoch. V akte o údajoch sa umožňuje presun a odstraňujú sa kľúčové príčiny odkázanosti na určitého dodávateľa, čím sa vyvíja úsilie o zabezpečenie toho, aby si poskytovatelia cloudových služieb v EÚ konkurovali kvalitou, inováciami a cenou. Jeho cieľom je umožniť používateľom cloudových služieb slobodne si vybrať poskytovateľa, ktorý najlepšie vyhovuje ich potrebám, a kombinovať ponuky rôznych poskytovateľov v rámci prístupu s viacerými cloudovými službami. Akt o údajoch však neobsahuje prvky na vytvorenie konkurencieschopnejšej ponuky cloudových služieb EÚ ani sa ním nepodporuje vstup rozmanitejších poskytovateľov cloudových služieb na trh. Aktom o údajoch sa otvára cesta k možnému zníženiu závislostí od poskytovateľov z krajín mimo EÚ, ale nebuduje sa cesta k suverénnejšiemu a dôveryhodnejšiemu sektoru cloud computingu v EÚ. Ustanovenia o presune medzi cloudovými službami a interoperabilite však umožňujú používateľom intenzívnejšie využívať európske služby cloud computingu. Akt o údajoch teda predstavuje podporný prostriedok pre tento návrh.

Zosúladenie so zásadou „jedenkrát a dosť“

Vysvetlite, ako sa zohľadnila zásada „jedenkrát a dosť“ a ako sa skúmala možnosť opätovného použitia existujúcich údajov

Zásada „jedenkrát a dosť“ bola náležite zohľadnená a bude sa systematicky presadzovať všade, kde je to relevantné. Týka sa to najmä: a)štatistík a údajov potrebných na monitorovanie nedostatku kapacít; b)údajov o službách, ktoré získajú uznanie; c)informácií poskytnutých Komisii na účely analýzy trhu.

Vysvetlite, ako sú novo vytvorené údaje vyhľadateľné, prístupné, interoperabilné a opätovne použiteľné a ako spĺňajú štandardy vysokej kvality

Poskytnú sa digitálne riešenia na zabezpečenie vyhľadateľnosti, prístupnosti, interoperability a opätovnej použiteľnosti novovytvorených údajov. Minimálnymi požiadavkami na obsah sa budú presadzovať vysokokvalitné normy pre údaje.

Toky údajov

Typ údajov	Odkazy na požiadavky	Subjekty, ktoré poskytujú údaje	Subjekty, ktoré prijímajú údaje	Dôvod výmeny údajov	Periodicita (ak sa uplatňuje)
Národné stratégie členských štátov	HLAVA II VÝSKUM, VÝVOJ A ZAVÁDZANIE ČINNOSTÍ PRE EKOSYSTÉM CLOUDOVÝCH SLUŽIEB A UMELEJ INTELIGENCIE Článok 7 Národné stratégie v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie	členské štáty	Európska komisia	do troch mesiacov od prijatia národnej stratégie	na prijatie/revíziu
Údaje súvisiace so žiadosťami o uznanie za strategický projekt	HLAVA III KAPACITY DÁTOVÝCH CENTIER Článok 14 Určenie strategických projektov dátových centier	žiadateľ o určenie strategického projektu	Európska komisia	žiadosť v priebehu otvorených výziev na vyjadrenie záujmu	//
Údaje v súvislosti s predkladaním žiadostí zo strany poskytovateľov služieb cloud computingu, ktorí chcú poskytovať služby subjektom Únie a subjektom verejného sektora	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 17 Uznávanie poskytovateľov služieb cloud computingu	poskytovateľ služby cloud computingu podávajúci žiadosť	príslušný vnútroštátny orgán v jeho krajine usadenia	žiadosť o poskytovanie služieb subjektom Únie a subjektom verejného sektora	//
Údaje v súvislosti s predkladaním žiadostí zo strany poskytovateľov služieb cloud computingu, ktorí chcú poskytovať služby subjektom Únie a subjektom verejného sektora: výsledok žiadosti (zamietnutie, vyžiadanie ďalších dôkazov, uznanie služby poskytovateľa)	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 17 Uznávanie poskytovateľov služieb cloud computingu	príslušný vnútroštátny orgán	poskytovateľ služby cloud computingu podávajúci žiadosť	záver, ku ktorému sa dospelo v prvotnom uznaní	//
Údaje v súvislosti s predkladaním žiadostí zo strany poskytovateľov služieb cloud computingu, ktorí chcú poskytovať služby subjektom Únie a subjektom verejného sektora: Distribúcia záverov na preskúmanie	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 17 Uznávanie poskytovateľov služieb cloud computingu	príslušný vnútroštátny orgán	všetky príslušné vnútroštátne orgány	poskytovateľ služby cloud computingu informovaný o uznaní	//
Údaje v súvislosti s predkladaním žiadostí zo strany poskytovateľov služieb cloud computingu, ktorí chcú poskytovať služby subjektom Únie a subjektom verejného sektora: Námietky	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 17 Uznávanie poskytovateľov služieb cloud computingu	všetky príslušné vnútroštátne orgány	príslušný vnútroštátny orgán	príslušný vnútroštátny orgán má námietky voči záveru, ku ktorému dospel príslušný vnútroštátny orgán v krajine usadenia	//
Údaje v súvislosti s predkladaním žiadostí zo strany poskytovateľov služieb cloud computingu, ktorí chcú poskytovať služby subjektom Únie a subjektom verejného sektora: Prípady postúpené Komisii	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 17 Uznávanie poskytovateľov služieb cloud computingu	príslušné vnútroštátne orgány	Európska komisia	príslušné vnútroštátne orgány nedokážu dosiahnuť dohodu	//
Údaje v súvislosti s predkladaním žiadostí zo strany poskytovateľov služieb cloud computingu, ktorí chcú poskytovať služby subjektom Únie a subjektom verejného sektora: Rozhodnutie Komisie o postúpenom prípade	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 17 Uznávanie poskytovateľov služieb cloud computingu	Európska komisia	príslušné vnútroštátne orgány	Komisia prijme rozhodnutie vo veci, v ktorej sa príslušné vnútroštátne orgány nezhodli	//
Údaje v súvislosti s predkladaním žiadostí zo strany poskytovateľov služieb cloud computingu, ktorí chcú poskytovať služby subjektom Únie a subjektom verejného sektora: Žiadosť o informácie	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 17 Uznávanie poskytovateľov služieb cloud computingu	príslušné vnútroštátne orgány	Európska komisia	príslušné vnútroštátne orgány sa rozhodnú využiť svoje právo na žiadosť o informácie	//
Údaje v súvislosti s predkladaním žiadostí zo strany poskytovateľov služieb cloud computingu, ktorí chcú poskytovať služby subjektom Únie a subjektom verejného sektora: Odpoveď na žiadosť o informácie	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 17 Uznávanie poskytovateľov služieb cloud computingu	Európska komisia	príslušné vnútroštátne orgány	žiadosť o informácie od príslušných vnútroštátnych orgánov bola prijatá	//
EÚ vyhlásenie o zhode	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 19 Posúdenie zhody samohodnotením	poskytovatelia služieb cloud computingu	verejnosť	použité samohodnotenie	//
Audítorská správa predložená na schválenie a súvisiace výmeny: informácie vyžadované na účel auditu	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 20 Nezávislý audit Článok 21 Obsah a kvalita audítorských dôkazov	poskytovatelia služieb cloud computingu	audítorská organizácia	audit sa vykonáva	//
Audítorská správa predložená na schválenie a súvisiace výmeny: audítorské správy	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 20 Nezávislý audit Článok 21 Obsah a kvalita audítorských dôkazov	poskytovatelia služieb cloud computingu	audítorská organizácia a príslušné vnútroštátne orgány	audit bol ukončený	//
Údaje o službách, ktoré získajú uznanie: centrálny register služieb cloud computingu	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 22 Centrálny register služieb cloud computingu	overujúci príslušný vnútroštátny orgán:	centrálny register služieb cloud computingu (Európska komisia)	uznanie bolo udelené	//
Údaje o službách, ktoré získajú uznanie: verejne dostupné webové sídlo poskytnuté Európskou komisiou	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 22 Centrálny register služieb cloud computingu	Európska komisia príslušný vnútroštátny orgán v krajine usadenia	verejnosť	uznanie bolo udelené	//
Oznámenie o zistení informácií alebo podstatnej zmeny okolností týkajúcich sa služieb cloud computingu, ktoré môžu ovplyvniť audítorskú správu/stanovisko a súvisiace toky údajov: počiatočné oznámenie	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 23 Povinnosti v oblasti transparentnosti	poskytovatelia služieb cloud computingu	audítorská organizácia príslušný vnútroštátny orgán Európska komisia	podstatná zmena okolností na strane poskytovateľa	//
Oznámenie o zistení informácií alebo podstatnej zmeny okolností týkajúcich sa služieb cloud computingu, ktoré môžu ovplyvniť audítorskú správu/stanovisko a súvisiace toky údajov: oznámenie o zmene výsledku auditu	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 23 Povinnosti v oblasti transparentnosti	audítorská organizácia	príslušné vnútroštátne orgány (v krajine usadenia a v iných členských štátoch) Európska komisia	zmena výsledku auditu	//
Oznámenie pravidiel a opatrení týkajúcich sa sankcií	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 24 Sankcie a náhrada škody	členské štáty	Európska komisia	členské štáty stanovujú/menia rámec pre ukladanie sankcií	//
Údaje o určených príslušných vnútroštátnych orgánoch: oznámenie členských štátov	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 25 Príslušné vnútroštátne orgány	členské štáty	Európska komisia	určené príslušné vnútroštátne orgány (do jedného roka od dátumu nadobudnutia účinnosti)	//
Údaje o určených príslušných vnútroštátnych orgánoch: údaje vo verejnom registri orgánov	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 25 Príslušné vnútroštátne orgány	Európska komisia	verejnosť	príslušné vnútroštátne orgány boli určené a oznámené Komisii	//
Údaje používané v kontexte spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi: výmena informácií	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 27 Vzájomná pomoc	príslušné vnútroštátne orgány	príslušné vnútroštátne orgány	je potrebná spolupráca (výmena informácií) medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi	//
Údaje používané v kontexte spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi: žiadosti o pomoc (a odpovede na takéto žiadosti)	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 27 Vzájomná pomoc	príslušné vnútroštátne orgány	príslušné vnútroštátne orgány	vníma sa potreba pomoci	//
Údaje používané v kontexte cezhraničnej spolupráce: žiadosť o posúdenie – podozrenie z nedodržiavania predpisov	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 28 Cezhraničná spolupráca	príslušné vnútroštátne orgány v mieste určenia služby	príslušné vnútroštátne orgány v mieste pôvodu služby	podozrenie z nedodržiavania predpisov, ktoré je dôvodom na žiadosť o pomoc	//
Údaje používané v kontexte cezhraničnej spolupráce: Komisia má informácie o podozreniach z nedodržiavania predpisov	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 28 Cezhraničná spolupráca	príslušné vnútroštátne orgány v mieste určenia služby	Európska komisia	príslušný orgán sa rozhodne požiadať príslušný orgán v krajine usadenia o informácie na posúdenie podozrenia z nedodržiavania predpisov	//
Údaje používané v kontexte cezhraničnej spolupráce: žiadosť o posúdenie – podozrenie z nedodržiavania predpisov (Komisia)	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 28 Cezhraničná spolupráca	príslušné vnútroštátne orgány v mieste pôvodu služby	Európska komisia príslušné vnútroštátne orgány	podozrenie z nedodržiavania predpisov zo strany iných príslušných orgánov alebo Komisie	//
Údaje používané v kontexte cezhraničnej spolupráce: výsledok žiadosti o posúdenie – podozrenie z nedodržiavania predpisov	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 28 Cezhraničná spolupráca	príslušné orgány v mieste pôvodu	žiadatelia Európska komisia	do dvoch mesiacov od podania žiadosti	//
Posúdenia rizika vykonané členskými štátmi	HLAVA IV   AUTONÓMIA Oddiel 29 Posúdenia rizika	členské štáty	Európska komisia	posúdenie rizika sa uskutoční do jedného roka od nadobudnutia účinnosti	polročne
Informácie poskytnuté Komisii na usmernenie	HLAVA IV   AUTONÓMIA Oddiel 29 Posúdenia rizika	poskytovatelia cloudových služieb	Európska komisia	//	//
Údaje týkajúce sa monitorovania verejného obstarávania inovatívnych cloudových služieb a systémov AI	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 33 Monitorovanie verejného obstarávania inovácií v oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie	členské štáty	Európska komisia	//	ročne

4.3.Digitálne riešenia

Register uznaných služieb cloud computingu

Digitálna a/alebo odvetvová politika (v náležitých prípadoch)	Spôsob, akým sa dosahuje súlad
Akt o umelej inteligencii	Neuplatňuje sa.
Rámec kybernetickej bezpečnosti EÚ	V registri sa budú dodržiavať najlepšie postupy Komisie v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
eIDAS	V registri sa bude v relevantnom rozsahu opätovne používať rámec eIDAS.
Jednotná digitálna brána a IMI	Neuplatňuje sa.
Iné (napr. akt o interoperabilnej Európe)	Potreba ďalšieho posúdenia interoperability podľa aktu o interoperabilnej Európe (nariadenie EÚ 2024/903) sa vyhodnotí, keď budú k dispozícii prevádzkové podrobnosti o registri uznaných služieb cloud computingu.

Platforma EuroCloud

Digitálna a/alebo odvetvová politika (v náležitých prípadoch)	Spôsob, akým sa dosahuje súlad
Akt o umelej inteligencii	Neuplatňuje sa.
Rámec kybernetickej bezpečnosti EÚ	Platforma by mala zahŕňať mechanizmy na bezpečný prístup a riadenie incidentov, ako je napríklad spoločná správa identít, nástroje na vzájomnú autentifikáciu a nástroje na hlásenie incidentov. Na platforme sa budú dodržiavať najlepšie postupy Komisie v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
eIDAS	Komisia to upresní v neskoršej fáze.
Jednotná digitálna brána a IMI	Neuplatňuje sa.
Iné (napr. akt o interoperabilnej Európe)	Potreba ďalšieho posúdenia interoperability podľa aktu o interoperabilnej Európe (nariadenie EÚ 2024/903) sa vyhodnotí, keď budú k dispozícii prevádzkové podrobnosti o platforme EuroCloud.

Platforma spoločného obstarávania

Digitálna a/alebo odvetvová politika (v náležitých prípadoch)	Spôsob, akým sa dosahuje súlad
Akt o umelej inteligencii	Neuplatňuje sa.
Rámec kybernetickej bezpečnosti EÚ	Na platforme sa budú dodržiavať najlepšie postupy Komisie v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
eIDAS	Komisia to upresní v neskoršej fáze.
Jednotná digitálna brána a IMI	Neuplatňuje sa.
Iné (napr. akt o interoperabilnej Európe)	Neuplatňuje sa.

Katalóg alebo register opätovne použiteľného softvéru, ktorý je prepojený s únijným katalógom OSS

Digitálna a/alebo odvetvová politika (v náležitých prípadoch)	Spôsob, akým sa dosahuje súlad
Akt o umelej inteligencii	Neuplatňuje sa.
Rámec kybernetickej bezpečnosti EÚ	Na platforme sa budú dodržiavať najlepšie postupy Komisie v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
eIDAS	V registri sa bude v relevantnom rozsahu opätovne používať rámec eIDAS.
Jednotná digitálna brána a IMI	Neuplatňuje sa.
Iné (napr. akt o interoperabilnej Európe)	Neuplatňuje sa.

Únijný katalóg riešení s otvoreným zdrojovým kódom

Digitálna a/alebo odvetvová politika (v náležitých prípadoch)	Spôsob, akým sa dosahuje súlad
Akt o umelej inteligencii	Neuplatňuje sa.
Rámec kybernetickej bezpečnosti EÚ	Na platforme sa budú dodržiavať najlepšie postupy Komisie v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
eIDAS	V katalógu sa bude v relevantnom rozsahu opätovne používať rámec eIDAS.
Jednotná digitálna brána a IMI	Neuplatňuje sa.
Iné (napr. akt o interoperabilnej Európe)	Článkom 4 aktu o interoperabilnej Európe (nariadenie EÚ 2024/903) sa nariaďuje zdieľanie a opätovné používanie riešení interoperability medzi subjektmi Únie a subjektmi verejného sektora. Únijný katalóg riešení s otvoreným zdrojovým kódom túto požiadavku spĺňa.

4.4.Posúdenie interoperability

Digitálna verejná služba alebo kategória digitálnych verejných služieb	Opis	Odkazy na požiadavky	Interoperabilné európske riešenia	Iné riešenia týkajúce sa interoperability
Register uznaných suverénnych služieb Únie	Osobitný únijný register služieb cloud computingu, ktoré získali uznanie. Má ho zriadiť a viesť Komisia. Príslušné vnútroštátne orgány zaregistrujú príslušné služby v tomto registri.	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 22 Centrálny register služieb cloud computingu	//	neuplatňuje sa
Federácia EuroCloud	Článkom 34 sa zriaďuje Európska cloudová federácia pre verejný sektor (federácia EuroCloud). Federácia EuroCloud by mala združovať vnútroštátne iniciatívy v oblasti cloudových služieb, ktorými sa poskytujú vysoko dôveryhodné a bezpečné cloudové kapacity pre verejný sektor a uľahčuje sa spoločné využívanie takýchto kapacít medzi subjektmi Únie a subjektmi verejného sektora. Malo by sa to realizovať prostredníctvom platformy prístupnej všetkým členom federácie: platformy EuroCloud.	HLAVA IV   AUTONÓMIA Článok 34 Zriadenie Európskej cloudovej federácie pre verejný sektor	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa

 

Pri každej digitálnej službe vplyv požiadavky (-iek) na cezhraničnú interoperabilitu

Register uznaných suverénnych služieb Únie

Posúdenie	Opatrenia	Potenciálne pretrvávajúce prekážky (ak je to relevantné)
Zosúladenie s existujúcimi digitálnymi a odvetvovými politikami Uveďte identifikované uplatniteľné digitálne a odvetvové politiky	Pri zavádzaní registra uznaných suverénnych služieb Únie sa v maximálnej miere zohľadnia existujúce politiky a z nich vyplývajúce stavebné prvky.
Organizačné opatrenia na bezproblémové cezhraničné poskytovanie digitálnych verejných služieb Uveďte plánované opatrenia v oblasti správy	Európska komisia je poverená zriadením a údržbou registra. Overujúci vnútroštátny orgán je zodpovedný za nahratie príslušných údajov do registra.	Organizačné opatrenia bude musieť Komisia neskôr spresniť.
Opatrenia prijaté na zabezpečenie spoločného chápania údajov Uveďte zoznam takýchto opatrení	Sémantické opatrenia určí Komisia v neskoršej fáze.
Používanie spoločne dohodnutých otvorených technických špecifikácií a noriem Uveďte zoznam takýchto opatrení	Technické opatrenia určí Komisia v neskoršej fáze.

 

Federácia EuroCloud

Posúdenie	Opatrenia	Potenciálne pretrvávajúce prekážky (ak je to relevantné)
Zosúladenie s existujúcimi digitálnymi a odvetvovými politikami Uveďte identifikované uplatniteľné digitálne a odvetvové politiky	Pri zavádzaní federácie EuroCloud sa v maximálnej miere zohľadnia existujúce politiky a z nich vyplývajúce stavebné prvky. Ide najmä o: smernicu NIS 2 pre kybernetickú bezpečnosť, program Simpl, dátové priestory.	neuplatňuje sa
Organizačné opatrenia na bezproblémové cezhraničné poskytovanie digitálnych verejných služieb Uveďte plánované opatrenia v oblasti správy	Podrobné riadenie platformy EuroCloud sa bude riešiť v sekundárnych právnych predpisoch.	neuplatňuje sa
Opatrenia prijaté na zabezpečenie spoločného chápania údajov Uveďte zoznam takýchto opatrení	Sémantické opatrenia určí Komisia v neskoršej fáze.	neuplatňuje sa
Používanie spoločne dohodnutých otvorených technických špecifikácií a noriem Uveďte zoznam takýchto opatrení	Technické opatrenia určí Komisia v neskoršej fáze.	neuplatňuje sa

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania

Opis opatrenia	Odkazy na požiadavky	Úloha Komisie	Subjekty, ktoré sa majú zapojiť	Očakávaný harmonogram
Komisia je splnomocnená na prijímanie vykonávacích aktov, ktorými sa určia i) technické, prevádzkové a organizačné opatrenia a ii) postup na účasť vo federácii EuroCloud, ako sa uvádza v článku 40 ods. 2.	články 40 a 41	vypracovanie jedného alebo viacerých vykonávacích aktov	Európska komisia zúčastnené členské štáty	zatiaľ neurčené

(1)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(2)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(3)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akčný plán pre kontinent umelej inteligencie, 9. 4. 2025, COM(2025) 165 final .

(4)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Stratégia využívania umelej inteligencie, 8. 10. 2025, COM(2025) 723 final .

(5)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2854 z 13. decembra 2023 o harmonizovaných pravidlách týkajúcich sa spravodlivého prístupu k údajom a ich používania, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica (EÚ) 2020/1828 (akt o údajoch) (Ú. v. EÚ L 2023/2854, 22.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2854/oj ).

(6)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Stratégia pre dátovú úniu, 19. 11. 2025, COM(2025) 835 final .

(7)    Ako sa vymedzuje v hlave I článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o definícii mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36, ELI: http://data.europa.eu/eli/reco/2003/361/oj ).

(8)    Ako sa vymedzuje v bode 2 prílohy k odporúčaniu Komisie (EÚ) 2025/1099 z 21. mája 2025 o definícii malých podnikov so strednou trhovou kapitalizáciou (Ú. v. EÚ L 2025/1099, 28.5.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/reco/2025/1099/oj ).

(9)    Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti. Časť A, Stratégia konkurencieschopnosti pre Európu („Draghiho správa“), september 2024, https://data.europa.eu/doi/10.2872/9356120 .

(10)    Spoločné oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Posilnenie hospodárskej bezpečnosti EÚ, JOIN(2025) 977 final .

(11)    Závery Rady o európskej konkurencieschopnosti v digitálnom desaťročí, 5. 12. 2025, https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-16430-2025-INIT/sk/pdf .

(12)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2) (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 80, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2022/2555/oj ).

(13)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 300/2008, (EÚ) č. 167/2013, (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1139 a (EÚ) 2019/2144 a smernice 2014/90/EÚ, (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2020/1828 (akt o umelej inteligencii) ( Ú. v. EÚ L, 2024/1689, 12.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1689/oj ).

(14)    Odkazy na akt o čipoch 2.0 sa doplnia po jeho prijatí. Pozri návrh Komisie [po uverejnení pridať odkaz].

(15)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Vesmírny program Únie a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013 a (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 69, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/696/oj ).

(16)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 zo 14. decembra 2022, ktorým sa zriaďuje politický program digitálne desaťročie do roku 2030 (Ú. v. EÚ L 323, 19.12.2022, s. 4, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2022/2481/oj ).

(17)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Únia zručností, 5. 3. 2025, COM(2025) 90 final .

(18)    Nariadenie Rady (EÚ) 2021/2085 z 19. novembra 2021, ktorým sa zriaďujú spoločné podniky v rámci programu Horizont Európa a zrušujú nariadenia (ES) č. 219/2007, (EÚ) č. 557/2014, (EÚ) č. 558/2014, (EÚ) č. 559/2014, (EÚ) č. 560/2014, (EÚ) č. 561/2014 a (EÚ) č. 642/2014 (Ú. v. EÚ L 427, 30.11.2021, s. 17, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/2085/oj ).

(19)    Nariadenie Rady (EÚ) 2021/1173 z 13. júla 2021 o zriadení spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku a o zrušení nariadenia (EÚ) 2018/1488 (Ú. v. EÚ L 256, 19.7.2021, s. 3, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1173/oj ).

(20)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240 (Ú. v. EÚ L 166, 11.5.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/694/oj ).

(21)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/695/oj ).

(22)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/523/oj ).

(23)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 zo 14. decembra 2022, ktorým sa zriaďuje politický program digitálne desaťročie do roku 2030 (Ú. v. EÚ L 323, 19.12.2022, s. 4, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2022/2481/oj ).

(24)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2024/1364 zo 14. marca 2024 o prvej fáze stanovenia spoločnej schémy Únie na hodnotenie dátových centier (Ú. v. EÚ L 2024/1364, 17.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2024/1364/oj ).

(25)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1791 z 13. septembra 2023 o energetickej efektívnosti a o zmene nariadenia (EÚ) 2023/955 (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 231, 20.9.2023, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/1791/oj ).

(26)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1309 z 29. apríla 2024 o opatreniach na zníženie nákladov na zavádzanie gigabitových elektronických komunikačných sietí, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/2120 a zrušuje smernica 2014/61/EÚ (akt o gigabitovej infraštruktúre) (Ú. v. EÚ L 2024/1309, 8.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1309/oj ).

(27)    Doplniť odkaz na nariadenie o urýchlení environmentálnych hodnotení po jeho prijatí. Pozri návrh Komisie COM(2025) 984 final, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex:52025PC0984 .

(28)    Doplniť odkaz na nariadenie o zriadení Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť po jeho prijatí. Pozri návrh Komisie, COM(2025) 555 final/2, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex:52025PC0555R%2801%29 .

(29)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L, 2024/2509, 26.9.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2509/oj ).

(30)    Spoločné vyhlásenie s názvom Building the next generation cloud for businesses and the public sector in the EU (Budovanie cloudových služieb novej generácie pre podniky a verejný sektor v EÚ), 15. 10. 2020, https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/news/towards-next-generation-cloud-europe .

(31)    Berlínske vyhlásenie o digitálnej spoločnosti a digitálnej verejnej správe založenej na hodnotách, 8. 12. 2020, https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/news/berlin-declaration-digital-society-and-value-based-digital-government .

(32)    Závery Rady o budúcnosti digitálnej politiky EÚ, 21. 5. 2024,     https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9957-2024-INIT/sk/pdf .

(33)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2847 z 23. októbra 2024 o horizontálnych požiadavkách kybernetickej bezpečnosti pre produkty s digitálnymi prvkami a o zmene nariadení (EÚ) č. 168/2013 a (EÚ) 2019/1020 a smernice (EÚ) 2020/1828 (akt o kybernetickej odolnosti) (Ú. v. EÚ L, 2024/2847, 20.11.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2847/oj ).

(34)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2014/24/oj ).

(35)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/903 z 13. marca 2024, ktorým sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne interoperability verejného sektora v celej Únii (akt o interoperabilnej Európe) (Ú. v. EÚ L, 2024/903, 22.3.2024, ELI:     http://data.europa.eu/eli/reg/2024/903/oj ).

(36)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva, (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1, ELI:     http://data.europa.eu/eli/agree_interinstit/2016/512/oj ).

(37)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13, ELI:     http://data.europa.eu/eli/reg/2011/182/oj ).

(38)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1725/oj ).

(39)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(40)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(41)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(42)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(43)    Rozpočtové riadky pre nový VFR zatiaľ nie sú známe.

(44)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(45)    Ako je uvedené v bode 1.3.2. „Špecifické ciele…“

(46)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.